Prímerie ešte nie je isté. Analytička pomenovala najväčšie riziká dohody USA a Iránu

BRATISLAVA / Spojené štáty a Irán by mali v piatok vo Švajčiarsku podpísať dohodu, ktorá má priniesť prímerie na Blízkom východe a otvoriť cestu k ďalším rokovaniam. Podľa analytičky z Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky Evy Taterovej však zostáva množstvo nevyriešených otázok. O tom, aké sú šance na úspech dohody a čo ju môže ohroziť, diskutovala v relácii Štúdio 24 moderátorka Stanislava Kováčik s analytičkou Evou Taterovou.

K dohode tlačili najmä susedia Iránu

Podľa Taterovej mali na snahu o dosiahnutie dohody najväčší záujem štáty, ktoré konflikt zasahoval bezprostredne. Dlhodobá nestabilita podľa nej poškodzuje ich bezpečnosť aj ekonomiku. „Tie štáty, ktoré s Iránom priamo susedia, majú asi najväčší záujem na tom, aby tento konflikt čo najskôr skončil,“ vysvetlila. Pripomenula nielen hrozbu útokov v regióne, ale aj problémy v cestovnom ruchu či globálnom obchode.

Na Spojené štáty podľa nej pravdepodobne najviac tlačili Spojené arabské emiráty, zatiaľ čo na Irán mohol najvýraznejšie pôsobiť Katar, ktorý s Teheránom dlhodobo udržiava nadštandardné vzťahy. Dôležitú úlohu zohrávali aj Turecko a Pakistan, ktoré sa podľa analytičky snažia o obnovenie regionálnej stability.

Teokratický režim prežil

Hoci sa na začiatku konfliktu objavovali očakávania, že vojna môže zásadne oslabiť iránsky režim, podľa Taterovej sa tak nestalo. Pripomenula, že iránske vedenie bolo na podobný scenár pripravené a vytvorilo si systém náhradníkov pre najvyššie politické aj vojenské funkcie. Aj po smrti najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího sa režim podľa nej dokázal udržať.

„Navzdory všetkým tým stratám a zásahom iránsky teokratický režim prežil a je schopný nielen vyjednávať so Spojenými štátmi, ale pravdepodobne riadiť krajinu aj naďalej,“ uviedla.

Nevylúčila však, že vo vnútri krajiny prebieha mocenský zápas, v ktorom sa môžu o väčší vplyv usilovať revolučné gardy. Zatiaľ však podľa nej ide len o špekulácie.

Ako víťaz sa budú cítiť obe strany

Analytička predpokladá, že za víťaza konfliktu sa budú označovať Spojené štáty aj Irán.
Americký prezident Donald Trump už podľa nej viackrát hovoril o víťazstve USA, pričom z vojenského hľadiska mali Spojené štáty a ich spojenci navrch. Zároveň však upozornila, že vojenské úspechy nemusia automaticky znamenať diplomatické víťazstvo.

Irán bude podľa nej argumentovať tým, že sa ho nepodarilo poraziť a že dokázal využiť svoju strategickú pozíciu pri Hormuzskom prielive, ktorý je jednou z najdôležitejších obchodných tepien sveta. „Dohoda je síce v tejto chvíli na stole a vyzerá nádejne, ale uvidíme, čo sa stane do piatku,“ upozornila.

Prečítajte si tiež

USA podpíšu dohodu o mieri s Iránom v nedeľu, oznámil Trump

Izrael môže zostať problémom

Jednou z najväčších neznámych zostáva podľa Taterovej postoj Izraela. Teherán totiž trvá na tom, aby dohoda zahŕňala aj zastavenie paralelného konfliktu v Libanone, kde Izrael vedie operácie proti Hizballáhu podporovanému Iránom.

Analytička pripomenula, že viacerí izraelskí predstavitelia už naznačili, že sa nechcú úplne vzdať svojho pôsobenia v Libanone. Očakáva preto, že Izrael si bude chcieť ponechať kontrolu nad vytvoreným nárazníkovým pásmom pri hraniciach. Významným faktorom budú podľa nej aj blížiace sa voľby v Izraeli. Vláda premiéra Benjamina Netanjahua sa podľa nej bude snažiť presvedčiť voličov, že jej postup priniesol krajine väčšiu bezpečnosť.

Jadrový program môže rokovania zablokovať

Za najväčšiu prekážku budúcich rokovaní považuje Taterová iránsky jadrový program. Podľa doterajších informácií by sa Irán mal zaviazať, že počas 60 dní nebude obohacovať urán a usilovať sa o jadrovú zbraň.

Prečítajte si tiež

Pakistan hlási posun v rokovaniach. Irán a USA sa približujú k mierovej dohode

​Analytička však pochybuje, že by sa Teherán jadrových ambícií vzdal natrvalo. „Obávam sa, že aj po skúsenostiach z posledných rokov sa Irán bude snažiť jadrovú zbraň vyvíjať, pretože ju bude chápať ako dôležitú súčasť svojho odstrašenia,“ skonštatovala. Práve táto otázka môže podľa nej rozhodnúť o tom, či sa podarí dospieť k trvalej dohode, alebo sa konflikt opäť obnoví.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.