Ondruš skritizoval prejav von der Leyenovej: „Ako z učebnice boľševickej propagandy“

Ondruš spomenul aj Miloša Jakeša

Ondruš pri hodnotení prejavu Ursuly von der Leyenovej siahol po prirovnaní k obdobiu komunistického režimu. Podľa neho si starší obyvatelia východnej Európy pri slovách šéfky Komisie mohli spomenúť na vystúpenia niekdajšieho generálneho tajomníka ÚV KSČ Miloša Jakeša. „My, ktorí si ho pamätáme, tak sme sa nemohli ubrániť dojmu, že opäť stojí pred nami Miloš Jakeš a rozpráva o svojich ružových, krásnych snoch, budovaní socializmu a o krásnej ružovej budúcnosti, ktorú máme pred sebou,“ povedal Ondruš.

Prečítajte si tiež

Predsedníčka EK von der Leyenová zhodnotila stav Únie. „Európa je tu pre Európanov"

Následne svoje hodnotenie ešte vyostril. „Prejav Ursuly von der Leyenovej bol ako z učebnice boľševickej propagandy,“ vyhlásil. Podľa neho predsedníčka Komisie vykreslila Európu spôsobom, ktorý nezodpovedá každodennej skúsenosti veľkej časti jej obyvateľov. Kritizoval aj to, že podľa neho dostatočne nehovorila o životnej úrovni či príjmových a majetkových rozdieloch.

Podobne kritický bol Milan Uhrík. Tvrdil, že von der Leyenová vo svojom vystúpení opisovala Európu, ktorá je podľa neho odtrhnutá od reality. Poukazoval na problémy európskeho priemyslu, životnú úroveň či byrokraciu. Zároveň kritizoval plány na nové programy a európske iniciatívy.

Prečítajte si tiež

Európa od A po Z: Europoslanci sa sporili aj pre migráciu. EÚ ide podľa Uhríka „do kytek“

Blaha: Pôsobilo to ako pred rozpadom Sovietskeho zväzu

K Ondrušovmu prirovnaniu sa pridal aj Ľuboš Blaha. „S Braňom sme sa spoločne smiali, že to je, ako keby to bol posledný prejav Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu dva týždne pred rozpadom Sovietskeho zväzu,“ vyhlásil.

Blaha označil vystúpenie za umelé a von der Leyenovej vyčítal najmä jej pohľad na energetiku, vzťahy s Ruskom či zvyšovanie obranných výdavkov. Jeho tvrdenia o príčinách energetickej krízy či vojne boli v diskusii prezentované ako jeho politické hodnotenie, nie ako moderátorom overené fakty.

Lexmann: Únia nie je v dobrom stave, zodpovednosť však majú aj štáty

Kritická voči súčasnému stavu Únie bola aj Miriam Lexmann, hoci sa voči hodnoteniam ostatných hostí vymedzila. „Ja by som nepovedala vôbec, že je v dobrom stave,“ povedala. Poukázala na ekonomický výkon, chudobu, neistotu či obavy ľudí z budúcnosti ich pracovných miest. Samotný prejav bol podľa nej do veľkej miery o symboloch, pričom za podstatnejšie považuje konkrétne výsledky.

Prečítajte si tiež

Von der Leyenová predstavila nový bezpečnostný plán EÚ. Prizvať chce aj Ukrajinu a Britániu

Zároveň odmietla predstavu, že za všetky problémy môže Európska komisia. Ak majú byť podľa slovenských europoslancov členské štáty suverénne a silné, musia podľa nej niesť aj vlastný diel zodpovednosti za to, ako využívajú možnosti a peniaze, ktoré im členstvo v Únii poskytuje.

Ondruš sa k von der Leyenovej v ďalšej časti diskusie vrátil a jej vystúpenie označil za „prázdny, marketingový, miestami až cynický prejav“. Tvrdil tiež, že mu nedáva nádej, že by súčasná Európska komisia dokázala byť „motorom pozitívnych zmien“ v Únii.

Europoslanci otvorili aj tému rozpočtu a migrácie

Diskusia sa neskôr presunula aj k budúcemu rozpočtu Európskej únie a otázke, či by Slovensko mohlo prísť o časť peňazí určených na kohéznu politiku či poľnohospodárstvo. Milan Uhrík upozornil na riziko, že väčší objem financií bude smerovať na obranu na úkor regiónov. Presadzoval, aby európske peniaze smerovali predovšetkým na regionálny rozvoj, boj s chudobou či potravinovú sebestačnosť.

Ľuboš Blaha v tejto súvislosti vyzdvihol spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky, ktoré podľa neho spája záujem zachovať podporu pre chudobnejšie regióny a poľnohospodárov. Miriam Lexmann súhlasila s potrebou podporovať regióny, zároveň však kritizovala spôsob, akým Slovensko doteraz využívalo európske zdroje.

Podľa nej sa napriek miliardám eur z fondov nepodarilo dostatočne zmenšiť regionálne rozdiely. Poukázala tiež na podnikateľské prostredie a potrebu zabezpečiť, aby z európskych zdrojov profitovali aj firmy zo strednej a východnej Európy. Europoslanci sa venovali aj migrácii a možnej úlohe obnovenej spolupráce V4. Branislav Ondruš vyhlásil, že Slovensko by podľa neho nemalo platiť za odmietnutie migrantov. „My za žiadnych migrantov nikomu nikam platiť nebudeme,“ povedal. Očakáva zároveň, že krajiny V4 budú presadzovať väčšiu podporu štátov, ktoré chránia vonkajšie hranice Európskej únie.

Ondruš však zároveň nehovoril o úplnom odmietnutí migrácie. Za prijateľnú považuje riadenú pracovnú migráciu v oblastiach, kde členským štátom chýba pracovná sila. Rozhodovanie o tom, koľko ľudí a s akou kvalifikáciou krajina potrebuje, by však podľa neho malo zostať v rukách jednotlivých štátov. Zdôraznil tiež potrebu zabrániť tomu, aby boli pracovníci z tretích krajín využívaní ako lacná pracovná sila na úkor domácich zamestnancov.

Záznam z celej relácie Európa od A po Z si môžete pozrieť vo videu.