16°
Bratislava
Štúdio 24: Stretnutie Trump - Netanjahu
Štúdio 24: Stretnutie Trump - Netanjahu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Ďalšie rozladenie z Benjamina Netanjahua predviedol v utorok prezident Spojených štátov Donald Trump. Obvinil ho, že médiám odovzdal plánované témy ich rozhovoru v Bielom dome. Išlo o prvé stretnutie oboch politikov odvtedy, čo americký prezident nazval v telefonáte Netanjahua šialencom za jeho postup v Libanone. V utorok mali obaja možnosť povedať si všetko do očí, stretnutie sa uskutočnilo na pozadí pohrebu republikánskeho senátora Grahama. V Štúdiu 24 si ho rozobral moderátor Pavol Michalka s odborníkom na Blízky východ, orientalistom a arabistom Petrom Pelikánom.
Podľa Pelikána nie je bežné, aby jedna zo strán vopred zverejnila témy rozhovorov; ak sa tak stane, zvyčajne je za tým postranný úmysel alebo taktika. V prípade Netanjahua špekuluje, že cieľom mohlo byť pripomenúť medzinárodnej verejnosti hrozbu iránskeho jadrového programu. Izrael dlhodobo tvrdil, že Irán je len týždne od získania jadrovej zbrane, čo slúžilo ako zámienka pre potenciálny útok.
Hoci prezident Trump vyhlásil, že Netanjahu dobre vie, kto je „šéf“, realita vzájomných vzťahov je zložitejšia. Petr Pelikán potvrdil dominanciu Spojených štátov, zdôrazňujúc, že bez ich masívnej vojenskej, ekonomickej a politickej pomoci by Izrael „už dávno neexistoval“. Zároveň však dodal, že izraelskí predstavitelia „dokážu svojho šéfa veľmi dobre ovládať mnohými skrytými cestičkami“, čo naznačuje vzájomne prepletenú sieť vplyvov.
Vzťahy medzi Trumpom a Netanjahuom sú napäté aj kvôli neschopnosti Spojených štátov dosiahnuť deklarované ciele voči Iránu. Trump zrejme nemôže Netanjahuovi zabudnúť ubezpečenia, že vojna proti Iránu bude krátka. Pelikán poukázal na nejasnosť amerických cieľov, prirovnávajúc situáciu k Afganistanu, kde USA po dvoch desaťročiach nemali jasnú víziu. Iránske reakcie na americké vyjadrenia sú pritom čoraz ostrejšie, vrátane hrozieb pre krajiny, ktoré by prijali zmrazené iránske aktíva ako náhradu za poškodené lode, s varovaním, že žiadna loď takejto krajiny neprejde cez Hormuzský prieliv.
