Štúdio 24: Ako reagovať na zmenu klímy?

BRATISLAVA / Počasie na Slovensku sa mení a vysoké teploty či dlhé suchá už nie sú ničím výnimočným. Presvedčili sme sa o tom už aj tento rok, keď teploty prekračovali štyridsiatky a počúvame obavy poľnohospodárov, že pre dlhodobé sucho môže byť menej úrody. Ako by sme mali, ako jednotlivci, reagovať na zmenu klímy? A čo mestá a obce? Na to sa v Štúdiu 24 pýtala moderátorka Martina Trojak urbanistky a záhradnej architektky Zuzany Hudekovej.

Klimatické zmeny sa u nás prejavujú najmä v dvoch hlavných charakteristikách: výrazným otepľovaním a zmenami v zrážkach. Kým celosvetovo sa otepľuje, Európa sa ohrieva rýchlejšie ako iné kontinenty. Na Slovensku sú najviac postihnuté južné a východné oblasti vrátane Podunajskej nížiny, kde je sucho a teplo výraznejšie. Zrážky sú pritom nepravidelné – buď ich spadne málo, alebo naopak prichádzajú v podobe prívalových dažďov.

V súvislosti s týmito zmenami sa často skloňujú pojmy mitigácia (zmierňovanie) a adaptácia (prispôsobovanie). Mitigácia spočíva v znižovaní emisií skleníkových plynov, za čo nesie zodpovednosť celé ľudstvo, od jednotlivcov cez podnikateľský sektor až po vlády. Adaptácia znamená prispôsobenie sa už prebiehajúcim zmenám. Hudeková zdôrazňuje, že aj keď bremeno nie je len na pleciach jednotlivcov, je dobré začať od seba. "Samozrejme musia byť do toho zapojené všetky vrstvy spoločnosti aj podnikateľský sektor, aj teda hlavne vládne inštitúcie, ktoré majú zákony a iné finančné mechanizmy," dodáva.

Prečítajte si tiež

Kombajny vyšli extrémne skoro: Slovenskú úrodu zrazili sucho a horúčavy

V súkromných záhradách a predzáhradkách je kľúčové efektívne nakladanie s vodou. Namiesto odvádzania dažďovej vody do kanalizácie je vhodné ju zachytávať do podzemných alebo nadzemných nádrží a následne ju využívať na polievanie. Ďalšou možnosťou je zadržať vodu na pozemku, nechať ju vsiaknuť alebo vytvoriť menšie vodné plochy, ktoré prispievajú k ochladzovaniu prostredia odparovaním. Moderným riešením sú aj takzvané dažďové záhrady, ktoré dokáže vybudovať aj laik. Sú navrhnuté tak, aby prijali vodu zo strechy, ktorá sa vsiakne do 42 hodín, a osádzajú sa rastlinami odolnými voči krátkodobému zamokreniu aj suchu.

Pretrvávajúci trend anglických trávnikov je v súčasných podmienkach náročný a nie je vhodný pre prírodu ani peňaženku. Udržiavanie krásneho trávnika si vyžaduje rozsiahlu závlahu, kosenie a hnojenie. Hudeková radí ponechať si trávnik iba na častiach, kde je nevyhnutný, a ostatné plochy premeniť na prirodzenejšie lúky. Nízke kosenie v horúčavách je navyše pre trávnik deštruktívne a výrazne znižuje jeho chladiaci efekt, pričom teploty takto pokosených plôch sa môžu blížiť teplotám asfaltu.

Prečítajte si tiež

TOTO JE 10 rizikových skupín ľudí, ktorých ohrozujú výkyvy teplôt: Patríte medzi nich?

​

V mestskom prostredí sa stretávame s fenoménom mestských tepelných ostrovov. Mestá sú prirodzene teplejšie o približne dva stupne v porovnaní s okolím, čo sa v dobe klimatických zmien ešte znásobuje. Akumulácia tepla v povrchoch bráni nočnému ochladzovaniu, čo má negatívny vplyv na zdravie. Pre schladenie miest je kľúčové tieniť (ideálne stromovou vegetáciou), využívať vodné prvky (fontány, zahmlievače) a voliť priepustné, svetlé povrchy namiesto nepriepustného betónu a asfaltu.