Wiezik o Iráne: „Je to zločinecký režim, ktorý v modernom svete nemá čo existovať“

BRATISLAVA/ŠTRASBURG / Konflikt medzi Iránom a Spojenými štátmi, úloha Európskej únie na Blízkom východe či budúcnosť práva veta rozdelili slovenských europoslancov. V relácii Európa od A po Z s moderátorom Adamom Zavřelom diskutovali Katarína Roth Neveďalová a Judita Laššáková zo Smeru-SD a europoslanci Progresívneho Slovenska Lucia Yar a Michal Wiezik. Kým jedni kritizovali pasivitu Bruselu, druhí tvrdili, že Úniu brzdia samotné členské štáty.

Wiezik: Konflikt ukázal slabiny súčasného sveta

Podľa europoslanca Michala Wiezika vojna medzi Iránom a USA ukázala, aké nebezpečné je obchádzanie medzinárodných pravidiel. Kritizoval spôsob, akým podľa neho postupovali americký prezident Donald Trump a izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

„Iránsky režim musí skončiť. Ale ide o to, akým spôsobom. Ten spôsob, ktorý zvolil Donald Trump s Benjaminom Netanjahuom, vytvoril chaos na celom svete,“ povedal. Za jedno z najväčších poučení označil závislosť svetovej ekonomiky od fosílnych palív. Práve napätie okolo Hormuzského prielivu podľa neho ukázalo, aké zraniteľné sú globálne dodávky energií.

„Ak máme alternatívu voči starým spôsobom, tak ju využime na maximum. Týka sa to fosílnych palív aj prechodu na obnoviteľné zdroje energie,“ dodal.

Prečítajte si tiež

Prímerie ešte nie je isté. Analytička pomenovala najväčšie riziká dohody USA a Iránu

Neveďalová: Európa reagovala príliš slabo

Katarína Roth Neveďalová si naopak myslí, že Európska únia počas konfliktu zohrávala len okrajovú úlohu. Podľa nej mala výraznejšie tlačiť na diplomatické riešenie. „Spojené štáty nemali nikdy zaútočiť na Irán ani Izrael, ani nikto iný. Táto vojna vôbec nemala vzniknúť,“ uviedla.
Europoslankyňa zároveň kritizovala izraelskú vládu aj vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničnú politiku Kaju Kallasovú. Podľa nej by sa Únia mala sústrediť na presadzovanie mierových dohôd namiesto ďalšej eskalácie napätia.

„Mali by sme tlačiť na to, aby tam bola dohoda a aby bola rešpektovaná,“ zdôraznila.

Prečítajte si tiež

Dohoda medzi USA a Iránom vstúpila do platnosti okamžite. Potvrdili ju obe strany

Spor o Fica, Kallasovú a zahraničnú politiku

Ostrá výmena názorov nastala pri otázke, či je Európska únia v zahraničnej politike dostatočne akcieschopná. Lucia Yar argumentovala, že problémom nie je slabosť Bruselu, ale požiadavka jednomyseľnosti medzi členskými štátmi. Pripomenula, že viaceré rozhodnutia podľa nej blokujú národné vlády vrátane Slovenska.

„Európska únia sa môže rozhýbať len vtedy, ak sa všetky krajiny jednohlasne dohodnú,“ povedala. Zároveň kritizovala zahraničnú politiku vlády Roberta Fica a tvrdila, že Slovensko sa vzďaľuje hlavnému európskemu prúdu. Neveďalová tieto tvrdenia odmietla. Podľa nej Slovensko udržiava štandardné vzťahy s partnermi v Európe aj mimo nej a nie je medzinárodne izolované.
„Reprezentujeme slovenskú zahraničnú politiku suverénne a snažíme sa spolupracovať s každým, s kým Slovenská republika spolupracovať potrebuje,“ reagovala.

Rozkol aj pri práve veta

Diskusia sa napokon presunula k otázke práva veta v Európskej únii. Predstavitelia Smeru upozorňovali, že jeho oslabenie by mohlo menším štátom zobrať možnosť brániť svoje národné záujmy. „Právo veta musí byť zachované, pretože zahraničná politika je pre každý členský štát citlivá oblasť,“ vyhlásila Judita Laššáková.

Progresívni europoslanci naopak tvrdili, že v niektorých oblastiach by kvalifikovaná väčšina mohla Únii umožniť reagovať rýchlejšie a efektívnejšie. „Právo veta v niektorých špecifických kontextoch spôsobuje, že Európska únia je pomalá a neaktívna,“ argumentoval Wiezik.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.