Zatiahnuté
9°
Bratislava
Hubert
3.11.2026
Rozhovory 24: Čo sa zmení, ak Trump stratí väčšinu v Kongrese? Odborník hovorí o paradoxe
Zdielať na

Rozhovory 24: Čo sa zmení, ak Trump stratí väčšinu v Kongrese? Odborník hovorí o paradoxe

BRATISLAVA / Američania budú rozhodovať o tom, kto bude mať v nasledujúcich dvoch rokoch v rukách väčšinu v Kongrese. Hoci nejde o prezidentské voľby, ich výsledok môže výrazne ovplyvniť ďalšie fungovanie Bieleho domu. Voliči rozhodujú o všetkých 435 kreslách v Snemovni reprezentantov a tretine Senátu. V hre je nielen politická rovnováha v Kongrese, ale aj schopnosť prezidenta presadzovať svoje plány. Viac o tejto téme povedal historik a odborník na zahraničnú politiku USA Juraj Kríž.

​Midterms sú vysvedčením pre vládnu stranu

"Tieto voľby sú vlastne takým vysvedčením pre vládnu stranu. Tie midterms sú ako keby voľby v polčase počas funkčného obdobia prezidenta a väčšinou, to má Trump v tomto pravdu, vystavujú teda skôr negatívne hodnotenie tej vládnej strane, ktorá je pri moci,“ vysvetlil historik.

Volebnú náladu podľa neho ovplyvňuje aj polarizácia americkej spoločnosti, konflikty v zahraničí a viaceré rozhodnutia Donalda Trumpa. Spomenul najmä vojnu na Blízkom východe, zavedenie ciel či výstavbu dátových centier umelej inteligencie, ktoré vyvolávajú nevôľu časti obyvateľstva. 

​Republikáni majú v súčasnosti väčšinu v oboch komorách Kongresu. To prezidentovi uľahčuje presadzovanie legislatívy a schvaľovanie personálnych nominácií. Snemovňa reprezentantov rozhoduje napríklad o rozpočte a dlhovom strope. Senát zase zohráva dôležitú úlohu pri schvaľovaní sudcov, veľvyslancov a členov prezidentskej administratívy. Kríž upozornil, že prípadná zmena pomeru síl by mohla výrazne obmedziť Trumpovu schopnosť presadzovať vlastné zámery.

"Trump môže schvaľovať legislatívu, hoci on sám dosť obchádza Kongres a väčšinou vládne pomocou exekutívnych nariadení. Ale áno, schvaľuje sa rozpočet, schvaľujú sa v Senáte personálne nominácie, či už na sudcov alebo diplomatov alebo členov jeho administratívy, čiže má oveľa menej zviazané ruky,“ priblížil odborník.

Ak by demokrati získali väčšinu, mohli by podľa neho zriaďovať vyšetrovacie výbory a predvolávať členov Trumpovej administratívy. V centre pozornosti by sa mohli ocitnúť aj podozrenia z korupcie či ďalšie kauzy.

Prezident môže byť obmedzený, ale aj odtrhnutý z reťaze

Prípadná strata väčšiny v Kongrese však nemusí znamenať, že Trump príde o možnosť presadzovať svoju politiku. Prezident má totiž v americkom ústavnom systéme rozsiahle právomoci, najmä v oblasti zahraničnej politiky. "Bude mať sťaženú situáciu, pretože Kongres mu bude znepríjemňovať život, lebo budú odmietať jeho personálne nominácie a budú zriaďovať vyšetrovacie výbory, kde budú povolávať členov jeho administratívy kvôli prípadom korupcie, plytvania a ďalším škandálom,“ vysvetlil Kríž.

​Zároveň však upozornil, že prezident môže v zahraničnopolitických otázkach konať aj bez výraznejšej podpory Kongresu. "Ale zároveň platí, že prezident v ústavnom systéme Spojených štátov má stále veľké právomoci. Môže rozhodovať pomocou nariadení, predovšetkým zahraničnú politiku, ktorá sa nás týka, tak tam Kongres veľmi ťažko môže zvrátiť niektoré Trumpove kroky,“ dodal.

Situáciu preto zhrnul paradoxným vyjadrením: "Takže Trump bude paradoxne obmedzený, ale zároveň odtrhnutý z reťaze. Akokoľvek to znie.“

Trumpove mierové sľuby treba podľa odborníka brať s rezervou

Donald Trump už avizoval aj svoje plány po voľbách. Hovoril o možnej dohode s Iránom, otvorení Hormuzského prielivu či ukončení vojny na Ukrajine. Podľa Kríža však jeho vyjadrenia netreba automaticky považovať za predzvesť skutočného upokojenia situácie. "Tak Donald Trump naozaj to, čo povie ráno, večer neplatí a už vyhlasoval prímerie s Iránom asi dvadsaťkrát odvtedy, keď vojna začala vo februári, marci tohto roku, takže veľmi by som to vážne nebral,“ povedal odborník.

​Naopak, obáva sa, že po voľbách by mohlo dôjsť k ďalšej eskalácii konfliktu na Blízkom východe. Trump by podľa neho mohol pristúpiť k bombardovaniu iránskych cieľov v snahe prinútiť tamojší režim k dohode. Doterajší vývoj však podľa historika ukazuje, že takýto tlak nemusí priniesť očakávaný výsledok.

Kriticky sa vyjadril aj k Trumpovmu prístupu k vojne na Ukrajine. Prezident podľa neho opakovane tlačí na Kyjev, aby pristúpil na požiadavky ruského prezidenta Vladimira Putina. "Ukrajinci to odmietnu. Trump začne soptiť, hromžiť a potom zase jeho pozornosť odvedie nejaká iná kauza a potom sa k tomu vráti a takto to bude ešte najbližšie dva roky,“ uzavrel Kríž.

Sledujte mimoriadne vysielanie o voľbách do Kongresu na televízii JOJ 24 v stredu od 6:00.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.

Súvisiace články