24°
Bratislava
Štúdio 24: Medvedev pohrozil útokmi na Berlín. Verbálne sa utrhol z reťaze, tvrdí odborník
Štúdio 24: Medvedev pohrozil útokmi na Berlín. Verbálne sa utrhol z reťaze, tvrdí odborník
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Spor medzi Nemeckom a Ruskom sa po zmarenom dronovom útoku na letisku v Lipsku vyostruje. Ako situáciu vnímajú v Nemecku? A zmení krajina niečo v bezpečnostnej politike? O tom sa rozprávala moderátorka JOJ 24 Iveta Krupová s docentom Vladimírom Handlom z Katedry nemeckých a rakúskych štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.
Vojna na Ukrajine
Nemecko ruskú hrozbu vníma
Incident na letisku v Lipsku podľa odborníka ukázal, že Nemecko síce ruskú hrozbu vníma, no na nové formy útokov sa stále nedokáže dostatočne rýchlo adaptovať. Dronový útok zároveň poukázal na obmedzené schopnosti krajiny brániť sa podobným hrozbám.
"Tá schopnosť brániť sa dronom je v Nemecku, rovnako ako u nás v našich krajinách, pomerne obmedzená,“ uviedol Vladimír Handl z Katedry nemeckých a rakúskych štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.
Nemecko si podľa neho pritom uvedomuje, že je terčom ruskej hrozby. Už minulý rok na to verejne upozornili šéfovia všetkých troch nemeckých tajných služieb. Aj kancelár Friedrich Merz v minulosti povedal, že Nemecko síce ešte nie je vo vojne, no už nežije v zmieri.
Problémom je najmä pripravenosť na nové typy útokov, ako sú drony či kybernetické operácie. Nemecko preto začalo budovať nové kapacity na ochranu pred dronmi a vzniklo aj technologické centrum zamerané na výskum a vývoj obrannej techniky. "Ale ako hovorím, určite sa zaspalo,“ skonštatoval Handl.
Nemci sa obávajú vojny aj útokov na kritickú infraštruktúru
Rastúce obavy podľa odborníka vníma aj samotná nemecká verejnosť. Prieskumy ukazujú, že najväčšie obavy vyvoláva vojna na Ukrajine. "Najväčšie obavy majú Nemci z ruskej vojny proti Ukrajine, je to približne 80 percent a asi 70 percent má obavu, že skôr či neskôr sa Bundeswehr, nemecké ozbrojené sily, budú musieť do tejto vojny nejako zapojiť alebo do nej budú zatiahnuté,“ uviedol.
Nemci si zároveň čoraz viac uvedomujú aj riziko hybridných útokov. Medzi najohrozenejšie oblasti patrí podľa Handla kritická infraštruktúra, teda napríklad letiská, nemocnice, školy či dopravné tepny. Obavy z možných útokov na tieto miesta má približne polovica obyvateľov. Výrazná je aj obava z dezinformačných kampaní. "84 až 85 percent Nemcov hovorí, že je to skutočne kritická hrozba, pretože to môže narušiť fungovanie štátu a demokracie v Nemecku,“ povedal odborník.
Z bývalého partnera sa stal nepriateľ
Handl sa vyjadril aj k ostrým vyjadreniam Dmitrija Medvedeva, ktorý označil Nemecko za "neonacistické a rusofóbne“. Podľa odborníka ide o tragický vývoj vzťahov medzi oboma krajinami. "Nemecko nesmierne veľa investovalo, finančne, ale aj politicky a morálne, do toho, aby po roku 1990 boli vzťahy s Ruskom priateľské a kooperatívne,“ pripomenul.
Nemecko sa podľa neho snažilo Rusko politicky aj ekonomicky približovať k Západu a dlhé roky bolo jedným z jeho najvernejších partnerov. Vojna na Ukrajine však tento vzťah zásadne zmenila. "Rusko tým útokom proti Ukrajine samozrejme Nemecko úplne stratilo,“ povedal Handl. Za absurdné zároveň označil ruské tvrdenia, že dnešné Nemecko podporuje Ukrajinu z revanšistických či nacistických dôvodov.
Odborník však upozornil aj na dôsledky odvetných opatrení. Nemecko napríklad rozhodlo o zatvorení takzvaného Ruského domu v Berlíne. Podľa Handla však tento krok nepovažuje za správny, keďže išlo o inštitúciu s malým významom, zatiaľ čo prípadné zatvorenie Goetheho inštitútov v Rusku by malo oveľa väčší dosah. "V tej, ak by som to tak povedal, intelektuálnej a politickej púšti, ktorá teraz v Rusku existuje, boli Goetheho inštitúty predsa len akýmisi ostrovmi, kde sa verejnosť mohla trochu rozhliadnuť do sveta,“ dodal Handl.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
