Európa od A po Z: Kvóty, migrácia a azylový systém rozdelili europoslancov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA/ŠTRASBURG / Nové pravidlá návratovej politiky Európskej únie majú zefektívniť vyhosťovanie neúspešných žiadateľov o azyl a zabrániť zneužívaniu azylového systému. V relácii Európa od A po Z s Adamom Zavřelom sa však slovenskí europoslanci nezhodli na tom, či Európa konala dostatočne rýchlo, ani na tom, ako by malo Slovensko pristupovať k migračnému paktu a systému solidarity.
Návratová politika prichádza podľa kritikov neskoro
Európsky parlament schválil nové pravidlá návratovej politiky, ktoré dopĺňajú migračný a azylový pakt. Podľa europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) ide o snahu riešiť problém, s ktorým sa viaceré krajiny západnej Európy dlhodobo nedokázali vysporiadať.
„Mnohí ľudia mali byť poslaní domov zo zákona, ale to nebolo vykonané. Teraz sa prijali kritériá, kde sa to sprísňuje,“ uviedla. Zároveň zdôraznila, že pri návratoch treba zachovať ľudský prístup a nerozdeľovať rodiny.
Erik Kaliňák (Smer-SD) považuje prijaté opatrenia za krok správnym smerom, no podľa neho prichádzajú príliš neskoro. „Je to prvý krok, ktorý prichádza pomerne neskoro a nemyslím si, že vyrieši všetky problémy,“ povedal. Nezvládnutá migrácia je podľa neho jedným z dôvodov rastu podpory krajne pravicových strán v Nemecku a ďalších krajinách.
Martin Hojsík (PS) pripomenul, že návratová politika existovala aj doteraz, problémom však bola jej nízka vykonateľnosť. Nové pravidlá majú podľa neho pomôcť zabezpečiť, aby rozhodnutia o zamietnutí azylu boli reálne vykonané. „Tie nové pravidlá nie sú dokonalé. Ale verím, že zlepšia vykonateľnosť týchto rozhodnutí,“ uviedol. Za úspech považuje aj to, že z návrhu vypadla možnosť umiestňovať do návratových centier deti bez sprievodu.
Spor o kvóty a Ukrajincov
Najostrejšia výmena názorov prišla pri otázke takzvanej povinnej solidarity a výnimiek pre krajiny, ktoré prijali veľké množstvo utečencov z Ukrajiny. Lexmann tvrdí, že Slovensko mohlo spolu s Poľskom a Českom presadiť výnimku, ktorá by zohľadňovala počet prijatých Ukrajincov.
„Vy ste donekonečna kritizovali tieto povinné kvóty. Ale keď ste mohli urobiť krok, kde zabránite tomu, aby Slovensko muselo financovať utečencov, Slovenská republika chýbala,“ vyhlásila smerom ku Kaliňákovi. Europoslanec Smeru oponoval, že Slovensko jednoducho nespĺňalo podmienky, ktoré si vyrokovali Poľsko a Česko.
„Na rozdiel od Česka a Poľska sme neprijali dostatočné množstvo ukrajinských migrantov, aby to pre nás bolo uplatniteľné,“ reagoval Kaliňák. Do sporu sa zapojil aj Hojsík, podľa ktorého vláda Roberta Fica dlhodobo kritizuje riešenia, ktoré sama v minulosti navrhovala počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
„Je potrebné postupovať čo najviac spoločne a flexibilne. Ak budeme pri problémoch hovoriť, že sa nás netýkajú, ostatní môžu raz rovnakým spôsobom reagovať voči nám,“ upozornil.
Azylové centrá mimo EÚ
Diskusia sa dotkla aj možnosti vytvárania azylových alebo návratových centier mimo územia Európskej únie. Lexmann poukázala na model, ktorý pripravuje Taliansko v spolupráci s Albánskom. Podľa nej by sa tak zabránilo tomu, aby sa ľudia po zamietnutí azylu pohybovali medzi členskými štátmi a opakovane podávali nové žiadosti.
„Tí ľudia ostanú v tretej krajine a tam budú žiadať o azyl. Chceme sa vyhnúť tomu, aby skončili v Európskej únii ešte pred rozhodnutím,“ vysvetlila. Branislav Ondruš ( nominant Hlas-SD) označil tento model za jeden z nástrojov, ktorý môže pomôcť lepšie riadiť migráciu. Zároveň však zdôraznil, že aj v takýchto centrách musia byť zachované všetky pravidlá ochrany ľudských práv.
„Migrácia musí byť strategicky riadená. Doteraz na európskej úrovni strategicky riadená nebola a musí napĺňať naše záujmy,“ dodal Ondruš.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.