Hřích o situácii v koalícii: „Môže to spôsobiť, že sa zákonov bude prijímať oveľa menej“

Malatinec sa pridal k Tarabovi, koalíciu čaká vyjednávanie

Nezaradený poslanec Národnej rady SR Roman Malatinec sa rozhodol pridať k vznikajúcemu politickému projektu Taraba - Rozvoj Slovenska. Jeho príchod potvrdil Tomáš Taraba, podľa ktorého sa má Malatinec venovať predovšetkým oblasti kultúry. „Som rád, že politický projekt Taraba - Rozvoj Slovenska vytvára priestor pre angažovanie sa všetkých, ktorí chcú riešiť problémy Slovenska, a nie prízemné politické hádky. Príchod pána Malatinca do tohto politického projektu som privítal a bude sa angažovať najmä v agende kultúry,“ uviedol Taraba.

Malatinec bol doteraz podpredsedom mimoparlamentnej Strany vidieka, ktorej lídrom je minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak. Do parlamentu sa dostal v roku 2023 na kandidátke Hlasu-SD. Po odchode zo strany vo februári minulého roka sa pridal k Huliakovi, teraz však mení politické pôsobisko opäť. Podľa Václava Hřícha bolo jeho rozhodnutie prekvapením nielen pre verejnosť, ale pravdepodobne aj pre viacerých politikov. Naznačuje to podľa neho aj reakcia vládnej koalície v parlamente. „Ja si myslím, že to prekvapilo asi väčšinu ľudí. Nás, vás asi aj väčšinu politikov, aj keď myslím, že Erik Kaliňák sa vyjadril, že on to očakával. Ale to, že to zrejme bolo prekvapujúce, ukazuje aj fakt, ako musela koalícia v parlamente zareagovať,“ povedal.

Prečítajte si tiež

Malatinec sa pridáva k Tarabovi. Huliak reaguje: "Skoro som spadol zo stoličky druhýkrát"

Hřích: Vládu môžeme pokojne nazvať menšinovou

Pokiaľ ide o parlamentnú väčšinu, podľa riaditeľa agentúry AKO Václava Hřícha bude musieť premiér Robert Fico po Malatincovom odchode vynaložiť viac úsilia na zabezpečenie podpory pre vládne návrhy. „Ono táto vláda, ak by sme rátali s tým, že má 75 poslancov istých a s ostatnými musí rokovať, tak viac-menej nemá väčšinu. Je to polovica. Môžeme ju pokojne nazvať menšinovou,“ vysvetlil. Hřích zároveň pripomenul, že fungovanie menšinovej vlády nie je vo svete ničím výnimočným. V praxi to však znamená, že koalícia bude musieť pri presadzovaní jednotlivých zákonov hľadať podporu aj mimo svojich poslaneckých klubov.

„Vo svete je to bežné, stáva sa to. Nie je to katastrofa, ale znamená to, že pre každý jeden zákon alebo návrh zákona musí hľadať vláda a lídri strán vládnej koalície podporu u tých zvyšných poslancov,“ uviedol Hřích. Takéto fungovanie podľa neho prinesie viac rokovaní a politických kompromisov. Výsledkom môže byť aj pomalšie prijímanie legislatívy. „Je to viac práce, viac rokovania, viac kompromisov a môže to spôsobiť takú vec, že sa tých zákonov bude prijímať oveľa, oveľa menej,“ upozornil.

Odložené hlasovania podľa Hrícha ukazujú nepripravenosť koalície

Vládna koalícia po oznámení Malatincovho rozhodnutia odložila parlamentné hlasovania. Podľa Hřícha ide o signál, že koaliční predstavitelia potrebujú čas na vyriešenie novej situácie. Pripomenul, že procedurálny návrh predložili tri koaličné poslanecké kluby Smer-SD, Hlas-SD a SNS prostredníctvom predsedu parlamentu Richarda Rašiho. Opoziční poslanci následne žiadali vysvetlenie, prečo sa hlasovania presúvajú.

„Opoziční poslanci vyzývali pána Rašiho, nech povie, prečo to tak je. Zrejme sa ho snažili dotlačiť k tomu, aby povedal, že áno, nevieme, ako budeme hlasovať. On to nekomentoval. To je znak toho, že na to neboli pripravení,“ zhodnotil Hřích. Podľa jeho slov sa tým vytvoril priestor na rokovania medzi vládnymi stranami a poslancami mimo oficiálnych koaličných klubov. „To, že nebudú do konca týždňa hlasovať, znamená de facto, že prvý ďalší hlasovací deň je budúci utorok o jedenástej. Takže sa nebude hlasovať týždeň. Týždeň má vláda na to, aby na to našla nejaké riešenie,“ povedal.

Hřích zároveň pripomenul, že vládna koalícia už počas volebného obdobia prekonala viacero kríz a napokon dokázala potrebnú väčšinu zabezpečiť. Či sa jej to podarí aj tentoraz, zostáva podľa neho otvorené.

Podpora zákonov môže byť výsledkom politických kompromisov

Šéf premiérových poradcov Erik Kaliňák naznačil, že koalícia bude hľadať riešenie, aby bolo spokojných 76 poslancov. Hřích predpokladá, že dohody môžu fungovať na princípe vzájomnej podpory legislatívnych návrhov. „Predpokladám, že pôjde o systém: Ty podporíš náš zákon, my podporíme tvoj zákon. Tak to býva napríklad v koalíciách a teraz do toho budú musieť pridať ďalšiu entitu,“ vysvetlil. Touto skupinou sú podľa neho poslanci, ktorí stoja mimo oficiálnej vládnej koalície. Ich podpora môže závisieť od konkrétneho obsahu predkladaných zákonov alebo od ochoty vládnych strán podporiť ich vlastné návrhy.

„Častokrát to bývajú napríklad pozmeňujúce návrhy, aby potom mohli komunikovať, že my sme v tom zákone niečo vylepšili, niečo, čo je viac pre ľudí. Hľadá sa vždy nejaký politický kompromis,“ dodal. Roman Malatinec pritom po oznámení svojho odchodu deklaroval, že spolu s ďalšími poslancami bude podporovať zákony, ktoré považujú za zmysluplné a prospešné pre ľudí. Hřích upozornil na význam tejto formulácie. „Zazneli dva výroky. Jeden bol: Budeme podporovať zákony, ktoré majú zmysel. To znamená nie všetky. A ktoré pomáhajú ľuďom,“ poznamenal.

Podľa neho sa tak môže vytvoriť situácia, keď sa o podpore jednotlivých návrhov bude rozhodovať osobitne. Poslanci budú zároveň prihliadať na to, či dokážu výsledok hlasovania prezentovať svojim voličom ako vlastný politický úspech.

Prečítajte si tiež

Taraba zakladá vlastnú politickú stranu. Začal zbierať podpisy na jej registráciu

Huliakovcom odchod Malatinca podľa Hřícha výrazne neuškodí

Malatincov presun k Tarabovi vyvolal aj otázky o budúcnosti Strany vidieka, ktorá sa má podľa avizovaných plánov premenovať na Stranu vidieka Huliakovci. Hřích však nepredpokladá, že by odchod jedného z jej predstaviteľov zásadne ovplyvnil stranícke preferencie. „Ja si myslím, že v tomto prípade ani príliš nie, pretože Strana vidieka, za chvíľu už podľa avíz premenovaná na Stranu vidieka Huliakovci, je stavaná na mene Rudolfa Huliaka,“ uviedol.

Minister má podľa neho vďaka svojej funkcii výraznejší priestor na prezentáciu politickej značky. Hoci Malatinec mohol strane pomáhať pri regionálnej kampani v Banskobystrickom kraji, jej hlavnou tvárou zostáva Huliak. „Gro toho imidžu tej značky stále nesie Rudolf Huliak, takže v tom nejakú zmenu asi nevidíme,“ skonštatoval Hřích.

Tarabov projekt môže osloviť nespokojných voličov koalície

Tomáš Taraba v októbri avizoval začiatok zberu podpisov na založenie strany Taraba - Rozvoj Slovenska. Po jeho návrate do parlamentu sa k nemu pridal poslanec Peter Slyško, ktorý odišiel z klubu Hlas-SD, a najnovšie aj Roman Malatinec. Hřích nevylučuje, že pred koncom volebného obdobia môžu nastať ďalšie politické presuny. V súčasnosti však podľa vlastných slov nemá informácie o ďalších poslancoch, ktorí by sa chystali zmeniť pôsobisko.

„Možno keď sa budeme blížiť ku koncu volebného obdobia, tak bude viac poslancov, ktorí budú zvažovať, čo bude po voľbách a ako si zabezpečiť napríklad nejakú kontinuitu v parlamente. A možno ešte uvidíme nejaké presuny,“ povedal. Pri hodnotení volebného potenciálu Tarabovho projektu pripomenul prvé merania iných agentúr, v ktorých sa podpora pohybovala približne na úrovni troch percent. Zdôraznil však, že reálnejší obraz prinesú až prieskumy po oficiálnom založení strany. „Oni teraz myslím, že zbierajú podpisy. To znamená, keď sa tá strana založí a tým pádom vojde normálne do merania, až potom uvidíme, ako to bude fungovať,“ vysvetlil.

Podľa Hřícha môže Taraba získavať priazeň nespokojných voličov súčasných koaličných strán, ale aj ľudí podporujúcich menšie politické subjekty pohybujúce sa pod hranicou zvoliteľnosti. Za dôležitý faktor považuje aj spôsob, akým bude nová strana komunikovať svoju činnosť. Okrem prezentácie na sociálnych sieťach môžu byť podľa neho účinné konkrétne legislatívne návrhy, ktoré budú poslanci predstavovať ako výsledky svojej práce.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Stratila vládna koalícia väčšinu?

Predčasné voľby? Bez Ficovho rozhodnutia ich Hřích neočakáva

Opozičné Progresívne Slovensko po Malatincovom odchode vyhlásilo, že vládna koalícia definitívne stratila väčšinu. Jeho predseda Michal Šimečka zároveň upozornil na riziko ďalšieho politického vyjednávania o podpore zákonov. V súvislosti s oslabením parlamentnej väčšiny sa otvára aj téma možných predčasných volieb. Hřích však pripomenul, že na skrátenie volebného obdobia je potrebných 90 hlasov poslancov. Podľa neho by preto musela vzniknúť širšia politická dohoda, do ktorej by sa zapojila aj časť vládneho tábora.

„Ja si myslím, že kým by sa priamo Robert Fico nerozhodol, že je preňho takticky výhodnejšie mať predčasné voľby, a tým pádom by jeho poslanecký klub za to nehlasoval napríklad spoločne s opozíciou, tak k žiadnemu skráteniu volebného obdobia nemá ako prísť,“ uviedol. Pri úvahách o možnom termíne volieb môže podľa Hřícha zohrávať úlohu aj ekonomický výhľad Slovenska a prípadná potreba ďalších konsolidačných opatrení. Spomenul pritom možné rozhodnutia, ktoré by mohli zasiahnuť aj voličské skupiny Smeru-SD, napríklad otázky dôchodkov alebo trinásteho dôchodku. Nešlo však o oznámenie konkrétnych pripravovaných opatrení, ale o príklady, ktoré uviedol pri úvahách o politickej stratégii premiéra.

„Na druhú stranu, ja si stále myslím, že zohnať tých 90 poslancov bude stále viac a viac ťažké,“ uzavrel Hřích. Najbližšie parlamentné hlasovania tak ukážu, či vládna koalícia dokáže získať podporu potrebnú na presadzovanie svojich návrhov aj po najnovšom preskupení poslancov.

Záznam z celej relácie Štúdio 24 si môžete pozrieť vo videu.