Kombajny vyšli extrémne skoro: Slovenskú úrodu zrazili sucho a horúčavy

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Prvé odhady naznačujú, že tohtoročná úroda hustosiatych obilnín bude medziročne nižšia až o 17 percent a repky takmer o osem percent. Za poklesom produkcie stoja najmä slabšie očakávané hektárové výnosy, ktoré ovplyvnili extrémne sucho a vysoké teploty. O situácii na slovenských poliach hovorila moderátorka JOJ 24 Dana Čapkovičová s predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozefom Šumichrastom.

Žatva sa tento rok začala mimoriadne skoro

Podľa Šumichrasta vyšli kombajny na polia už začiatkom júna, pričom ako prvé sa zbierali jačmene, neskôr pšenice a následne aj repka. „V Komárne sa začala žatva dá sa povedať už začiatkom júna. Desiateho júna sa začala žatva. Tento rok je naozaj rekordný, čo sa týka začiatku žatvy,“ povedal Šumichrast.

Nástup žatvy bol podľa neho veľmi prudký, neskôr ho však prerušili dažde. Tohtoročnú sezónu preto označil za veľmi zvláštnu a výrazne lokálne rozdielnu. „Nemôžeme sa baviť ani o tom, že diferenciácia je na úrovni krajov alebo okresov, ale diferenciácia na úrovni podnikov jednotlivých, ktoré majú strašne veľké rozdiely vo výnosoch jednotlivých parciel,“ vysvetlil.

Obilnín bude menej, kvalita však môže byť lepšia

Hoci medziročný prepad úrody vyzerá výrazne, minulý rok bol mimoriadne silný. Šumichrast preto upozornil, že pri porovnaní s päťročným priemerom je pokles hustosiatych obilnín podľa údajov Štatistického úradu približne na úrovni 7,6 percenta.

„Ten výpadok tam jednoznačne je, lebo je to kvôli suchu. Je to kvôli tomu, že boli veľmi vysoké teploty,“ uviedol. Zároveň však dodal, že nižšia úroda nemusí automaticky znamenať horšiu kvalitu. Nedostatok zrážok podľa neho spôsobil, že napríklad pri pšenici neprišlo k vyplavovaniu lepku.

„Tá kvalita je vyššia. No ale samozrejme, to je jedno s druhým spojené, že jedno oko sa teší, druhé oko plače,“ povedal Šumichrast s tým, že poľnohospodári by najradšej privítali dobrú kvalitu aj vysoké hektárové výnosy.

Sucho zasiahlo celé Slovensko

Problémom podľa predsedu SPPK nebol len juh krajiny. Sucho sa prejavilo prakticky na celom území Slovenska vrátane severných regiónov. „Problém bol naozaj reálny problém na celom území Slovenska. Aj na severe, napríklad na Orave,“ povedal.

Sucho zasiahlo Považie, východ Slovenska aj Podunajskú nížinu. Neovplyvnilo iba aktuálne zberané plodiny, ale už v prvej polovici roka aj krmoviny. „Tam bol výpadok na niektorých miestach aj na úrovni 50 percent, čo je katastrofálne pre živočíšnu výrobu,“ upozornil Šumichrast.

Bez závlah to nepôjde

Extrémne suché obdobia sa podľa neho budú opakovať a Slovensko sa im bude musieť prispôsobiť. Kľúčové bude najmä lepšie hospodárenie s vodou. „S vodou treba hospodáriť rozumne,“ povedal Šumichrast. Pripomenul, že na Slovensku bolo v minulosti vybudovaných takmer 200 nádrží, ktoré mali slúžiť na zadržiavanie vody.

Podľa neho by sa voda z týchto nádrží mala využívať práve v obdobiach sucha. Problémom však je, že existujúce závlahové systémy sa využívajú len v malej miere. „Závlahy boli vybudované v minulosti na 320-tisícoch hektárov. Teraz sa bavíme, že prenajaté plochy sú 50- až 60-tisíc hektárov a každoročne sa využívajú na približne 25-tisíc hektárov,“ priblížil.

Závlahy podľa neho už nemožno vnímať len ako nástroj pre zeleninu, zemiaky či cukrovú repu. Čoraz dôležitejšie budú aj pre produkciu krmovín, teda pre živočíšnu výrobu. „Tá klimatická zmena nastala a my sa len musíme začať vo väčšej miere prispôsobovať. S prírodou sa bojovať nedá,“ zdôraznil.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.