Ekonomika 24: Štát trestá aktivitu a ľudí, ktorí vytvárajú hodnoty, hovorí viceprezident RÚZ

Zdanenie práce patrí k najvyšším

Daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku dosahuje podľa ekonomického analytika Tomáša Meravého jednu z najvyšších úrovní nielen v strednej Európe, ale aj v rámci celej Európskej únie a OECD. "Pri priemernej mzde je daňovo-odvodové zaťaženie z celkovej ceny práce približne 44 až 45 percent, ale samozrejme veľmi rapídne potom stúpa, ako stúpa aj plat,“ uviedol Meravý.

Slovensko sa podľa neho v zdaňovaní miezd približuje k Rakúsku, pričom pri niektorých príjmových skupinách ho dokonca prevyšuje. V porovnaní s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky je zaťaženie práce približne o päť až šesť percentuálnych bodov vyššie.

Prečítajte si tiež

Dôchodky od januára stúpnu, seniori však spokojní nie sú. Koľko dostanú navyše?

​Ako príklad uviedol Poľsko, ktoré má podľa neho porovnateľný podiel verejných príjmov na hrubom domácom produkte, no zdanenie miezd je tam nižšie. "Ten dôvod pre to je nielen celkové míňanie štátu a výdavky, ale druhý dôvod je ten, že daňová záťaž na Slovensku je veľmi nerovnomerne a nespravodlivo rozložená medzi rôzne typy daňovníkov,“ upozornil.

Štát si vezme späť viac než 60 percent

Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko upozornil, že daňové zaťaženie sa nekončí vyplatením čistej mzdy. Zamestnanci totiž následne platia aj daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a rôzne ďalšie poplatky. Podľa jeho hrubého odhadu tak štát napokon získa späť viac ako 60 percent. "To je extrémne enormná záťaž a to je naozaj malý zlomok toho, čo vlastne tomu človeku ako čistý príjem zostáva,“ skonštatoval Špirko.

Poupozornil aj na rozdiel medzi hrubou mzdou, ktorú zamestnanec vidí na výplatnej páske, a skutočnou cenou jeho práce. "Celková cena práce alebo superhrubá mzda je o 35 percent vyššia ako hrubá mzda, ktorú zamestnanec eviduje,“ vysvetlil.

Rakúske dane, ale slovenské verejné služby

Podľa Meravého nie je najväčším problémom iba výška daní, ale aj to, čo za ne občania dostávajú. "Obrazne povedané, Slovák zo slovenského platu platí rakúske dane, ale dostáva zaň slovenské verejné služby, teda slovenské cesty a diaľnice, slovenské železnice, slovenské súdnictvo, slovenský parlament a vládu a tak ďalej,“ vyhlásil.

Prečítajte si tiež

Tlačová beseda po rokovaní tripartity

​​Analytik kritizoval najmä dlhodobé smerovanie verejných výdavkov. Podľa jeho hodnotenia štát uprednostňuje sociálne transfery pred investíciami, ktoré by mohli podporovať hospodársky rast. "Štát namiesto toho, aby investoval do skvalitňovania infraštruktúry, do diaľnic alebo kvalitnejších a modernejších železníc a do vedy, do vysokých škôl, jednoducho do toho, aby ekonomika mohla ďalej rásť, tak prejedá svoju budúcnosť,“ povedal Meravý.

Štát podľa Špirka trestá tých, ktorí vytvárajú hodnoty

Jozef Špirko označil súčasnú situáciu za kritickú. "Tá situácia naozaj už je kritická a ja potvrdzujem to, že v podstate sa trestá aktivita. Trestajú sa tí, ktorí vytvárajú hodnoty, to znamená, to sú zamestnávatelia a ich zamestnanci,“ vyhlásil.

Pripomenul, že výdavky štátu podľa neho za posledných pätnásť rokov narástli takmer trojnásobne. Otázkou však zostáva, či sa podobným tempom zlepšili aj služby, ktoré štát poskytuje. "No ja si myslím, že skôr sa v rôznych sektoroch tá situácia zhoršuje. Vidíme to v oblasti školstva, vidíme to v oblasti zdravotníctva,“ uviedol.

Prečítajte si tiež

Ekonomika eurozóny rastie, Slovensko zaostáva. Zamestnávatelia upozorňujú na riziká

​Špirko zároveň upozornil na zhoršujúce sa podmienky pre podnikanie. Podľa jeho slov viaceré firmy na Slovensku obmedzujú výrobu, rušia prevádzky alebo znižujú počet pracovných miest. "Slovensko sa stalo absolútne neatraktívnou krajinou pre investície a zo Slovenska už masívnym spôsobom odchádzajú zahraniční, ale aj slovenskí investori,“ tvrdí viceprezident RÚZ. "Tento štát dlhodobo trestá aktivitu a trestá tých, ktorí vytvárajú hodnoty," dodal.

Vyššie dane podľa analytika neprinášajú očakávané príjmy

Tomáš Meravý upozornil, že napriek opakovanému zvyšovaniu daní sa Slovensku podľa neho nedarí výraznejšie znižovať deficit verejných financií. "Ja si myslím, že ten moment, kedy sa to zlomí, v zásade už nastal a myslím si, že jeden z tých dôkazov je to, že napriek viacerým rokom prudkého zvyšovania daní sa nedarí skutočne citeľne znížiť deficit,“ povedal.

Problém podľa neho spočíva aj v nerovnomernom zdaňovaní rôznych foriem ekonomickej činnosti. Bežní zamestnanci nesú výrazne vyššiu záťaž. "Máme regresívny a sociálne nespravodlivý daňový systém, kde bežní ľudia sú žmýkaní a politici si zvyšujú rapídne svoje vlastné platy. To je postavené na hlavu a úplne choré," dodal.

Celú reláciu si môžete pozrieť vo videu.