Brexit je varovaním pre euroskeptikov, tvrdí Ódor. Beňová odmieta návrat Británie do EÚ

Ódor: Brexit ukazuje euroskeptikom, čo môže spôsobiť odchod z EÚ

Jednou z tém diskusie boli budúce vzťahy Európskej únie a Veľkej Británie. Ľudovít Ódor považuje skúsenosť Británie po brexite za upozornenie pre politikov, ktorí spochybňujú členstvo Slovenska v Únii. „Toto aspoň dobre ukazuje všetkým euroskeptikom na Slovensku, že vlastne nie je také jednoduché vystúpiť z EÚ,“ vyhlásil Ódor. Podľa jeho slov môže odchod z Únie spôsobiť značné hospodárske škody a dôsledky britského rozhodnutia by si mali všímať aj predstavitelia súčasnej slovenskej vlády.

Europoslanec tvrdí, že Británia po brexite pociťuje ekonomické problémy, a preto hľadá možnosti, ako opätovne posilniť svoje vzťahy s európskymi partnermi. Nemusí to však podľa neho nevyhnutne znamenať návrat k členstvu. „Nehovorím, že ako sa vrátiť, ale minimálne ako posilniť tieto väzby,“ vysvetlil. Za dôležitú považuje najmä spoluprácu v oblasti obchodu, energetickej bezpečnosti, kritických nerastných surovín a technológií. Británia by podľa neho mohla byť spolu s Kanadou významným partnerom Európskej únie.

Ódor zároveň privítal, že sa v Británii podľa jeho hodnotenia mení pohľad na rozhodnutie vystúpiť z európskeho spoločenstva. Za pozitívne označil už samotné uvedomenie si, že brexit nemusel byť výhodným krokom.

Prečítajte si tiež

Ódor: Slovensko dostalo z EÚ takmer 30 miliárd. Slabšie regióny však výrazne nedobiehajú

Beňová: O návrate Británie do EÚ by sme teraz nemali vážne diskutovať

Monika Beňová sa takisto vyslovila za dobré vzťahy s Veľkou Britániou, odmietla však predstavu, že by Európska únia mala v súčasnosti otvárať otázku jej opätovného členstva. „Ja si nemyslím, že teraz by sme sa mali rozprávať vážne o tom, že Británia sa stane naspäť členským štátom Európskej únie,“ uviedla. Pripomenula, že Británia mala už pred vystúpením z EÚ množstvo výnimiek zo spoločných európskych politík. Kriticky sa vyjadrila aj k niekdajšej kampani za brexit a vystupovaniu Nigela Faragea, ktorý podľa nej presviedčal o výhodách života mimo Únie. Beňová zdôraznila, že odchod Británie nebol bez následkov ani pre samotnú Európsku úniu. Preto nevidí dôvod, aby jej teraz európske štáty automaticky ponúkali ústupky.

„Veľká Británia nech si trošku užije to svoje horenostvo, ako to ja volám, a nech vidia, že my tu nie sme nejaký mopslík,“ povedala. Europoslankyňa upozornila aj na ďalšie krajiny, ktoré dlhodobo prejavujú záujem o vstup do Únie. Spomenula štáty západného Balkánu, Moldavsko či Ukrajinu. „Ale nevidím dôvod na to, aby my sme teraz otvárali nejakú širokú náruč a povedali, že tak super, že sa vraciate,“ dodala. Zároveň však zdôraznila, že dobré obchodné vzťahy s Britániou sú potrebné. Priestor na spoluprácu vidí napríklad v obchodných dohodách či prípadnej colnej únii. V diskusii tiež pripomenula plánovaný novembrový summit EÚ a Veľkej Británie.

Prečítajte si tiež

Burnham: Brexit priniesol Británii viac škody ako úžitku

Odklad ETS 2 zatiaľ nie je dohodnutý

V úvode relácie sa europoslanci venovali aj vysokým cenám energií a budúcnosti systému emisných povoleniek ETS 2. Monika Beňová ocenila aktivitu krajín Vyšehradskej štvorky, ku ktorým sa pri otváraní tejto témy podľa nej pridalo aj Taliansko. Výsledok rokovaní európskych lídrov však nepovažuje za dohodu o odklade systému. Vysvetlila, že termín začiatku ETS 2 sa zatiaľ nemení, no majú sa ďalej skúmať jeho možné dosahy na domácnosti a hospodárstvo.

„Takže je to, je to ako keby posun. Alebo je to teda taký dobrý signál, že sme relevantní, že sme otvorili relevantnú tému, o ktorej chceme, aby sa debatovalo, a uvidíme, aký bude výsledok,“ uviedla Beňová. Zároveň kritizovala, že na európskej úrovni podľa nej stále chýbajú konkrétne riešenia vysokých cien energií. Aj Ľudovít Ódor upozornil, že k odloženiu ETS 2 zatiaľ nedošlo. Za naliehavejší problém však považuje spôsob, akým Slovensko využíva príjmy z existujúceho systému emisných povoleniek.

Dve miliardy eur v Envirofonde vyvolali spor

Podľa Ľudovíta Ódora má Slovensko v Envirofonde približne dve miliardy eur, ktoré by mohlo využiť na znižovanie energetických nákladov domácností. Peniaze by podľa neho mali smerovať predovšetkým do obnovy domov, zatepľovania, tepelných čerpadiel či modernizácie energetického hospodárstva. „To znamená, že tie príjmy, ktoré idú do envirofondu, je tam asi 2 miliardy eur, vôbec nevyužívame na to, aby sme pomohli domácnostiam zmodernizovať, zatepľovať a mať tam tepelné čerpadlá, aby mohli mať trvalo nízke účty za energie,“ povedal. Ódor kritizoval aj plošnú energopomoc. Podľa neho nie je správne, aby štát poskytoval podporu bez ohľadu na príjmy domácností. Ako príklad uviedol, že pomoc dostali aj traja europoslanci Progresívneho Slovenska.

Monika Beňová jeho kritiku odmietla. Upozornila, že čerpanie finančných prostriedkov je administratívne náročné a členské štáty musia dodržiavať množstvo pravidiel. „To, že vláda poskytuje energopomoc, je najefektívnejšie a momentálne aj najlepšie riešenie, aké máme k dispozícii,“ vyhlásila. Podľa Beňovej je finančná pomoc dôležitá najmä pre domácnosti s nižšími príjmami, ktoré vysoké ceny energií výrazne zaťažujú. Súčasne pripustila potrebu zjednodušenia systému, aby sa európske zdroje dostávali k občanom rýchlejšie.

Ódor však trval na tom, že vláda pri využívaní dostupných financií nepostupuje dostatočne aktívne. „Takže iba jedno slovíčko by som vymenil v tom hodnotení: vláda nerobí maximum, ale robí minimum pre to, aby sa tie peniaze využívali,“ reagoval.

Prečítajte si tiež

Huliak odmieta sanáciu Babišovho Istrochemu. Peniaze z envirofondu by mali podľa neho podporiť firmy

Energetická sebestačnosť ako dlhodobé riešenie

Obaja europoslanci sa zhodli na potrebe investovať do energetickej infraštruktúry a znižovať závislosť Európy od vonkajších dodávateľov. Rozdielne však hodnotili príčiny súčasných problémov. Ódor kritizoval energetickú politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa a upozornil na dôsledky medzinárodných konfliktov a obchodných obmedzení. „Ak my nebudeme energeticky viac sebestační aj na Slovensku, nebudeme prepájať ďalšie obnoviteľné zdroje na našu sieť, tak stále zostaneme iba bábkou v rukách týchto veľmocí,“ varoval.

Beňová pripomenula, že Európska únia sama prijala sankcie týkajúce sa ruských energetických surovín. Za dôležité preto považuje, aby sa európske krajiny sústredili na vlastné riešenia. Budúcnosť európskej energetiky vidí v kombinácii obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie. Takýto prístup by podľa nej mohol posilniť konkurencieschopnosť Európy a obmedziť jej závislosť od Ruska či Spojených štátov.

Európsky rozpočet sa stenčuje, ďalšie obdobie bude náročnejšie

V závere relácie sa diskusia presunula k rozpočtu Európskej únie na budúci rok, ktorý bude posledným rokom súčasného viacročného finančného rámca. Ľudovít Ódor vysvetlil, že možnosti presúvania a prerozdeľovania peňazí sú už obmedzené. Európsky parlament sa podľa neho usiluje presadzovať najmä podporu vzdelávacieho programu Erasmus, environmentálneho programu LIFE a vybraných investícií. „Ten priestor je veľmi malý a tu sa už diskutuje skôr o tých malých zmenách, lebo tie hlavné línie už boli naplnené,“ konštatoval.

Beňová nepredpokladá, že by posledný rok súčasného rozpočtového obdobia priniesol zásadné zmeny, ktoré by obyvatelia členských štátov bezprostredne pocítili. Upozornila však na nedostatok financií v európskom rozpočte aj v rozpočtoch jednotlivých krajín. „Chýba nám veľmi veľa finančných prostriedkov na to, aby to ľudia v tých členských štátoch naozaj pocítili,“ povedala.

Podľa Ódora bude výrazne náročnejšie až rokovanie o nasledujúcom viacročnom finančnom rámci. Európska únia totiž bude musieť začať splácať prostriedky spojené s plánom obnovy, čo vytvorí ďalší tlak na rozpočet. „A tým, že budeme musieť splácať plán obnovy, tak všetci sa musia uskromniť,“ uzavrel Ódor.

Záznam z celej relácie Európa od A po Z s Monikou Beňovou a Ľudovítom Ódorom nájdete vo videu.