Ekonomické Analýzy 24: Ovplyvnia voľby v USA akciové trhy?

Prvá časť relácie sa venovala rastúcim výnosom štátnych dlhopisov, dôvodom zdražovania financovania a udržateľnosti verejných financií. Osobitnú pozornosť hostia venovali Francúzsku, ktorého rozpočtové problémy a politická nestabilita zvyšujú obavy investorov. Reč bola aj o slovenskom dlhu a o tom, aké dôsledky môžu mať vyššie úroky pre štátny rozpočet. V druhej časti sa hostia presunuli k americkým voľbám, možným zmenám v Kongrese a ich vplyvu na akciové trhy. Diskutovali tiež o zlate a rastúcich investíciách do umelej inteligencie.

Drahšie dlhopisy a obavy o verejné financie. Francúzsko je pod tlakom

Rast výnosov štátnych dlhopisov nie je podľa Michala Lehutu novým javom. Výraznejší nárast sa začal už v roku 2022 v súvislosti s vysokou infláciou a následným zvyšovaním úrokových sadzieb centrálnymi bankami. Po období upokojenia sa trend opäť obrátil. K novým inflačným tlakom prispela aj vojna s Iránom a uzavretie Hormuzského prielivu. Ďalším faktorom sú obavy investorov z dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Viaceré vyspelé krajiny totiž každoročne hospodária s deficitmi na úrovni piatich až šiestich percent HDP, čo postupne zvyšuje ich zadlženie.

Michal Ďurica súhlasil, že problémom je najmä fiškálna nezodpovednosť štátov a nedokončený boj s infláciou. K týmto faktorom sa podľa neho pridáva aj rastúca konkurencia o dostupný kapitál. Veľké technologické spoločnosti totiž potrebujú obrovské finančné prostriedky na výstavbu dátových centier a rozvoj umelej inteligencie. „A do toho všetkého sa nám ešte teraz pridal tretí faktor, ktorý vlastne ťahá tie úroky trošku vyššie, a to je boj o kapitál,“ vysvetlil Ďurica. Dopyt po peniazoch zo strany štátov aj súkromných spoločností podľa neho prirodzene zvyšuje ich cenu a predražuje financovanie na celom finančnom trhu.

Vyššie výnosy dlhopisov znamenajú pre štáty drahšie refinancovanie starších záväzkov aj získavanie peňazí na nové výdavky. Čím horšie investori vnímajú stav verejných financií konkrétnej krajiny, tým vyššiu rizikovú prirážku od nej požadujú. Jedným z najvýraznejších príkladov je Francúzsko. Riziková prirážka jeho dlhopisov oproti nemeckým dosahuje približne 160 bázických bodov, teda 1,6 percentuálneho bodu. Desaťročné francúzske dlhopisy zároveň prekonali hranicu piatich percent, čo sa podľa diskusie nestalo približne 24 rokov. Lehuta upozornil, že samotné financovanie Francúzska zatiaľ nie je bezprostredne ohrozené. Problém by však nastal, ak by sa vysoké úroky udržali dlhodobo. Každá ďalšia emisia by bola drahšia a náklady na obsluhu dlhu by mohli rásť rýchlejšie než ekonomika.

Prečítajte si tiež

Ekonomika 24: ECB nezmenila úrokové sadzby. Analytik očakáva ich zvýšenie v decembri

Situáciu komplikuje aj politická nestabilita. Francúzska vláda potrebuje presadiť rozpočet s úspornými opatreniami, no jednotlivé politické strany sa na jeho podobe nevedia jednoducho dohodnúť. Ďurica zároveň upozornil, že vyššie výnosy môžu byť pre investorov príležitosťou. Francúzske dlhopisy ponúkajú atraktívnejšie zhodnotenie než v minulosti, no samotná výška výnosu ešte neznamená, že ide o jednoznačne výhodnú investíciu.

„Francúzske aktíva sú atraktívnejšie, ako boli v minulosti, ale ešte stále nie sú natoľko atraktívne, aby dokázali pritiahnuť nejaké masívnejšie miliardy do toho dlhového financovania,“ zhodnotil portfólio manažér. Podľa neho Francúzsko dlhodobo zápasí so štrukturálnymi problémami, politickou nestabilitou a vysokými výdavkami. Krajina navyše stojí pred schvaľovaním rozpočtu, pri ktorom bude musieť nájsť kompromis medzi politickými tábormi.

ECB môže zasiahnuť, no zodpovednosť za dlhy zostáva na štátoch

Rastúce výnosy dlhopisov sleduje aj Európska centrálna banka (ECB). Jej prezidentka Christine Lagardová naznačila, že inštitúcia má k dispozícii nástroje na prípadný zásah, ak by sa situácia na finančných trhoch výrazne zhoršila. Podľa Lehutu však ECB zatiaľ reagovala skôr zdržanlivo. Úrokové sadzby ponechala nezmenené a dala najavo, že súčasný vývoj zatiaľ nepovažuje za dôvod na mimoriadny zásah. V prípade neodôvodneného a príliš prudkého rastu výnosov by mohla pristúpiť k nákupu dlhopisov, čím by pomohla znížiť ich výnosy.

Takýto krok by však nebol bez podmienok. Krajiny s problematickými verejnými financiami by zároveň museli pristúpiť k rozpočtovej konsolidácii, podobne ako v minulosti Grécko či Portugalsko.

„Európska centrálna banka má nástroje, môže tie dlhopisy nakupovať, tým tie výnosy zníži, ale zároveň to potom prichádza aj s tou potrebou naozaj tej rozpočtovej konsolidácie,“ vysvetlil Lehuta. Ďurica zdôraznil, že ECB nemá suplovať zodpovednú fiškálnu politiku jednotlivých štátov. Jej zásah by mal byť až poslednou možnosťou, ak by hrozili vážnejšie systémové problémy v eurozóne. „Európska centrálna banka tu nie je na to, aby riešila fiškálnu nezodpovednosť krajín eurozóny,“ zdôraznil. Podľa neho je práve tlak finančných trhov dôležitým nástrojom, ktorý môže vlády prinútiť k potrebným reformám a obmedzeniu nadmerných výdavkov.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: ECB úrokové sadzby nezvýšila. Prečo môžu hypotéky napriek tomu zdražovať?

Slovenské dlhopisy sú atraktívnejšie, no verejné financie majú problémy

Diskusia sa následne presunula k Slovensku, ktoré takisto čelí zvýšeným nákladom na financovanie svojho dlhu. Michal Lehuta pripomenul, že ratingové agentúry postupne znižovali hodnotenie Slovenska už od roku 2023. V apríli tohto roka znížili rating všetky tri hlavné agentúry. Deficit verejných financií sa podľa neho pohybuje približne na úrovni piatich percent HDP. Slovenský dlh je síce stále nižší než francúzsky, no menšia a otvorenejšia ekonomika môže byť zraniteľnejšia aj pri nižšom zadlžení.

Slovensko sa pritom v rámci eurozóny už nenachádza medzi úplne najrizikovejšími krajinami. Lehuta uviedol, že v rebríčku rizikových prirážok sa pohybuje približne na siedmom mieste. Vyššie náklady na financovanie však neznamenajú, že by štát nedokázal splácať svoje záväzky. Ďurica poukázal na to, že slovenské desaťročné dlhopisy sa v súčasnosti obchodujú s výnosom približne 4,2 až 4,3 percenta ročne. V porovnaní s obdobím, keď sa Slovensko dokázalo financovať takmer za nulové úroky, ide o výraznú zmenu.

„Slovensko je na veľmi škaredej trajektórii, čo sa týka udržateľnosti verejných financií,“ upozornil portfólio manažér. Zároveň dodal, že slovenské dlhopisy podľa neho momentálne nepatria medzi najatraktívnejšie možnosti pre zahraničných investorov. Tí môžu nájsť zaujímavejšie výnosy aj v iných krajinách, napríklad v Taliansku. Iná situácia je pri domácich investoroch, ktorí porovnávajú štátne dlhopisy predovšetkým s bankovými vkladmi. V tomto porovnaní môžu byť podľa Ďuricu stále zaujímavou alternatívou.

Lehuta však upozornil na dve odlišné riziká spojené s investovaním do dlhopisov. Prvým je možnosť, že dlžník nebude schopný splatiť svoje záväzky. Druhým je zmena trhovej hodnoty dlhopisu v závislosti od vývoja úrokových sadzieb. Práve druhý problém sa týka aj ľudí, ktorí si v minulosti kúpili štátne retailové dlhopisy. Keďže ich pôvodné výnosy boli približne na úrovni troch percent a trhové výnosy medzičasom vzrástli, hodnota týchto dlhopisov na trhu klesla. „Ak by niekto chcel predávať na burze na bratislavskej burze ten retailový dlhopis, tak dokonca môže na tom prerobiť,“ upozornil Lehuta. Pri držaní až do splatnosti však investori získajú dohodnutý výnos podľa podmienok emisie.

Očakávaný vývoj verejných financií navyše nevyzerá priaznivo. Podľa Lehutu má deficit v budúcom roku vzrásť z tohtoročných 4,4 na 4,9 percenta HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň identifikovala ďalšie riziká, ktoré by mohli konečný výsledok ešte zhoršiť. Výraznejšie konsolidačné opatrenia tak podľa neho pravdepodobne zostanú úlohou vlády, ktorá vzíde z budúcoročných jesenných volieb. Ďalší väčší konsolidačný balík očakáva v roku 2028.

Ďurica považuje za dôležité, aby budúca vláda pristupovala k verejným financiám zodpovedne a pripravila dlhodobejší plán ozdravenia rozpočtu. Jednorazové opatrenia podľa neho nemusia stačiť. Atraktivitu slovenských dlhopisov by mohlo zvýšiť aj zachovanie alebo zlepšenie ratingu. Vďaka dôveryhodnejšej fiškálnej politike by Slovensko mohlo získať lepšie podmienky financovania a postupne znížiť požadované výnosy.

Prečítajte si tiež

Kamenický sa teší z ratingu Slovenska. Opozícia hovorí o drahých pôžičkách a dlhoch

Americké voľby sledujú investori po celom svete

Druhá časť relácie sa venovala voľbám do amerického Kongresu a ich možnému vplyvu na finančné trhy. Spojené štáty majú najväčší akciový trh na svete, preto sa podľa Michala Ďuricu investori zaujímajú o každý politický vývoj, ktorý môže ovplyvniť jeho ďalšie smerovanie. Voliči rozhodujú o obsadení Snemovne reprezentantov a časti Senátu. Výsledok ukáže, či si republikáni udržia väčšinu v oboch komorách, alebo ju získajú demokrati. Od toho sa bude odvíjať aj priestor prezidenta Donalda Trumpa na presadzovanie jeho legislatívnych zámerov počas zostávajúcich dvoch rokov funkčného obdobia.

„Americký akciový trh je najväčší a asi najdôležitejší akciový trh na celom svete. Čiže akákoľvek udalosť, ktorá dokáže určiť jeho ďalšie smerovanie alebo ho minimálne ovplyvniť, je veľmi dôležitá pre akciových investorov, či domácich alebo zahraničných,“ vysvetlil Ďurica. Lehuta rozdelil možné dôsledky výsledkov volieb na krátkodobé a dlhodobé. Ak by si republikáni udržali väčšinu, investori by mohli pozitívne vnímať pokračovanie expanzívnej rozpočtovej politiky, deregulácie a podpory odvetví umelej inteligencie či fosílnej energetiky. Takýto vývoj by mohol krátkodobo podporiť americkú ekonomiku aj akciové trhy. Zároveň by však zostali otázniky nad udržateľnosťou rastúcich výdavkov a zadlženia.

Ak by naopak demokrati získali kontrolu nad oboma komorami Kongresu, mohli by obmedziť Trumpov priestor na presadzovanie vlastných zákonov. Zároveň by sa mohli pokúsiť o prísnejšiu reguláciu technologických, energetických či finančných spoločností. To by mohli investori v krátkodobom horizonte vnímať negatívne. Samotné získanie väčšiny však ešte neznamená, že demokrati dokážu automaticky zablokovať prezidentove rozhodnutia. Americký systém totiž poskytuje hlave štátu rozsiahle právomoci vrátane možnosti vetovať prijaté zákony. Ďurica pripomenul aj historický vývoj akciových trhov po takzvaných midterm voľbách, teda voľbách konajúcich sa v polovici prezidentského obdobia. Pri pohľade na dlhodobé údaje podľa neho americkým akciovým indexom následne prospievalo obdobie po voľbách bez ohľadu na to, ktorá strana získala väčšinu.

„Ak sa pozrieme historicky na to, čo sa deje s akciovými trhmi po amerických midterm voľbách, tak je tam takmer 100-percentná pravdepodobnosť toho, že akciovým trhom sa následne darí. A je úplne jedno, či vyhrali demokrati alebo republikáni,“ uviedol Ďurica. Za jedno z možných vysvetlení považuje upokojenie politickej rétoriky po skončení kampane. Predvolebné sľuby totiž nemusia automaticky znamenať konkrétne kroky po nástupe zvolených politikov do funkcií. Okrem toho americký systém bŕzd a protiváh obmedzuje možnosť uskutočniť zásadné zmeny bez širšej politickej podpory.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Ako voľby v USA ovplyvnia svetové trhy? Ekonóm očakáva rast amerických akcií

Trumpove právomoci, vojna a zlato ako bezpečný prístav

Výsledok volieb môže ovplyvniť aj obchodnú a zahraničnú politiku Spojených štátov. Hoci Kongres disponuje zákonodarnými a rozpočtovými právomocami, prezident si podľa Lehutu dokáže nájsť zákonné mechanizmy, ktorými presadzuje vlastné rozhodnutia. Prípadná strata väčšiny by tak podľa neho mohla paradoxne zvýšiť neistotu na trhoch, pretože Trump by sa mohol pokúšať využívať ďalšie prezidentské právomoci. Pri financovaní zahraničných konfliktov má Kongres dôležitú úlohu, keďže schvaľuje rozpočtové prostriedky. Lehuta však neočakáva, že by samotná zmena pomeru síl v Kongrese priniesla rýchle ukončenie vojny na Ukrajine alebo konfliktu na Blízkom východe.

V prípade Ukrajiny dnes podľa neho väčšinu podpory zabezpečuje Európa. Americký prístup zároveň ovplyvňujú aj hospodárske záujmy vo vzťahu k Rusku. Pri konflikte s Iránom zase zatiaľ nevidí jasný náznak rýchleho riešenia. Hostia sa venovali aj zlatu, ktoré investori často využívajú ako bezpečný prístav v období neistoty. Podľa Ďuricu nebude rozhodujúci samotný volebný výsledok, ale predovšetkým ďalšie kroky amerického prezidenta. Ak by Trump pokračoval v rozpočtovo nezodpovednej politike, rozpútal ďalšiu obchodnú vojnu alebo vyhrotil situáciu na Blízkom východe, zlato by z toho mohlo profitovať. Naopak, upokojenie geopolitickej situácie by mohlo znížiť jeho atraktivitu ako ochranného prvku investičného portfólia.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Midterms by mohli byť veľkým fiaskom pre Trumpa, hovorí odborník

Umelá inteligencia potrebuje bilión dolárov. Trh začína byť opatrnejší

Záver diskusie patril investíciám do umelej inteligencie a otázke, či sa na akciových trhoch nevytvára nová investičná bublina. Podľa odhadov, ktoré zazneli v relácii, by investície do tohto sektora mohli v roku 2027 presiahnuť jeden bilión dolárov. Takéto množstvo kapitálu bude potrebné zabezpečiť v čase, keď sú peniaze drahšie a o dostupné financovanie súťažia aj vlády s vysokými rozpočtovými deficitmi. Ďurica upozornil, že rozsiahle investície do dátových centier a technologickej infraštruktúry môžu ešte viac zvýšiť cenu kapitálu.

„Budúci rok potrebujeme ten jeden bilión dolárov. Podľa odhadov a odniekiaľ sa to bude musieť zobrať, čiže kapitál bude asi drahší. Nemá byť lacnejší,“ upozornil portfólio manažér. Zároveň sa začínajú objavovať pochybnosti, či všetky spoločnosti pôsobiace v oblasti umelej inteligencie dokážu svoje vysoké investície premeniť na zodpovedajúce zisky. Ďurica poukázal na vývoj akcií technologických firiem, ktoré v posledných týždňoch strácali hodnotu napriek dobrým hospodárskym výsledkom.

Týka sa to napríklad spoločností budujúcich a prenajímajúcich dátové centrá, výrobcov čipov aj veľkých technologických hráčov, ako sú Google a Meta. Ani výrazné zisky v niektorých segmentoch podľa neho investorov vždy nepresvedčili, že súčasné ocenenie ich akcií zodpovedá budúcim možnostiam. „Začína sa prehodnocovať ten naratív o tom, že AI bude extrémne zisková alebo každý na tom bude môcť zarobiť. Evidentne to bude mať svojich víťazov, svojich porazených,“ povedal Ďurica. Vývoj umelej inteligencie však podľa neho zostane jedným z najdôležitejších faktorov pre americký akciový trh aj v nasledujúcom roku. Otázkou je, či bude technologický sektor naďalej ťahať burzy nahor, alebo sa jeho rast začne obracať.

Lehuta upozornil, že skutočný potenciál umelej inteligencie sa ešte len ukáže. Hoci môže priniesť zásadnú štrukturálnu zmenu ekonomiky, zatiaľ nie je možné presne odhadnúť jej rozsah ani to, ktoré investície sa ukážu ako úspešné. Rozhodujúca bude podľa neho skutočná ziskovosť konkrétnych projektov. Až tá ukáže, či vysoké očakávania investorov zodpovedajú ekonomickej realite.

Celý záznam relácie Ekonomické Analýzy 24 si môžete pozrieť v priloženom videu.