Štúdio 24: ECB úrokové sadzby nezvýšil. Ekonóm vysvetlil, prečo môžu hypotéky napriek tomu zdražovať
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Inflácia zostáva na oboch brehoch Atlantiku zvýšená, no americký Fed ani Európska centrálna banka zatiaľ úrokové sadzby ďalej nezvyšujú. Finančné trhy napriek tomu čelia rastúcim výnosom dlhopisov a drahšiemu financovaniu. ECB navyše vo štvrtok oznámila, že prezidentka Christine Lagarde skončí vo funkcii ešte pred koncom jej mandátu. O dôvodoch týchto rozhodnutí, riziku ďalšieho rastu sadzieb aj možných politických súvislostiach sme sa rozprávali s hlavným ekonómom Wealth Effect Management Vladimírom Vaňom.
Infláciu nahor tlačia najmä ceny energií
Inflácia sa podľa Vaňa v septembri na oboch brehoch Atlantiku pohybovala na podobnej úrovni, približne 3,7 až 3,8 percenta. V prípade eurozóny tak zostáva výrazne nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Za jej zrýchľovaním stojí predovšetkým zdražovanie energií a pohonných látok, ktoré súvisí s geopolitickým napätím na Blízkom východe. „Najdôležitejším príspevkom k zrýchleniu inflácie, dá sa povedať uplynulého pol roka, sú najmä ceny energií a s tým súvisiace ceny pohonných látok v dôsledku geopolitického napätia na Strednom východe,“ uviedol Vaňo.
Napriek tomu ECB na svojom poslednom zasadnutí úrokové sadzby nezvýšila. Podľa ekonóma zohralo významnú úlohu sprísnenie finančných podmienok, ku ktorému už došlo v dôsledku rastúcich výnosov štátnych dlhopisov. Tie ovplyvňujú aj cenu úverov pre firmy a domácnosti.
Ďalšie zvyšovanie základných sadzieb by tak mohlo ešte viac oslabiť hospodársky rast. „Tieto dva faktory, obavy o silu hospodárskeho rastu v horizonte budúceho roka a obavy z vývoja výnosov do splatnosti zo štátnych dlhopisov, zrejme zohrali dôležitú úlohu pri tomto statuse quo,“ vysvetlil.
ECB znížila úrokové sadzby
Prečo hypotéky zdražujú aj bez zvýšenia sadzieb?
Vaňo upozornil, že úrokové sadzby centrálnych bánk nie sú jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje cenu hypoték. Kým centrálne banky určujú predovšetkým krátkodobé úroky, pri dlhodobých úveroch zohrávajú dôležitú úlohu očakávania finančných trhov.
Tie zohľadňujú budúcu infláciu, hospodársky rast aj stav verejných financií jednotlivých krajín. Ak investori požadujú vyššie výnosy zo štátnych dlhopisov, postupne sa to môže premietnuť aj do drahšieho financovania pre domácnosti. „Tým, že výnosy do splatnosti zo štátnych dlhopisov stále rastú, od toho sa odvíjajú aj sadzby pre súkromných dlžníkov,“ priblížil ekonóm.
Podľa neho je tento vývoj viditeľný aj na Slovensku. Zmenu priemerných hypotekárnych sadzieb spája najmä s prelomom februára a marca, keď sa v dôsledku konfliktu s Iránom výrazne zvýšili ceny ropy a zmenili sa očakávania ďalšieho vývoja inflácie.
Trhy očakávajú ďalšie rozhodnutia v decembri
Hoci ECB úrokové sadzby tentoraz nezmenila, diskusia o ich ďalšom zvýšení pokračuje. Vaňo pripomenul, že podľa trhových očakávaní sa s decembrovým zvýšením sadzieb počíta s pravdepodobnosťou presahujúcou 80 percent. Rozdielne sú však názory na ďalší vývoj. Kým obchodníci s úrokovými derivátmi počítajú so sprísňovaním menovej politiky aj v budúcom roku, ekonómovia podľa Vaňa predpokladajú, že po prípadnom decembrovom zvýšení by sadzby mohli zostať stabilné až do mája 2028.
Podobné rozhodovanie prebieha aj v Spojených štátoch. Americká centrálna banka Fed ponechala sadzby bez zmeny napriek zvýšenej inflácii a silnému hospodárskemu rastu. Vaňo poukázal aj na možné politické súvislosti pred doplňujúcimi voľbami do amerického Kongresu.