Štúdio 24: Blamáž Nemecka pri voľbách v OSN
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Za blamáž, historickú porážku či veľké sklamanie označujú nemecké médiá a opoziční politici neúspech Nemecka v snahe stať sa nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN. V stredajšom hlasovaní sa na jeho úkor presadili Portugalsko a Rakúsko. Kritika zaznieva predovšetkým na adresu kancelára Friedricha Merza a šéfa diplomacie Johanna Wadephula. Ozývajú sa aj prvé hlasy, ktoré žiadajú obmedzenie nemeckých príspevkov OSN. Nemecko pôsobilo v rade doteraz šesťkrát, naposledy v rokoch 2019 až 2020. Na to, čo tento neúspech pre Nemecko znamená, sa v Štúdiu 24 pýtala moderátorka Lenka Ježová docenta Vladimíra Handla z Katedry nemeckých a rakúskych štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.
Vladimír Handl vyjadril prekvapenie nad takýmto výsledkom. Hoci sa očakávala tesná súťaž a istá skepsa ohľadom poklesu nemeckej autority už existovala, vypadnutie Nemecka v prvom kole bolo šokom. „Nemecko je predsa len druhý najväčší sponzor OSN a štát s jedným z najväčších diplomatických aparátov po celom svete,“ zdôraznil Handl.
Tento neúspech naznačuje pokles dôvery a spochybňuje nestrannosť nemeckej politiky v niektorých otázkach. Hoci Nemecko zostáva kľúčovým členom OSN, EÚ a NATO, výsledok je podľa experta varovaním. Nemecká zahraničná politika, ktorá investuje značné prostriedky a angažuje sa v mnohých sférach, je vnímaná časťou sveta už ako spochybnená. "Je to určite určité varovanie pre Nemecko, že aj keď investuje toľko, aj keď sa angažuje na celom svete, tak časť sveta túto rolu Nemecka vníma prinajmenšom ako spochybnenie a radšej zvolí niekoho iného pre toto volebné obdobie," dodáva expert.
Nemecká opozícia vidí príčiny neúspechu v nedostatočne jasných postojoch Nemecka k situácii v Pásme Gazy, zadržaniu venezuelského prezidenta Nicolasa Madura, či konfliktu na Blízkom východe, obzvlášť v súvislosti s politikou Spojených štátov a Izraela. Handl poukazuje na kritiku voči Friedrichovi Merzovi, že nemecká diplomacia nebola dostatočne dôrazná v obhajobe princípov medzinárodného práva. Postoje ako „zásah Spojených štátov vo Venezuele je príliš komplexný problém“ alebo „Izrael a Spojené štáty nám robia špinavú prácu v Iráne“ boli vnímané ako relativizácia medzinárodného práva a dvojitý štandard, najmä keď Nemecko súčasne dôrazne odsudzovalo ruskú vojnu na Ukrajine.
Robert Fico sa stretol s F. Merzom v Bruseli
Neúspech oslabuje reálny diplomatický vplyv Berlína pri riešení globálnych kríz, no ide o momentálny stav, ktorý nemusí trvať dlho. Nemecko, ktoré chcelo v Bezpečnostnej rade posilniť rolu nestálych členov, stojí pred novými výzvami. V Nemecku sa už diskutuje o tom, či by namiesto snahy o stále nemecké členstvo nemalo byť preferované spoločné európske miesto v Bezpečnostnej rade.
Zároveň musí Nemecko zvážiť udržanie rozpočtových prostriedkov pre rozvojovú a humanitárnu pomoc, napriek tomu, že opozícia žiada ich drastické obmedzenie a prvé škrty už nastali. "Nemecko je vlastne naďalej finančne najstabilnejšia Európska krajina, má najväčšie prostriedky, ktoré vkladá do obrany a do zahraničnej politiky. Takže Nemecko je nadalej ten pilier," dopĺňa Handl.
Nemecká vláda, ktorá nastúpila s cieľom rýchlych a úspešných reforiem, čelí klesajúcej popularite. Kancelár Merz je podľa prieskumov najmenej populárnym kancelárom v nemeckej histórii. Tento diplomatický neúspech je pre neho osobnou ranou, keďže zahraničná politika bola vnímaná ako jedna z jeho silných stránok.