Geopolitické tlaky zvyšujú ceny: Sme podľa europoslancov na prahu potravinovej krízy?

ŠTRASBURG / Nedostatok hnojív, napätie v Hormuzskom prielive, drahé energie aj závislosť Európy od dovozu plynu a surovín môžu podľa europoslancov zasiahnuť ceny potravín. O tom, či Európe hrozí potravinová kríza a čo s tým môže robiť Európska únia, diskutovali v relácii Európa od A po Z moderátora Adama Zavřela europoslanci Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD), Michal Wiezik (PS), Branislav Ondruš (Hlas-SD) a Miriam Lexmann (KDH).

Neveďalová: Potravinová kríza hrozí

Nedostatok hnojív sa môže zdať ako okrajová téma, no v skutočnosti sa dotýka cien potravín v celej Európskej únii. Dôvodmi sú blokovaný Hormuzský prieliv, poškodené plynové polia v Katare, problémy s výrobou močoviny aj zákaz importu z Ruska.

Katarína Roth Neveďalová uviedla, že potravinová kríza podľa nej reálne hrozí. „Určite áno. Nie je to vôbec nič úsmevné,“ povedala s tým, že problém sa netýka len Európskej únie, ale celého sveta.

Podľa nej má dostatok hnojív momentálne najmä Čína, ktorá však obmedzila svoj export. Ostatné krajiny podľa Neveďalovej čelia problémom pre vývoj v Hormuzskom prielive, rast cien energií, nedostatok plynu či močoviny. „Naozaj ja si myslím, že tá potravinová kríza hrozí,“ skonštatovala europoslankyňa. Ako možné riešenia spomenula vyššiu produkciu hnojív v Európskej únii, väčšie využívanie odpadu z maštalí, ekologickejšie spôsoby hospodárenia či pestovanie plodín, ktoré pomáhajú kvalite pôdy.

Prečítajte si tiež

Tichý problém konfliktu na Blízkom východe: Hnojivá. Hrozí zdražovanie potravín

Zároveň však upozornila, že ani európski výrobcovia hnojív nemajú jednoduchú situáciu. „Nie je to také jednoduché, pretože tie vstupy, ktoré oni majú, a hlavne napríklad ceny elektriny, sú veľmi vysoké,“ dodala.

Wiezik: Dopad bude globálny

Michal Wiezik s Neveďalovou v základnej diagnóze súhlasil. Upozornil, že svetové poľnohospodárstvo je výrazne závislé od syntetických hnojív, ktoré umožňujú produkciu potravín pre rastúcu populáciu.

„Tie hnojivá fungujú pomerne dobre, kým ich je dosť a dokým sú pomerne lacné. A s tou situáciou sa teraz naozaj tou Hormuzskou krízou celé zmenilo,“ povedal. Podľa Wiezika bude dosah na Európsku úniu negatívny, no ešte výraznejšie môže zasiahnuť krajiny globálneho juhu.

Tie si podľa neho hnojivá nemusia vedieť dovoliť, čo môže viesť až ku kolapsu produkcie potravín.
„Môžeme očakávať veľký nárast cien komodít, veľký nárast cien potravín a možno aj nedostatok niektorých potravín kvôli nedostatku hnojív,“ upozornil.

Za primárne riešenie označil ukončenie krízy v Hormuzskom prielive. Zároveň však dodal, že Európa musí hľadať aj vlastné alternatívy. Spomenul organické farmárstvo, precízne farmárstvo, výrobu alternatívnych či organických hnojív a diverzifikáciu dodávateľských kanálov.

Prečítajte si tiež

Odborník: Irán má v rukách veľkú páku: Vydieranie USA a Západu cez Hormuzský prieliv

Ondruš: Európa sa nemá prispôsobovať Bielemu domu

Branislav Ondruš odmietol priamo povedať, či si majú ľudia na Slovensku pripraviť viac peňazí na potraviny. Zdôraznil, že nie je odborníkom na poľnohospodárstvo. Ako riešenie však vidí racionálnejší prístup v medzinárodnom obchode a energetickej politike.

„Mali by sme vniesť racionalitu a rozumný prístup do vzťahov v rámci medzinárodného obchodu,“ povedal. Podľa Ondruša je problémom aj to, ak Európa namiesto skutočnej diverzifikácie len mení jednu závislosť za druhú. Tvrdí, že Európska únia má nástroje na to, aby vytvorila tlak aj na Spojené štáty či Izrael.

„Mali by sme sa prestať správať neustále ponižujúco a neustále sa prispôsobovať chúťkam Bieleho domu alebo z Tel Avivu,“ vyhlásil.

Prečítajte si tiež

Geopolitika 24: Ako ďalej na Blízkom východe?

Lexmann: EÚ musí konať sebavedomejšie

Miriam Lexmann zdôraznila, že namiesto otázky, na čo sa majú ľudia pripraviť, je podľa nej dôležitejšie pýtať sa, čo môže Európa urobiť, aby sa zhoršenej situácii vyhla.
Podľa nej si musí Európska únia urobiť poriadok aj doma, najmä v tom, aký tlak vytvára na poľnohospodárov a či sa v niektorých kritériách nedá ustúpiť. Zároveň hovorila o potrebe pomôcť farmárom pri prechode na nové spôsoby hospodárenia.

„Európska únia sa musí vedieť sebavedomo a jasne postaviť za svoje záujmy,“ povedala Lexmann. Pripomenula, že ak je EÚ veľkým trhom a silnou ekonomikou, malo by sa to prejaviť aj v jej zahraničnej politike.

Ako príklad uviedla Japonsko, ktoré si podľa nej dokázalo vybaviť prechod lodí cez Hormuzský prieliv. Európa podľa nej koná neskoro, pomaly a chýba jej jednota. Wiezik v závere pripomenul, že väčšia potravinová a poľnohospodárska sebestačnosť bola súčasťou Európskeho ekologického dohovoru už v roku 2019. Podľa neho však boli stratégie ako Farm to Fork či hnojivová stratégia pre politicky zastavené európskou pravicou. „Mohli sme mať riešenie už na stole. Teraz ho budú musieť dobiehať,“ dodal.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.