Ondruš v Európe od A po Z o pôžičke pre Ukrajinu: Klamú voličom a daňovým poplatníkom

Jednou z hlavných tém diskusie bol pripravovaný sedemročný rozpočet Európskej únie a možné škrty v tradičných politikách. Karvašová zdôraznila význam kohéznej politiky, ktorej cieľom je znižovať rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Podľa nej existuje v Európskom parlamente silná podpora pre zachovanie eurofondov. Sama chce presadzovať, aby ich objem zostal minimálne na súčasnej úrovni a aby sa k európskym peniazom jednoduchšie dostávali priamo regióny, mestá a obce.

Za problém však označila prípady, keď európske zdroje nekončia tam, kde boli pôvodne určené. „My potrebujeme dať dôveru ľuďom v regiónoch aj tým budúcim starostom, aj tým budúcim primátorom, aj tým budúcim županom v tom, že vedia, ako s tými európskymi peniazmi majú naložiť,“ povedala Karvašová.

Prečítajte si tiež

Európa od A po Z: Uhrík odmieta ďalšie zbrojenie, Karvašová pripomína otázku bezpečnosti

Ondruš: Ukrajina pôžičku nikdy nesplatí

Diskusia sa následne dostala k financiám určeným pre Ukrajinu. Ondruš reagoval na otázku, či považuje za problém, ak sa hľadajú ďalšie zdroje na jej podporu v čase, keď sa diskutuje o škrtoch napríklad v kohézii či opatreniach proti suchu. Ondruš pripomenul už schválený 90-miliardový balík pre Ukrajinu a spochybnil, že tieto peniaze možno reálne považovať za pôžičku.

„Aj ja som upozorňoval, už keď sme schvaľovali ten 90 miliardový balík, akože pôžičky, ktorú Ukrajina samozrejme nikdy nesplatí. A to teraz nie je protiukrajinský postoj. Ja tomu absolútne rozumiem, že Ukrajina nikdy nebude schopná splatiť túto takzvanú pôžičku,“ povedal.

Kritiku preto smeroval na európskych predstaviteľov. „Toto je obvinenie európskych predstaviteľov, ktorí stále tvrdia, že to je len pôžička. Obvinenie, že klamú vlastným voličom a daňovým poplatníkom,“ vyhlásil Ondruš. Podľa neho bolo od začiatku zrejmé, že súčasná finančná pomoc nebude postačovať a budú sa hľadať ďalšie zdroje. Presadzoval by namiesto toho väčšie diplomatické úsilie smerujúce k ukončeniu vojny.

Kritizoval aj výdavky na obranu

Ondruš zároveň namietal proti rastúcim výdavkom EÚ na obranu. Tvrdil, že dodatočné peniaze určené na túto oblasť môžu ísť na úkor poľnohospodárstva, rozvoja regiónov či sociálnych programov. „Tie peniaze majú ísť do tejto oblasti na úkor poľnohospodárstva, na úkor rozvoja regiónov, na úkor sociálnych programov,“ povedal.

Podporil preto odmietavý postoj k súčasnej podobe návrhu ďalšieho sedemročného rozpočtu. Zároveň chce, aby pri čerpaní eurofondov nebolo rozhodujúce iba to, koľko peňazí jednotlivé oblasti získajú, ale aj podmienky, za ktorých sa budú využívať. Ondruš presadzuje zavedenie sociálnych klauzúl. Firmy podporené z európskych zdrojov by podľa neho mali zabezpečovať férové mzdy, moderné pracovné podmienky a sociálnu politiku voči zamestnancom.

Prečítajte si tiež

Ostrá výmena PS a Smeru pre Ukrajinu: „Čo je alternatíva? Ruské tanky na hraniciach?“

Lexmann: Nie je to len kvôli Ukrajine

Miriam Lexmann odmietla jednoduché vysvetlenie, podľa ktorého sa v tradičných politikách škrtá iba preto, aby bolo viac peňazí pre Ukrajinu. Poukázala aj na ekonomickú situáciu štátov, ktoré patria medzi významných prispievateľov do európskeho rozpočtu.

Ako príklad uviedla Nemecko, ktoré podľa nej presadzuje nižší rozpočet aj pre slabší výkon ekonomiky a potrebu investovať viac doma. Sama chce, aby Slovensko získalo čo najväčší balík na poľnohospodárstvo, sociálnu oblasť a kohéznu politiku. Zároveň však otvorila otázku, ako Slovensko eurofondy využíva. Poukázala na pretrvávajúce regionálne rozdiely a ako pozitívny príklad využívania európskych zdrojov uviedla Poľsko.

„Teda áno, chceme garantovať tie peniaze od Európskej únie, ale na druhej strane chceme počuť, ako ich efektívne vaša vláda je ochotná a schopná používať,“ povedala Lexmann.

Karvašová odmietla jednoduchú rovnicu

Na Ondrušove tvrdenia reagovala aj Karvašová. Odmietla podľa nej príliš jednoduché spájanie vyššej podpory Ukrajiny s nižším objemom peňazí pre kohéznu politiku. „To, že tá jednoduchá skratka, že viac peňazí na Ukrajinu a preto menej kohézie. To nie je pravda,“ povedala.

Podľa Karvašovej musí európsky rozpočet v súčasnosti financovať viac priorít, zatiaľ čo ekonomiky členských štátov nie sú v stave, aby bolo možné všetky požiadavky pokryť v plnej miere. Pripustila preto, že k škrtom niekde dôjde. Za zásadné považuje uchrániť kohéznu politiku a eurofondy.

Upozornila však, že presviedčať bohatšie západné štáty, aby na tieto politiky naďalej poskytovali peniaze, je náročné aj vzhľadom na spôsob ich využívania na Slovensku. Kritizovala prípady, keď podľa nej európske zdroje končia v projektoch súkromníkov namiesto investícií s prínosom pre širšiu verejnosť.

Neveďalová: Kohéziu a poľnohospodárstvo treba chrániť

Katarína Roth Neveďalová následne zdôraznila, že budúci európsky rozpočet bude podľa nej mimoriadne náročné vyrokovať. Za priority Slovenska a krajín V4 označila zachovanie peňazí na kohéznu politiku a poľnohospodárstvo.

Nesúhlasí s tým, aby sa financovanie týchto oblastí znižovalo v prospech podpory Ukrajiny či zbrojenia. „My stále stojíme za tým, ako východná Európa, V4, Slovenská republika, že určite musíme podporiť kohéznu politiku a podporiť poľnohospodárstvo,“ povedala. V úplnom závere sa Ondruš vrátil k podmienkam čerpania eurofondov. Presadzovať chce, aby pravidlá obsahovali sociálne klauzuly a európske peniaze tak podľa neho priamo prispievali k vyššej životnej úrovni, lepším platom a pracovným podmienkam.

Karvašová diskusiu uzavrela s tým, že bez ohľadu na objem dostupných peňazí či konkrétne nastavenie pravidiel bude rozhodujúce ich využitie na národnej úrovni. „Akokoľvek budú nastavené podmienky, akokoľvek veľký bude objem budúcich eurofondov, vždy na konci dňa to bude o tom, či to vláda myslí vážne alebo nie,“ povedala.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.