Lexmann Uhríkovi: Vy iba strašíte migráciou, pretože to funguje na vašich voličov

Migračný a azylový pakt Európskej únie, návratová politika či zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín vyvolali ostrú debatu medzi slovenskými europoslancami. V relácii Európa od A po Z, ktorú moderoval Adam Zavrěl, sa stretli Miriam Lexmann (KDH), Branislav Ondruš (Hlas-SD), Martin Hojsík (PS) a Milan Uhrík (Republika). Diskusia priniesla spory o nelegálnu migráciu, ochranu hraníc aj dovoz pracovnej sily z krajín ako India či Uzbekistan.

Lexmann kritizovala vládu aj Uhríka

Miriam Lexmann pripomenula, že Európska únia podľa nej roky zanedbávala ochranu vonkajších hraníc. Za problém označila aj systém povinnej solidarity v migračnom pakte, pričom kritizovala slovenskú vládu, že si včas nevyrokovala rovnaké podmienky ako Poľsko a Česko pri započítavaní ukrajinských utečencov.

Tvrdí, že Slovensko mohlo dosiahnuť, aby pomoc Ukrajincom bola zohľadnená pri plnení migračných záväzkov. „Toto je absolútny fail vlády Roberta Fica,“ vyhlásila. Najostrejšia výmena však prišla medzi Lexmann a Milanom Uhríkom. Predsedu Republiky kritizovala za spôsob, akým o migrácii hovorí.

„Vy ste tu pred chvíľkou povedali milión ľudí na hranici a teraz sa môžeme rozhodnúť, či ich pošleme preč. To je presne to strašenie, o ktorom tu hovoril aj pán Hojsík,“ odkázala mu.
Podľa nej je potrebné riešiť príčiny migrácie ešte predtým, než sa ľudia dostanú na hranice Európskej únie. Argumentovala tým, že mnohé rodiny predajú všetok svoj majetok, zaplatia prevádzačom a následne sa ocitnú v bezvýchodiskovej situácii.

„Ja nechcem, aby tie kriminálne živly týchto ľudí zneužívali. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa na našich hraniciach ani neocitli,“ povedala.

Uhrík varoval pred islamizáciou

Milan Uhrík označil migračný pakt za nedostatočný a tvrdil, že sa viac sústreďuje na spracovanie migrantov po ich príchode do Európy než na zabránenie samotnej migrácie. Odmietol aj systém povinnej solidarity a kritizoval možnosť, že by Slovensko malo finančne prispievať na riešenie migračnej krízy v iných krajinách.

„My sme migráciu nespôsobili. Nevidím dôvod, prečo by Slovenská republika mala platiť pokutu 20-tisíc eur za každého imigranta,“ uviedol. Zároveň ostro vystúpil proti plánom na prijímanie pracovníkov z tretích krajín. Tvrdil, že príchod desaťtisícov ľudí z Uzbekistanu môže predstavovať riziko pre slovenský pracovný trh aj kultúrne prostredie.

„To je prvý krok k islamizácii,“ vyhlásil v súvislosti s moslimskými pracovníkmi z Uzbekistanu.
Podľa Uhríka by mali mať prednosť slovenskí zamestnanci. „Chceme, aby na Slovensku mali slušnú prácu Slováci, mladé rodiny a mladí pracovníci, nie aby sme sem vozili Uzbekov,“ dodal.

Prečítajte si tiež

Fico hovorí o nedostatku pracovníkov. Pomôcť má aj spolupráca s Indiou

​Hojsík odmietol kolektívnu vinu

Martin Hojsík reagoval na Uhríkove výroky kritikou zovšeobecňovania. Podľa neho nemožno posudzovať celé skupiny ľudí na základe činov jednotlivcov. „Odmietam dehumanizáciu ľudí len preto, odkiaľ pochádzajú,“ vyhlásil.

Pripomenul, že podobné stereotypy boli v minulosti namierené aj proti občanom krajín strednej a východnej Európy. Zdôraznil, že každý, kto spácha trestný čin, musí niesť zodpovednosť bez ohľadu na národnosť či pôvod. „Hovoriť o kolektívnej vine v 21. storočí v Európe mi príde absolútne scestné,“ povedal.

Hojsík zároveň upozornil, že Slovensko samo aktívne využíva pracovnú migráciu. Spomenul návštevu indického premiéra Naréndru Módího aj plány vlády na získavanie pracovníkov z Indie či Uzbekistanu.

Návratová politika spája, detaily rozdeľujú

Europoslanci sa venovali aj návratovej politike, teda vyhosťovaniu ľudí, ktorým nebol priznaný azyl.
Uhrík podporil sprísnenie pravidiel a vznik návratových centier mimo Európskej únie. Tvrdí, že krajiny, ktoré odmietajú prijímať svojich občanov späť, by mali prísť o časť európskej pomoci.

Hojsík súhlasil s tým, že osoby bez nároku na azyl musia Európsku úniu opustiť. Zároveň však upozornil na potrebu dodržiavania základných práv. „Potrebujeme efektívnu politiku návratov, ale musia byť zachované základné ľudské práva,“ zdôraznil.

Lexmann dodala, že návratová politika sama osebe nestačí. Európska únia by sa podľa nej mala viac zamerať na pomoc krajinám pôvodu migrantov a na boj proti prevádzačským sieťam, ktoré z ľudí utekajúcich pred vojnou či chudobou robia výnosný biznis.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.