Štúdio 24: Najkrvavejší festival sveta

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Milióny ľudí si každoročne v irackej Karbale pripomínajú najväčší náboženský sviatok šiitských moslimov Ašura. Ide o spomienku na zabitie vnuka proroka Mohameda, imáma Husajna. Účastníci festivalu oplakávajú jeho smrť a niektorí sa pritom aj bičujú či bijú mačetami do hlavy. Počet pútnikov prichádzajúcich do Karbaly stúpa od roku 2003, keď bol zosadený iracký diktátor Saddám Husajn. Moderátorka JOJ 24 Andrea Pálffy Belányiová sa spojila s dokumentaristom Petrom Dosedlom, ktorý sa na festivale v Karbale nachádza.

Aká bola cesta na Blízky východ?

"Každá cesta na Blízky východ je samozrejme spojená s tým, že tie susedné krajiny, či už je to Irak, Irán, Sýria, Libanon sa neustále motajú medzi nejakými konfliktami. Aj tentokrát sme veľmi zvažovali, že či teda budeme cestovať najmä kvôli konfliktu medzi Iránom a Spojenými štátmi,“ uviedol Dosedla.

Zároveň však dodal, že situácia na mieste sa v porovnaní s minulosťou citeľne zmenila k lepšiemu. "Trikrát počas posledného mesiaca bolo zatvorené aj nebo nad Irakom, ale keďže ho znovu otvorili, tak po príchode sme konštatovali po tých piatich rokoch, čo sme tu neboli, že ten prílet je oveľa jednoduchší ako pred piatimi rokmi," uviedol.

"Máme nárok na elektronické víza, kontroly boli oveľa jednoduchšie a vôbec aj tá bezpečnostná situácia v Iraku je v porovnaní s obdobím spred piatich rokov oveľa jednoduchšia,“ povedal.

Podľa neho sa zmenil aj pohyb v krajine a menej časté sú kontroly, ktoré boli kedysi bežnou súčasťou ciest. "Je oveľa menej check-pointov a človek má pocit, že tá krajina je odrazu v takom väčšom kľude a opäť v takej svojej atmosfére,“ opísal.

Ašura: Desať dní intenzívnych obradov

Sviatok Ašura patrí k najvýznamnejším udalostiam šiitského islamu. Podľa Dosedlu ide o mimoriadne intenzívne obdobie. "Ašura, v zásade tie celé ceremónie a obrady sa dajú zhrnúť, že trvajú desať dní. Oni končia práve dnes. Dnešné ráno bolo pre mňa osobne niečo, čo ťažko je vôbec reprodukovať a opísať,“ povedal.

Opisuje, že ide o silne emotívne a náboženské prežívanie, ktoré je pre účastníkov hlboko zakorenené. "Je to desiaty deň Muharramu, čiže prvého mesiaca v islamskom kalendári, ktoré končí práve tým spomínaným takzvaným krvavým kúpeľom, tým sebabičovaním alebo skôr má to vyjadrovať pokánie a úctu tomu ich imámovi Husajnovi, ktorý bojoval za spravodlivosť, bojoval za ten svoj národ, nevzdal sa umajjovskému kalifovi a samozrejme bojoval aj za pravdu,“ priblížil.

Podľa jeho slov ide o masové podujatie, ktoré nemožno vnímať ako predstavenie, ale ako hlboký náboženský zážitok. "Atmosféra je ťažko opísateľná. Sú to tisíce ľudí. Nie je to žiadne divadlo, nie je to nič umelé, oni to skutočne prežívajú,“ zdôraznil.

Zároveň ocenil aj organizačnú stránku podujatia, ktoré každoročne zvláda prijať obrovské množstvo pútnikov. "My sme sa rozhodli prísť už pred dvoma dňami, pretože včera a dnes sú cesty do Karbaly zatvorené, a tak by sme v asi štyridsiatich piatich stupňoch museli posledných dvadsať kilometrov prejsť peši ako mnoho pútnikov, ktorí sem smerujú. Odhad hovorí, že ich tu bude okolo šesť miliónov počas týchto dvoch dní,“ uviedol.

Ašura a jej význam po páde Saddámovho režimu

Diskusia sa dotkla aj historického kontextu. Po roku 2003, keď bol zosadený diktátor Saddám Husajn, začala účasť na Ašure výrazne rásť. Dokumentarista vysvetlil, že počas jeho režimu boli podobné prejavy viery obmedzované. "Ja by som to možno prirovnal k vyznávaniu náboženstva alebo návšteve našej bežnej omše, ktorú máme v nedeľu v kostoloch počas bývalého režimu. V komunizme bola viera v zásade tabu a niečo podobné tu bolo aj u Saddáma Husajna, aj keď to malo viac politický podtón,“ povedal.

Podľa neho sa režim snažil udržať sekulárny charakter štátu, no náboženstvo bolo v Iraku príliš hlboko zakorenené. "On sa síce snažil prezentovať, že Irak je sekulárny štát a že náboženstvo nevstupuje do bežného života, čo je v zásade ale skoro nemožné, pretože v Iraku je náboženstvo súčasťou 5000 rokov,“ uviedol.

Zároveň vysvetlil, prečo bol sviatok Ašura pre bývalý režim citlivou témou. "Práve tá mučenícka smrť imáma Husajna pre neho predstavovala riziko, že by mohol vyvolávať rôzne nepokoje, ktoré on nechcel, aby viedli k volaniu po spravodlivosti, keďže vieme, že ten režim bol diktátorský a tyranský,“ dodal.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.