Analýzy 24: Riešenia útokov na zdravotníkov sú marketing, hovorí Szalay

Malatinec sa pridáva k Tarabovi

Diskusia sa začala aktuálnou politickou témou. Poslanec Roman Malatinec prestúpil k Tomášovi Tarabovi, čím sa otvorila otázka parlamentnej väčšiny vládnej koalície. Zdenko Svoboda zo strany Hlas-SD nepredpokladá, že by prestup mal spôsobiť zásadné komplikácie. Situáciu podľa neho bude riešiť predseda vlády. "Nepredpokladám, že by z tohto prestupu poslanca z jednej strany do nejakého subjektu, ktorý ešte teraz neexistuje, mal vzniknúť nejaký problém. Ja predpokladám, že predseda vlády ho vyrieši,“ povedal Svoboda.

Na otázku, či sa neobáva toho, že koalícia má aktuálne iba 75 poslancov, odpovedal stručne: "Nemám prečo. Z dôvodov, ktoré som povedal.“

Opozičný poslanec Tomáš Szalay však situáciu vníma kritickejšie. Podľa neho prestupy poslancov ukazujú nestabilitu koalície a snahu jednotlivých politikov získať výhody. "Tak je to len ukážka toho, že toto nie je zlepenec, ale zlepenec zlepencov,“ vyhlásil Szalay. Zároveň predpokladá, že koalícia sa napokon dohodne, keďže podľa neho nemá záujem o predčasné voľby. "Tak preto si myslím, že sa dohodnú, ale bude to drahé,“ dodal.

Prečítajte si tiež

Malatinec sa pridáva k Tarabovi. Huliak reaguje: "Skoro som spadol zo stoličky druhýkrát"

​Svoboda na jeho kritiku reagoval poukazovaním na nezhody medzi opozičnými stranami. Spomenul napríklad ich problémy pri organizovaní spoločných podujatí. Szalay mu však odkázal, že zodpovednosť za fungovanie štátu nesie vládna koalícia. "Vy ste v koalícii, vy vládnete, vy neriešte opozíciu, vy riešte, aby ste riadili túto krajinu a aby ste mali väčšinu, aby prechádzali vládne návrhy zákonov,“ reagoval.

Útoky na zdravotníkov nie sú novým problémom

Hlavnou témou diskusie bola bezpečnosť zdravotníckeho personálu. Nemocničná bezpečnostná služba Univerzitnej nemocnice Bratislava zaznamenala v roku 2025 celkovo 350 bezpečnostných incidentov, z toho 212 fyzických útokov na zamestnancov. Zdenko Svoboda upozornil, že násilie voči zdravotníkom sa nevyskytuje iba v posledných dňoch, ale ide o dlhodobý problém. "Treba povedať, že to nie je situácia týchto dní, ale k týmto útokom dochádzalo aj v minulosti. Teraz boli verejne odprezentované mediálne,“ uviedol.

Prečítajte si tiež

Agresívnych pacientov pribúda. Zdravotníci aj policajti žiadajú systémové riešenie

​Podľa Svobodu ministerstvá zdravotníctva a vnútra už pristúpili ku konkrétnym opatreniam. Spomenul podpísanie spoločného memoranda a zavedenie minimálneho bezpečnostného štandardu pre nemocnice. Ten má zahŕňať nepretržitú prítomnosť bezpečnostnej služby na urgentných príjmoch, častejšie policajné hliadky, panikové tlačidlá či školenia personálu.

Szalay: Riešenia sú marketing, potrebujeme výsledky

Tomáš Szalay kritizoval najmä to, že štát podľa neho začína problém intenzívnejšie riešiť až po medializácii vážnych incidentov. Poukázal na to, že zdravotníci sa s agresívnym správaním stretávajú pravidelne. "To je denný chlebíček ľudí, ktorí pracujú v prvej línii, či už v záchranke, alebo aj v ambulanciách, ale aj na urgentnom príjme,“ povedal.

Za nedostatočné označil riešenia, ktoré podľa neho zostávajú najmä pri vyhláseniach a podpísaných dokumentoch. "A toto ma na tom štve, že tie riešenia sú marketing. Vy médiá chcete odpoveď od ministra, minister niečo urobí, niečo prisľúbi, lebo sľubom nikdy nezarmútite, napíše nejaké memorandum, lebo papiermi nič nepokazíte, ale ten výsledok, merateľný, hmatateľný výsledok, k tomu musíme toho ministra reálne dokopať,“ vyhlásil Szalay.

Za jedno z potrebných opatrení považuje stavebné úpravy urgentných príjmov. Tie by mali podľa neho zabrániť tomu, aby sa nepovolané osoby dokázali bez kontroly dostať priamo k zdravotníkom. Ako príklad uviedol regulovaný vstup prostredníctvom kariet alebo čipov. Takéto opatrenia by podľa Szalaya nemuseli predstavovať neprimerane vysoké náklady v porovnaní s celkovými rozpočtami nemocníc.

Prečítajte si tiež

Počty útokov rastú: Šaško a Šutaj Eštok podpísali memorandum o ochrane zdravotníkov

​Súčasťou pripravovaných opatrení majú byť aj školenia zamestnancov, ktoré by im pomohli identifikovať rizikové situácie a správne na ne reagovať. Szalay však upozornil, že samotné školenia problém násilia nevyriešia. "My nechceme, aby študenti medicíny okrem štátnice z chirurgie robili štátnicu z bojových umení, z jiu-jitsu, lebo toto nie je cieľ toho celého, to má robiť niekto iný,“ zdôraznil.

Zdenko Svoboda oponoval, že školenia sú jedným z odporúčaných preventívnych opatrení a ich cieľom nie je naučiť zdravotníkov fyzicky bojovať s agresívnymi pacientmi. "Čo sa týka toho školenia, to je odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá sama povedala, že takéto školenia sú potrebné, ale nebavíme sa tu o nejakých bojových umeniach,“ reagoval.

Svoboda zároveň pripomenul, že nové a rekonštruované nemocnice už majú spĺňať prísnejšie bezpečnostné štandardy. Poukázal tiež na systém triedenia pacientov podľa závažnosti ich zdravotného stavu, pri ktorom môže personál identifikovať aj rizikové správanie.

Záchytné stanice zostávajú otvorenou otázkou

Významnou témou diskusie bola aj absencia protialkoholických záchytných staníc. Podľa Szalaya vzniká veľká časť konfliktov na urgentných príjmoch v situáciách, keď sú pacienti alebo ich príbuzní pod vplyvom alkoholu či iných návykových látok. Pripomenul, že problém záchytných staníc sa rieši už dlhé roky a podľa neho by za jeho riešenie malo niesť zodpovednosť predovšetkým ministerstvo zdravotníctva. "Dúfam, že sa o záchytkách budeme dlhšie rozprávať, lebo si myslím, že to má riešiť ministerstvo zdravotníctva v prvom rade,“ zdôraznil.

Prečítajte si tiež

Zdravotníci čelia agresii opitých pacientov. Riešenie sa hľadá celé roky

​Zdenko Svoboda vysvetlil, že ministerstvo zdravotníctva nepovažuje prevádzkovanie záchytných staníc priamo nemocnicami za vhodné riešenie. Podľa neho však rezorty zdravotníctva a vnútra diskutujú o pilotnom projekte v ôsmich krajských mestách. "Sám minister predostrel názor spolu s ministrom vnútra, že je pripravený pilotný projekt, kde by sa v ôsmich krajských mestách realizoval a ktorý by bol finančne krytý aj zo zdrojov EÚ alebo z eurofondov,“ uviedol Svoboda.

Dodal, že témou sa má zaoberať aj pripravované rokovanie ministra so zástupcami zdravotníckych odborov a samosprávnych krajov.

Celú reláciu si môžete pozrieť vo videu.