Bývalí diplomati k voľbám v Rusku: Neboli férové ani demokratické

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Parlamentné voľby v Rusku neboli férové ani demokratické a ich výsledok nebolo možné považovať za skutočnú politickú súťaž. V relácii Geopolitika 24 s moderátorom Lukášom Dzivým sa na tom zhodli bývalí diplomati Pavol Hamžík a Peter Weiss. Diskutovali aj o úspechu AfD v nemeckých krajinských voľbách a problémoch kancelára Friedricha Merza či o prvých mesiacoch vlády Pétera Magyara v Maďarsku a možnostiach návratu Viktora Orbána.

Hamžík: Opozícia bola z volebného boja vyradená

Víťazstvo Jednotného Ruska nebolo podľa Pavla Hamžíka prekvapením. Výsledok spájal s podmienkami, v ktorých sa voľby uskutočnili, a s postavením opozície. „Nič iné sa nedalo očakávať, pretože voľby prebehli v silnom politickom prostredí s prakticky likvidáciou opozície, súdnymi rozhodnutiami, terorom, proste rôznymi tlakmi,“ povedal Hamžík. Podľa neho bola opozícia z volebného súboja v podstate vyradená. „Nemôžeme povedať, že tieto voľby nielenže by boli férové, ale podľa mňa neboli ani demokratické.“

Podobne ich hodnotil aj Peter Weiss. „Tie voľby určite neboli ani demokratické a už vôbec nie férové,“ uviedol. Poukázal pritom aj na prezidentské voľby a prípad Borisa Nadeždina, ktorému nebola umožnená kandidatúra, či na postup voči strane Jabloko.

Podľa Weissa preto nešlo o voľby, v ktorých by sa rozhodovalo o tom, kto bude mať v krajine moc. „To bola politická operácia Putinovho režimu, ako udržať pod kontrolou Štátnu dumu, politické strany a vyradiť všetkých, ktorí by mohli namietať proti vojne,“ vyhlásil.

Weiss zároveň neočakáva, že by výsledok priniesol zmenu ruskej politiky voči Ukrajine. „Takže žiadnu zmenu politiky Ruskej federácie voči Ukrajine nemožno očakávať,“ povedal. Podľa neho môže byť výsledok naopak využitý na zdôvodňovanie pokračovania vojny a ďalších krokov voči Európe. Kritizoval tiež konanie volieb na okupovaných ukrajinských územiach.

Úspech AfD je podľa diplomatov problémom pre Merza

Témou diskusie boli aj krajinské voľby v Nemecku, kde AfD uspela v Meklenbursku-Predpomoransku a CDU kancelára Friedricha Merza sa nedostala do tamojšieho parlamentu. Hamžík výsledok označil za vážny problém pre vedenie kresťanských demokratov.

Podľa neho AfD dokázala osloviť voličov najmä témami migrácie a bezpečnosti. Výsledky zároveň podľa Hamžíka signalizujú problémy vládnych strán. Merz podľa neho sľuboval pravicovejšiu politiku, no koaličné spolužitie so SPD mu jej presadzovanie komplikuje. Weiss vidí časť príčin súčasného vývoja aj v rozhodnutiach z obdobia kancelárky Angely Merkelovej. Spomenul migračnú politiku, odklon od jadrovej energetiky či závislosť od ruských energetických zdrojov. AfD podľa neho využíva nespokojnosť časti spoločnosti s ekonomickou a energetickou situáciou.

Obaja bývalí diplomati zároveň neočakávajú okamžitý koniec Merza na poste kancelára. Hamžík poukázal na to, že CDU podľa neho v súčasnosti nemá jasnú náhradu, ktorá by dokázala situáciu strany zásadne zmeniť.

„Ja si tiež nemyslím, že minimálne do konca roka dôjde k zmene na poste kancelára,“ povedal Weiss. Za rozhodujúce považuje to, či sa Merzovi podarí presadiť reformy, ktoré časť spoločnosti prijme, a aké výsledky CDU dosiahne v ďalších krajinských voľbách. Výsledky podľa Hamžíka vysielajú signál aj smerom k zvyšku Európy. „Je to v prvom rade signál nestability Nemecka,“ povedal s tým, že hospodársky vývoj v krajine má vplyv aj na ďalšie štáty EÚ. Weiss doplnil, že priestor pre AfD podľa neho súvisí aj s dlhodobým posunom CDU do politického stredu a s komplikovaným hľadaním kompromisov medzi CDU a SPD.

Päť mesiacov po Orbánovi: Magyar podľa nich začal meniť systém

V ďalšej časti relácie sa diskusia presunula do Maďarska, kde od volebného víťazstva Pétera Magyara uplynulo približne päť mesiacov. Weiss za jednu z hlavných úloh novej vlády označil zmenu systému, ktorý počas svojho vládnutia vybudoval Viktor Orbán.

Podľa Weissa Magyar začal s ústavnými zmenami, krokmi smerujúcimi k obnoveniu prístupu k európskym peniazom a riešením majetkových pomerov spojených s predchádzajúcim režimom. Zároveň však upozornil, že zmeny v oblastiach ako zdravotníctvo, školstvo či ekonomika nemožno uskutočniť okamžite. Hamžík hodnotil prvé mesiace Magyarovej vlády podobne. „Myslím si, že napĺňa to, čo sľúbil,“ povedal. Spomenul ústavné zmeny, podmienky pre nezávislé súdnictvo či stabilizáciu vzťahov s Európskou úniou a susednými krajinami.

Diskusia sa venovala aj Viktorovi Orbánovi, ktorý po volebnej porážke predstavil plán politického návratu. Hamžík však jeho bezprostredný návrat nepovažuje za pravdepodobný. „Zatiaľ nie, ale o tom, či bude mať šancu vrátiť sa do politického boja, nerozhodne Viktor Orbán a Fidesz, ale rozhodne Péter Magyar a Tisza,“ povedal. Rozhodujúce podľa neho bude, či nová vláda splní svoj program, udrží si dôveru ľudí a vyhne sa zásadným chybám.