Bývalí diplomati varujú pred nadšením z Číny. V EÚ nás môžu vnímať ako Maďarsko za Orbána

BRATISLAVA / Čína je pre Slovensko dôležitým ekonomickým partnerom, spolupráca s Pekingom však podľa bývalých diplomatov prináša aj politické a bezpečnostné riziká. Pavol Demeš upozorňuje, že ak si Slovensko nedá pozor, v rámci Európskej únie môže byť vnímané podobne ako Maďarsko za vlády Viktora Orbána. Peter Weiss zase varuje pred prílišnými očakávaniami od čínskych investícií. Aj o vzťahoch Slovenska s Čínou sa s bývalými diplomatmi a odborníkmi na zahraničnú politiku Petrom Weissom a Pavlom Demešom v relácii Geopolitika 24 rozprával moderátor Lukáš Dzivý.

Čína je dôležitá, ale nie bez rizika

Demeš zdôraznil, že rozvíjanie praktických vzťahov s Čínou nie je samo osebe problémom. O podobnú spoluprácu sa usilujú aj ďalšie členské krajiny EÚ a NATO. Čína je druhou najväčšou svetovou ekonomikou a pre Slovensko predstavuje zdroj investícií aj technológií. Pri spolupráci však podľa neho treba sledovať, do akých závislostí sa krajina dostáva. Čína má odlišný politický systém a jej záujmy sa nemusia zhodovať so záujmami Európskej únie.

„Čína je náš rival. Toto nie je objatie také priateľské. Čína súperí, súťaží, lebo je to geopolitický hráč a my sme súčasťou geopolitickej entity EÚ,“ povedal Demeš.

Slovensko je podľa neho pre Peking atraktívne predovšetkým vďaka členstvu v Európskej únii. Aj preto by slovenská diplomacia mala zostať jasná a čitateľná voči svojim európskym partnerom.

Prečítajte si tiež

Weiss: Vládni predstavitelia chceli byť v Koalícii ochotných, ale tajiť to pred voličmi

„Budeme vnímaní ako Maďarsko za Orbána“

Demeš porovnal slovenský prístup aj s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky. Poľsko podľa neho pristupuje k Pekingu rezervovane najmä pre čínsky postoj k ruskej vojne proti Ukrajine. Česká politika voči Číne je podľa neho po období Miloša Zemana pragmatickejšia.

Špecifickým prípadom bolo Maďarsko Viktora Orbána, ktoré Peking dlhodobo vnímal ako významný vstupný bod do Európskej únie. „Pokiaľ my si nedáme pozor ako Slovenská republika, tak budeme vnímaní v rámci Európskej únie ako Maďarsko za Orbána,“ varoval Demeš. Slovensko by sa podľa neho mohlo dostať do pozície krajiny, ktorá používa vo vzťahu k Číne úplne odlišný slovník ako jej európski partneri a nedostatočne reflektuje možné bezpečnostné riziká.

Prečítajte si tiež

Veľké gestá, malé očakávania. Analytik zhodnotil Pellegriniho návštevu Číny

Weiss pripomenul českú skúsenosť

Pred prehnanými očakávaniami varoval aj Peter Weiss. Pripomenul obdobie prezidenta Miloša Zemana, keď Česko intenzívne budovalo vzťahy s Pekingom a očakávalo rozsiahle čínske investície.

Podľa Weissa Zeman avizoval, že do roku 2020 by do Česka mohlo prísť 232 miliárd českých korún. Reálne však podľa neho prišlo iba 5,8 miliardy korún. Čína tak napriek intenzívnym politickým kontaktom zostala z pohľadu investícií v Česku okrajovým hráčom. „Preto varujem pred takým nejakým okázalým optimizmom,“ povedal Weiss. Slovensko by podľa neho malo počkať na konkrétne projekty a následne hodnotiť ich skutočný ekonomický prínos.

Zároveň upozornil, že čínske investície nemožno podľa neho posudzovať úplne rovnakým spôsobom ako investície z Veľkej Británie či Spojených štátov. Slovensko by pritom podľa oboch diplomatov nemalo zabúdať, že jeho význam pre Čínu vyplýva do veľkej miery práve z členstva v Európskej únii.

Celú reláciu Geopolitika 24 si môžete pozrieť vo videu.