Odborník na železnice: Zrážka vlakov by mala byť budíčkom pre politikov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Včerajšia vlaková nehoda opäť otvorila otázku, v akom stave sú slovenské železnice. Mnohé trate sú zastarané, modernizácie postupujú pomaly a technika často nepostačuje štandardom 21. storočia. Kde sú najväčšie slabiny systému a čo treba zmeniť, aby bola doprava bezpečná a spoľahlivá? Na tieto otázky v rozhovore pre Ranné noviny odpovedal odborník na železničnú dopravu Jiří Kubáček.
Nie je to len o rušňovodičovi
Podľa Kubáčka by bolo najjednoduchšie hodiť vinu na rušňovodiča, no problém je oveľa hlbší.
„Treba si uvedomiť, že aj v tomto prípade vzniká niekoľko otáznikov. Pri bližšom ovládaní toho miesta nehody vznikne veľmi zásadná otázka – ako je možné, že na takom neprehľadnom úseku vlastne toto zbiehanie dvoch koľají do jednej je riešené bez takzvanej odvratnej koľaje?“ vysvetlil.
Ide podľa neho o technické riešenie, ktoré by dokázalo zabrániť čelnej zrážke vlakov. „V najhoršom prípade ten vlak, ktorý sa pomýli pri tom návestidle, tak skončí v tej odvratnej koľaji a možno sa tam zvalí niekde do štrku, ale neskríži cestu tomu vlaku, ktorý prichádza oproti,“ dodal.
Zároveň upozorňuje, že Železnice Slovenskej republiky sa k problému stavajú alibisticky.
„Tvária sa, že sa ich to netýka. Veď vyšetrovanie ukáže. Ale vidím za tým oveľa vážnejšiu a dlhodobú paradigmu, ktorá má svoje korene v pohľade politikov na železnicu,“ hovorí Kubáček.
Stačili by jednoduché a lacné opatrenia
Podľa odborníka slovenské železnice stále fungujú s technológiami, ktoré sú v Európe už dávno prekonané. „Táto konkrétna železnica medzi Košicami cez Plešivec a Zvolen je síce zabezpečená tak, že komunikácia medzi výpravcami je pomerne slušne zabezpečená, ale nie je zabezpečený prenos návesti na rušeň,“ vysvetľuje.
Bezpečnosť vlakovej jazdy tak závisí len od pozornosti rušňovodiča. „Uvedomme si, že môže byť hmla, môže byť znížená viditeľnosť (…) a keď sa ten rušňovodič pomýli – normálne, ľudsky, aj to je len človek – tak to vedie k takýmto fatálnym následkom,“ upozorňuje Kubáček.
Podľa neho by pritom stačili aj jednoduché a lacné opatrenia. „Odvratná koľaj. Jednoznačne v tomto prípade je odvratná koľaj. Keby sa argumentovalo, že sa tam nezmestí, nech sa to návestidlo premiestni o sto metrov ďalej od tunela. Určite by to šlo,“ hovorí.
Zrážka dvoch rýchlikov pri Rožňave
Luxusné projekty namiesto bezpečnosti
Odborník kritizuje, že ŽSR sa roky sústreďujú na veľké, drahé projekty namiesto drobných bezpečnostných úprav. „Železnice Slovenskej republiky boli dlhodobo zvyknuté ísť skorej cestou veľkolepých luxusných riešení, vďaka ktorým sa dopracovali dnes pri rekonštrukcii koridoru už po Žilinu,“ hovorí.
Na rozdiel od Slovenska Česi zrekonštruovali tisíce kilometrov tratí a nezabúdali ani na menšie úpravy mimo hlavných koridorov. „Keď Česi už majú zrekonštruované dvetisíc kilometrov tratí, my sme úplne rezignovali na drobné vylepšenia,“ dodáva Kubáček.
Trate sa rozpadávajú, ministerstvo spí
Kým v západnej Európe fungujú aj staršie trate s primeranou údržbou, na Slovensku sa podľa neho ukazuje zanedbanie za posledné desaťročia. „Po tridsiatich rokoch sa už ukazuje mnoho závad, ktoré znižujú rýchlosť jazdy vlakov. My sme všetky investície sústredili len do tohto nešťastného koridoru z Bratislavy do Žiliny,“ hovorí.
„Teraz budeme ďalších 20 rokov stavať až do Košíc, ale na všetko ostatné sme úplne rezignovali. A tie trate sa začali viditeľne rozpadávať,“ dodáva.
Nehoda by mala byť budíčkom pre politikov
Podľa neho by nehoda mala byť signálom nielen pre železnice, ale najmä pre politikov.
„Mal by to byť budíček, ale možnože nie úplne pre Železnice Slovenskej republiky. Mal by to byť budíček pre politikov,“ zdôrazňuje.
„Veď ŽSR sú len manažér infraštruktúry. To je domovník na štátnom majetku. Dopravnú politiku má stanovovať ministerstvo dopravy, ktoré je bohužiaľ skorej len pozorovateľom samospádu,“ dodáva.
Podľa Kubáčka problém tkvie v dlhodobo politickom prístupe k železniciam: „Politici vnímajú železnicu nie ako veľmi účelný dopravný prostriedok, ale ako systém na trafiky, na prečerpávanie peňazí, na lacné politické body.“
Česi sú desaťnásobne ďalej
Na záver Kubáček pripomína, že Slovensko a Česko stáli po rozdelení na rovnakej štartovacej čiare – no dnes je rozdiel priepastný. „Asi 10-násobné výkony sú oproti nám. Zavádzajú výhradnú prevádzku ETCS, to je ten európsky zabezpečovací systém,“ hovorí.
Česi podľa neho investovali viac a systematicky. Slovensko sa skôr spoliehalo na šťastie.
„Dokonca sme sa nad tým čudovali, že nás chráni snáď svätý najvyšší, že u nás sa napriek tomu, v akom stave máme železnice, ešte nič vážne nestalo. A toto je prvý signál, ktorý prišiel po tom, čo sa zaviedol namiesto dvojhodinového intervalu medzi jazdou rýchlikov hodinový,“ uzavrel Kubáček.