Štúdio 24: Ani priemerná zima nemusí stačiť. Meteorológ upozorňuje na vážne sucho

Rok 2026 môže byť druhým najteplejším v histórii

Meteorológ Samuel Bacák vysvetlil, že za mimoriadne vysokými teplotami stojí predovšetkým dlhodobé globálne otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou. K nemu sa pridáva aj prirodzený klimatický jav El Niño. "Tak je to najmä ten vplyv človeka, respektíve dlhodobo sa prejavuje aj globálne otepľovanie spojené s človekom. To je vlastne taký následok, že z roka na rok, respektíve aj po niekoľkých rokoch, môžu byť tie extrémy ešte väčšie a pridáva sa k tomu určite aj El Niño,“ uviedol Bacák.

Podľa meteorológa je súčasné El Niño mimoriadne silné a svoj vrchol by malo dosiahnuť počas decembra. Jeho vplyvy sa pritom môžu prejavovať aj v nasledujúcom roku. "El Niño sa ešte stále vyvíja, je mimoriadne silné a svoj vrchol by malo dosiahnuť ešte len teraz počas blížiacej sa zimy, konkrétne v decembri. Jeho vplyvy sú v podstate zreteľné už teraz, ale predpokladá sa, že aj počas budúceho roka 2027 sa ešte určite bude prejavovať, najmä v tých prvých mesiacoch,“ vysvetlil.

Prečítajte si tiež

Horúčavy nepoľavujú: Teploty presiahnu 38 stupňov, večer hrozia búrky a silný vietor

​Parížska klimatická dohoda z roku 2015 stanovila cieľ udržať globálne otepľovanie výrazne pod hranicou dvoch stupňov Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu a usilovať sa o obmedzenie nárastu teploty nad 1,5 stupňa. Podľa Bacáka však aktuálny vývoj ukazuje, že globálne teploty sa naďalej pohybujú na mimoriadne vysokých úrovniach.

Október bol už tretím mesiacom za sebou, keď priemerná globálna teplota prekročila hranicu 1,5 stupňa oproti obdobiu rokov 1850 až 1900. Podľa modelových predpovedí, na ktoré sa odvoláva služba Copernicus, by sa celoročná teplotná odchýlka mohla pohybovať približne medzi 1,51 až 1,61 stupňa Celzia. Bacák zároveň upozornil, že prekročenie tejto hranice počas jedného roka ešte automaticky neznamená definitívne nesplnenie Parížskej klimatickej dohody. "Na to je ešte potrebné sledovať a monitorovať dlhšie obdobie, povedzme dlhšie ako jeden rok,“ zdôraznil.

Horúčavy môžu byť dlhšie a intenzívnejšie

Mimoriadne vysoké teploty sa tento rok prejavili aj na Slovensku. V auguste dosiahla teplota na juhu krajiny až 42,2 stupňa Celzia. Podľa Bacáka treba s podobnými extrémami počítať aj v budúcnosti. Klimatická zmena totiž vytvára podmienky na ich častejší výskyt. "Čo sa týka samotných extrémov, tak treba do budúcna určite počítať s tým, že v dôsledku prebiehajúcej klimatickej zmeny budú čoraz častejšie, napríklad v podobe takýchto horúčav, aké sme zažili v lete,“ upozornil.

Zároveň pripomenul, že problémom nemusia byť iba samotné teplotné rekordy, ale aj dĺžka trvania horúcich období. "Horúčavy môžu byť do budúcna pokojne dlhšie a intenzívnejšie. A tiež sa môže vyskytovať sucho, podobne ako je to aj v tejto dobe,“ dodal. Na vývoj počasia v prvých mesiacoch roku 2027 bude mať podľa neho vplyv aj pokračujúce El Niño. Okrem vysokých teplôt trápi Slovensko aj výrazný nedostatok zrážok. Podľa meteorológa je súčasné sucho mimoriadne závažné a prejavuje sa nielen u nás, ale aj v ďalších častiach Európy.

Prečítajte si tiež

Ďalší deň, ďalší teplotný rekord! V Dolných Plachtinciach namerali 42,2 stupňov Celzia

​Bacák upozornil predovšetkým na situáciu na Dunaji, kde bol počas októbra zaznamenaný rekordne nízky prietok. "Naozaj to sucho je také bezprecedentné. Vysychajú rieky v niektorých častiach Európy a napríklad aj čo sa týka Dunaja na Slovensku, bol prekonaný počas tohtoročného októbra jeden zaujímavý rekord,“ uviedol.

Konkrétne 5. októbra bol na meracej stanici v Devíne zaznamenaný najnižší priemerný denný prietok. "V Devíne bol prekonaný rekord až po 117 rokoch,“ upozornil meteorológ. Dlhodobý nedostatok zrážok tak podľa neho spôsobuje čoraz výraznejšie problémy s vodou.

Mimoriadne nepriaznivá situácia je aj v Hurbanove, kde sa rok 2026 môže podľa Bacáka zapísať ako najsuchší v histórii tamojších meraní. Doterajší rekord drží rok 2011, keď ročný úhrn zrážok dosiahol necelých 324 milimetrov. Od januára do októbra tohto roka pritom v Hurbanove spadlo iba 210 milimetrov zrážok. Nedostatok zrážok sa však neobmedzuje iba na juhozápadné Slovensko. Meteorológ upozornil, že výrazné deficity sa prejavujú aj v ďalších lokalitách. "Nevyzerá to veľmi optimisticky, ale nielen pre túto stanicu, ale aj pre niektoré iné, napríklad aj pre Lučenec, Trebišov alebo prípadne aj pre sever Slovenska, pre Oravskú Lesnú,“ doplnil.

Pomôže blížiaca sa zima doplniť zásoby vody?

Otázkou zostáva, či by mohla nepriaznivú situáciu zmeniť nadchádzajúca zima. Výdatnejšie dažďové a snehové zrážky by mohli prispieť k postupnému dopĺňaniu zásob vody v krajine. Bacák však upozorňuje, že ani priemerná zima nemusí stačiť na odstránenie dlhodobého zrážkového deficitu. "Treba samozrejme dúfať, že tých zrážok bude dostatok, respektíve že tá zima by bola aspoň priemerná. Ale aj to úplne nebude stačiť, aby sa tá situácia nejak razantne zmenila,“ povedal.

Prečítajte si tiež

Slovensko čelí výzvam klímy: Vláda rieši sucho, Klimatická koalícia volá po komplexnom prístupe

​Podľa meteorológa zatiaľ nemožno spoľahlivo určiť, koľko zrážok počas zimných mesiacov spadne. Sezónne predpovede totiž majú svoje obmedzenia a ich presnosť je nižšia než pri krátkodobých prognózach. Zrážky vrátane sneženia sú však podľa neho dôležité najmä preto, aby sa vytvorili zásoby vody na jarné obdobie. Ich dostatok by mohol aspoň čiastočne zmierniť následky sucha, ktoré Slovensko trápi počas roka 2026.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.