Zatiahnuté
16°
Bratislava
Uršuľa
21.10.2026
Európa od A po Z: „Nechceme byť vazalmi Číny,“ upozorňuje Lexmann na spoluprácu s ázijskou krajinou
Zdielať na

Európa od A po Z: „Nechceme byť vazalmi Číny,“ upozorňuje Lexmann na spoluprácu s ázijskou krajinou

ŠTRASBURG / Prečo sú v Európskej únii tak výrazné rozdielne ceny elektrickej energie? Začínajú oživovať vzťahy s Čínou v dôsledku politiky Donalda Trumpa voči Európskej únii? Prečo sa Veľká Británia napriek svojmu odchodu opätovne snaží zbližovať s Úniou? Aj na to sa opýtal moderátor Adam Zavřel v relácii Európa od A po Z Judity Laššákovej zo strany Smer-SD, Milana Uhríka z Republiky, Miriam Lexmann z KDH a Martina Hojsíka z PS.

Miriam Lexmann

Zdroj: JOJ24

Čínske autá podľa Lexmann ohrozujú európsky priemysel

Vzťahy Európskej únie s Čínou sa dostali do centra diskusie aj v súvislosti s cestou eurokomisára Maroša Šefčoviča. Jednou z tém rokovaní boli čínske hybridné vozidlá a ich dovoz na európsky trh. Miriam Lexmann upozornila, že čínski výrobcovia podľa nej získavajú konkurenčnú výhodu vďaka štátnej podpore. „Naša závislosť je obrovský problém,“ vyhlásila.

Podľa europoslankyne Čína využíva dotácie na podporu vlastných automobiliek, ktoré potom dokážu ponúkať vozidlá za nižšie ceny než európski výrobcovia. Lexmann tvrdí, že Európska únia musí dôslednejšie chrániť svoj priemysel a presadzovať dodržiavanie medzinárodných obchodných pravidiel.

Za ďalšiu hrozbu označila závislosť od čínskych kritických surovín, ktoré sa využívajú pri výrobe automobilov, digitálnych technológií, čipov či zdravotníckych zariadení.

Uhrík: Európa potrebuje s Čínou obchodovať

Milan Uhrík odmietol predstavu, že by Európska únia mala obmedzovať spoluprácu s Čínou pre politické rozdiely. Podľa neho je dôležité rozvíjať obchodné vzťahy so všetkými významnými svetovými ekonomikami, najmä v čase neistoty v medzinárodnom obchode. „My sme za to, aby sa s Čínou obchodovalo čo najviac, ale férovo,“ uviedol.

Uhrík zároveň upozornil na výrazný obchodný deficit Európskej únie voči Číne, ktorý podľa údajov spomínaných v diskusii dosahuje približne 360 až 365 miliárd eur ročne. Hoci podporuje snahu tento rozdiel znižovať, odmieta obchodnú vojnu či rozsiahle zavádzanie nových prekážok.

Podľa jeho názoru by mala Európa využívať diplomatické rokovania na dosiahnutie výhodnejších podmienok pre vlastné firmy. „Určite nie zatvárať dvere, určite nie ísť do nejakej obchodnej vojny,“ zdôraznil.

Hojsík: Čína rešpektuje silného partnera

Podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík sa priklonil k názoru, že Európa musí posilniť svoju hospodársku samostatnosť. Podľa neho bude Európska únia pri rokovaniach s Čínou úspešnejšia, ak budú členské štáty postupovať spoločne. „To, čo Čína s komunistickým režimom rešpektuje, je silný blok, nie rozhádzaný blok,“ povedal.

Hojsík podporuje aj diskusiu o zvýhodňovaní európskych výrobkov a posilňovaní vlastnej produkcie. Zároveň zdôraznil, že obchodné vzťahy by nemali znamenať mlčanie o porušovaní ľudských práv.

Podľa neho musí mať Európa dostatočne silné postavenie na to, aby dokázala s Čínou rokovať o hospodárskych otázkach, ale zároveň upozorňovať aj na zaobchádzanie s politickými odporcami či menšinami. „My vieme obchodovať a aj mať vzťahy s ostatnými časťami sveta najlepšie vtedy, keď ako Európa budeme vedieť stáť na vlastných nohách,“ uviedol.

Otázne bezpečnostné kamery z Číny

Judita Laššáková upozornila, že obchodná nerovnováha medzi Európskou úniou a Čínou nevznikla náhle. Podľa nej európske inštitúcie reagovali na hospodárske riziká príliš pomaly a namiesto dlhodobých riešení sa často sústreďovali na aktuálne politické témy.

V súvislosti s technologickou závislosťou otvorila otázku bezpečnosti čínskych kamier a solárnych zariadení. Vyjadrila obavy z možnosti ich vzdialeného ovládania. Podobné bezpečnostné riziká spomenula aj europoslankyňa Miriam Lexmann.

Kanada ako nový strategický partner?

Diskusia sa následne presunula k plánovanému summitu Európskej únie a Kanady v Montreale. Miriam Lexmann označila Kanadu za krajinu, s ktorou by Európa mohla výraznejšie spolupracovať pri získavaní a spracovaní kritických surovín. Práve diverzifikácia dodávateľov by podľa nej mohla znížiť závislosť od Číny. „Kanada je práve krajina, s ktorou by sme mohli spolupracovať oveľa intenzívnejšie,“ uviedla.

Pripomenula tiež význam kanadského trhu pre slovenský automobilový priemysel. Prehĺbenie obchodných vzťahov by podľa nej mohlo priniesť nové príležitosti aj slovenským výrobcom.

Milan Uhrík podporil rozširovanie spolupráce s Kanadou, no zároveň zdôraznil, že Európa by nemala uprednostňovať jedného obchodného partnera na úkor ostatných. Podľa neho je potrebné mať čo najširšiu sieť obchodných vzťahov, aby Únia dokázala reagovať na prípadné clá alebo ďalšie obmedzenia zo strany Spojených štátov.

Spolupráca v obrane a otázka členstva Kanady

Martin Hojsík vyzdvihol aj možnosti spolupráce s Kanadou a Veľkou Britániou v oblasti obranného priemyslu. Podľa neho sa Európa za súčasnej americkej administratívy nemôže v bezpečnostných otázkach spoliehať výlučne na Spojené štáty. „Kanada je pre Európu aj pre Slovensko dôležitý partner,“ uviedol.

Spolupráca s Kanadou a Britániou by podľa neho mohla posilniť európsku bezpečnosť aj hospodársku prosperitu.

Judita Laššáková však odmietla myšlienku pridruženého členstva Kanady v Európskej únii. Podľa nej by bolo vhodnejšie uzatvoriť štandardnú obchodnú dohodu, ktorá by jasne upravovala vzájomné pravidlá spolupráce.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.

Súvisiace články

Najčítanejšie