Rozhovory 24: Hasiči stále umierajú na choroby spôsobené 11. septembrom, hovorí zasahujúci hasič

+49 fotiek

Útoky z 11. septembra 2001

​Spomienky sú aj po 25 rokoch stále silné

Manahan priznáva, že spomienky na tragické udalosti sú aj po 25 rokoch mimoriadne intenzívne. Dokonca sa podľa neho niekedy zdajú silnejšie než v minulosti. Výrazným spúšťačom sú najmä pachy, ktoré sa človeku podľa jeho slov môžu navždy vryť do pamäti. "Pachy z vašich zmyslov nikdy nevymiznú, sú veľmi intenzívne a pretrvávajú vo vašej hlave dlho, vlastne sú spúšťačmi spomienok,“ povedal.

Tieto spomienky mu podľa jeho slov pripomínajú nielen samotný zásah, ale aj stovky kolegov, ktorí prišli o život. Pri útokoch zomrelo 343 hasičov. Ďalší neskôr podľahli chorobám, ktoré súviseli s ich prácou v troskách Svetového obchodného centra.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Útoky z 11. septembra vychýlili svetové dianie iným smerom, hovorí historik

​"Hasiči stále umierajú na choroby spôsobené teroristickým útokom. Poznám kolegov, ktorých som navštevoval a videl ich niekoľko rokov trpieť rakovinou. Niektorí už zomreli a ďalší umierajú,“ uviedol.

Manahan hovorí, že v New Yorku bolo takmer nemožné nájsť hasiča, ktorý by počas 11. septembra nestratil niekoho blízkeho. Niektorí zo 343 obetí boli jeho príbuzní, s ďalšími pracoval celé roky. Následky tragédie pritom podľa neho pokračujú dodnes. Spomenul aj manžela svojej blízkej priateľky, ktorý päť rokov bojoval s rakovinou a napokon zomrel.

"Sledovať, ako títo ľudia prechádzajú liečbou, chudnú a nakoniec umierajú, je psychicky veľmi náročné,“ opísal. Sám má zdravotné problémy, no pravidelne absolvuje lekárske kontroly. Hasičský zbor podľa neho svojich príslušníkov po zdravotnej stránke dlhodobo monitoruje.

"Chodíme na skenovanie. Máme síce vyššiu mieru výskytu rakoviny ako bežná verejnosť, ale zároveň máme väčšiu úspešnosť liečby týchto druhov rakoviny než bežná populácia, pretože ich odhalíme včas,“ povedal.

Na mieste pomáhali aj ľuďom uviaznutým v metre

V čase útokov pracoval Manahan v newyorskej štvrti Queens. Ako supervízora ho následne vyslali dohliadať na operácie v okolí Svetového obchodného centra. Na mieste strávil nasledujúcich 48 hodín. Hasiči podľa jeho slov pomáhali ľuďom uviaznutým vo výťahoch v okolitých budovách, zachraňovali ľudí z metra a evakuovali obyvateľov a pracovníkov z oblasti.

Prečítajte si tiež

Od zatvorených búrz po bilióny za vojny. Ako 11. september zmenil ekonomiku?

​Na vlastný život pritom v tom čase nemyslel. Ako supervízor sa sústredil najmä na bezpečnosť hasičov, ktorí boli pod jeho dohľadom. "Ako supervízor sa nebojíte o svoj vlastný život, bojíte sa o ľudí, na ktorých dohliadate,“ vysvetlil.

Na Slovensku ho prekvapila podpora

Manahan zdôraznil, že od verejnosti nepotrebuje osobitné uznanie. Je podľa neho predovšetkým vďačný, že prežil a že mohol byť medzi ľuďmi, ktorí v ten deň pomáhali. Zároveň ho pred piatimi rokmi počas návštevy Slovenska pri príležitosti 20. výročia útokov prekvapilo, ako si krajina udalosti pripomína. Do Bratislavy vtedy pricestoval s pomocou amerického ministerstva zahraničných vecí.

Prečítajte si tiež

Prísnejšie letiská aj nedôvera v štát. Ako 11. september zmenil každodenný život?

​"Bol som ohromený podporou, ktorú som videl v Bratislave, že si pripomínate udalosti, ktoré sa odohrali tisíce kilometrov ďaleko,“ povedal. Svojim kolegom, ktorí sa obávali, že ľudia už na 11. september zabudli, preto po návrate domov odkazoval: "Nie, choďte do strednej Európy.“

S bývalými kolegami a rodinami zosnulých hasičov je Manahan stále v kontakte. Postupom rokov však podľa neho ľudia starnú, sťahujú sa a ich životy sa menia. Pri spomienkach na 11. september si zároveň uvedomuje, koľko času odvtedy uplynulo. "Je to už dvadsaťpäť rokov od chvíle, keď niekto v ten deň zomrel. Vtedy mohol mať päťročné dieťa a teraz je to dieťa dospelé. Má 30 rokov, keď o tom takto premýšľate, je to trochu ťažké pochopiť a uveriť tomu,“ dodal.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.