Jasno
24°
Bratislava
Lýdia
19.8.2026
KONTEXT 24: Voľby na Ukrajine počas vojny? Demeš upozorňuje na prekážky, Chmelár oponuje
Zdielať na

KONTEXT 24: Voľby na Ukrajine počas vojny? Demeš upozorňuje na prekážky, Chmelár oponuje

BRATISLAVA / Môžu sa na Ukrajine konať voľby aj počas pokračujúcej vojny? Túto otázku otvoril nedávno odvolaný minister obrany Mychajlo Fedorov, podľa ktorého demokracia nemôže zostať „rukojemníkom Ruska“. Odborník na zahraničnú politiku Pavol Demeš však upozorňuje na právne aj praktické prekážky – milióny Ukrajincov sú mimo krajiny, ďalší bojujú na fronte a časť územia okupuje Rusko. Politický analytik a historik Eduard Chmelár naopak oponuje, že voľby sa technicky uskutočniť dajú a diskusia o ďalšom politickom smerovaní krajiny je podľa neho prirodzená. O situácii na Ukrajine diskutovali v relácii Kontext 24 s moderátorkou Máriou Ölvedyovou.

Nedávno odvolaný ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov výrazne vstúpil do vnútropolitickej debaty na Ukrajine. Vyzval na vytvorenie mechanizmu, ktorý by umožnil uskutočniť voľby aj počas pokračujúcej vojny s Ruskom. Ukrajina podľa neho čelí „systémovej kríze vládnutia“ a potrebuje obnoviť demokratické procesy.

„Demokracia nemôže byť rukojemníkom Ruska,“ vyhlásil Fedorov. Sám pritom priznal, že organizácia volieb by bola mimoriadne komplikovaná. Otázkou je napríklad hlasovanie vojakov, ľudí žijúcich pri fronte či miliónov Ukrajincov, ktorí sa nachádzajú v zahraničí.

Po začiatku rozsiahlej ruskej invázie vo februári 2022 Ukrajina zaviedla stanné právo. Počas jeho trvania sú celoštátne voľby podľa platných pravidiel vylúčené. 

Demeš: Pre Zelenského je to najzložitejšie obdobie

Pavol Demeš v Kontext 24 upozornil, že Fedorovovo vystúpenie prichádza v období rastúceho vnútropolitického napätia. Podľa neho ide pre prezidenta Volodymyra Zelenského o mimoriadne náročnú situáciu. „Ukrajina prežíva vnútropolitickú krízu a od začatia vojny na Ukrajine je toto pre Zelenského najzložitejšie politické obdobie,“ povedal Demeš.

Fedorov bol pritom dlhé roky Zelenského spojencom. Jeho júlové odvolanie z ministerstva obrany vyvolalo protesty a dnes sa o ňom čoraz viac hovorí ako o potenciálnom politickom konkurentovi súčasného prezidenta. Aktuálne prieskumy ho dokonca zaraďujú medzi výrazné mená prípadného prezidentského súboja.

Demeš preto považuje Fedorovovo vystúpenie za signál novej politickej dynamiky. Zároveň však upozorňuje, že od debaty o voľbách je ešte veľmi ďaleko k ich reálnemu uskutočneniu. „Ak je vojnový stav, ústava to neumožňuje a aj technicky je to ťažko predstaviteľné,“ skonštatoval.

Chmelár oponuje: Technicky sa to dá

Eduard Chmelár sa na túto otázku pozerá inak. Na Demešove pochybnosti reagoval jednoznačne. „Technicky sa to dá,“ povedal Chmelár.

Podľa neho nie je prirodzené, aby sa počas dlhotrvajúcej vojny úplne prestalo hovoriť o politickom smerovaní krajiny. Poukázal aj na historické prípady demokratických štátov, v ktorých sa voľby uskutočňovali napriek vojnovému konfliktu. Chmelár zároveň tvrdí, že Zelenskyj si odvolaním Fedorova sám vytvoril významného politického konkurenta.

„On si vytvoril hlavného súpera a ukazuje sa, že odvolanie Fedorova z funkcie bola chyba. Z Fedorova sa stáva veľký hráč a vytvoril ho Zelenskyj,“ povedal.

Zatiaľ čo Demeš teda kladie dôraz na právne, bezpečnostné a organizačné prekážky, Chmelár vníma Fedorovovu požiadavku ako legitímnu súčasť diskusie o budúcnosti krajiny.

Milióny ľudí mimo krajiny aj vojaci na fronte

Demeš však upozornil, že praktické uskutočnenie volieb by znamenalo vyriešiť problémy, s ktorými sa Ukrajina v mierových časoch nestretáva. Okrem miliónov občanov v zahraničí ide o vojakov na fronte, ľudí žijúcich v blízkosti bojov či obyvateľov území okupovaných Ruskom. Otázkou by bolo aj zabezpečenie volebných miestností, transparentnosti procesu a prítomnosti medzinárodných pozorovateľov.

„Podľa ukrajinskej ústavy nie je možné vyhlásiť voľby, technicky zrealizovať voľby, zabezpečiť medzinárodných pozorovateľov, je predčasná vec,“ vysvetľoval Demeš. Podľa neho môže Fedorov svojím vystúpením výrazne ovplyvniť politickú situáciu, ale „uvažovať o tom, že sú [voľby] na spadnutie, tak to nie“.

Samotný Fedorov tieto komplikácie nepopiera. Tvrdí však, že by nemali znamenať rezignáciu na hľadanie riešenia. Ako uviedol vo svojom vystúpení, zložitosť podľa neho ešte neznamená nemožnosť.

Chmelár: Nevidíme východisko z vojny

Chmelár však debatu posunul aj za hranice samotných volieb. Za podstatný problém považuje to, že ani po rokoch bojov nie je zrejmé, akým spôsobom by sa vojna mohla skončiť. Podľa neho konflikt už dávno nemožno vnímať izolovane. Na ruskej strane poukázal na podporu zo Severnej Kórey, na ukrajinskej na rozsiahlu podporu členských štátov NATO. Varoval preto pred ďalším stupňovaním konfliktu.

„Nikto nemá predstavu ďalšieho vývoja, len mechanicky pokračovať v tom, čo sa po štyroch a pol roku ukazuje, že nevidíme východisko,“ povedal Chmelár.

Vojnu pritom vo februári 2022 rozpútalo Rusko rozsiahlou inváziou na Ukrajinu a naďalej okupuje časť medzinárodne uznaného ukrajinského územia. Práve pokračujúca ruská agresia je dôvodom trvania stanného práva a bezpečnostných podmienok, ktoré dnes komplikujú aj diskusiu o voľbách.

Demeš: Rusi nič neprevalcovávajú

Demeš zároveň nesúhlasil s obrazom Ukrajiny ako krajiny, ktorá sa vojensky rúca, ako o nej hovoril Chmelár. Podľa neho sa ukrajinskej armáde podarilo zmeniť charakter vojny a získala schopnosti zasahovať ciele hlboko na ruskom území.

„Rusi nič neprevalcovávajú. Vojna je krutá na jednu aj na druhú stranu, ale Ukrajinci ukazujú, že majú nové spôsobilosti,“ povedal.

Pripomenul zásahy vojenských a energetických cieľov či situáciu na Ruskom okupovanom Kryme. Ukrajinské útoky podľa neho spôsobujú, že dôsledky vojny čoraz výraznejšie pociťuje aj ruské obyvateľstvo. Napriek vnútropolitickým otrasom má podľa Demeša Zelenskyj zatiaľ situáciu pod kontrolou a prezidentská kancelária, vláda a parlament naďalej spolupracujú pri obrane štátu.

Fedorovovo vystúpenie však podľa oboch hostí ukazuje, že popri samotnej vojne sa na Ukrajine čoraz výraznejšie otvára aj otázka jej politickej budúcnosti. Kým Demeš považuje predstavu blízkych volieb za právne a prakticky veľmi problematickú, Chmelár tvrdí, že ich uskutočnenie nemožno automaticky považovať za nemožné.

Zdielať na

Súvisiace články

Najčítanejšie