Ekonomika 24: Horúčavy pocíti aj ekonomika

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Extrémne horúčavy v Európe a fenomén El Niño nie sú len témou pre klimatológov, ale aj pre ekonómov. Neúroda obilia, pokles produktivity práce a napätie v globálnych dodávateľských reťazcoch vytvárajú tlak na peňaženky nás všetkých. Hrozí nám nová vlna zdražovania v podobe takzvanej "heatflation"? O ekonomických dopadoch klimatických extrémov viac povedal analytik Wealth Effect Management Vladimír Vaňo v rozhovore s moderátorom Richardom Jurišom.

Klimatické extrémy zdražujú potraviny aj energie

Ekonomický analytik Vladimír Vaňo upozornil, že klimatické zmeny sa už výrazne premietajú aj do ekonomiky. Podľa neho sa čoraz častejšie hovorí o fenoméne „heatflation“, teda raste cien spôsobenom najmä slabšími úrodami a vyššími cenami energií.

„Heatflation znamená zvýšenie rastu cien v spotrebiteľskom koši v dôsledku nižšej úrody, ale najmä v prípade rozvinutých ekonomík v dôsledku vyšších cien energií,“ vysvetlil Vaňo. Pripomenul, že júlová vlna horúčav podľa odhadov Európskej asociácie pestovateľov obilnín znížila úrodu približne o deväť miliónov ton. Dodal, že ďalší tlak na ceny môže priniesť aj fenomén El Niño.

Analytik zároveň upozornil, že rast cien najviac zasiahne domácnosti s nižšími príjmami. Práve tie totiž vynakladajú najväčšiu časť svojich výdavkov na potraviny a energie.

Nízke hladiny riek ohrozujú priemysel

Podľa Vaňa už dôsledky klimatických zmien pociťuje aj európska energetika a priemysel. Ako príklad uviedol rekordne nízke hladiny Dunaja a Rýna.

„Rekordne nízke hladiny riek Dunaja a najmä nemeckého Rýna môžu donútiť jadrové elektrárne v Maďarsku a Rumunsku znížiť výkon alebo byť úplne vypnuté,“ upozornil analytik. Dodal, že to môže zvýšiť dopyt po elektrine zo Slovenska a následne sa podpísať pod rast cien energií.

Pripomenul aj skúsenosť z roku 2018, keď nízky prietok Rýna výrazne obmedzil lodnú dopravu a pripravil nemeckú ekonomiku približne o pol percentuálneho bodu HDP. Podľa neho môže podobný scenár ohroziť hospodársky rast aj tento rok.

Horúčavy znižujú produktivitu práce

Extrémne teploty podľa Vaňa neovplyvňujú iba výrobu potravín či ceny energií, ale aj pracovný trh. Poukázal na to, že nad hranicou 30 stupňov Celzia citeľne klesá produktivita zamestnancov a zároveň pribúda pracovných úrazov.

„Vyššie teploty sa podpisujú pod nižšiu celkovú produktivitu práce a znižujú aj hospodársku výkonnosť,“ skonštatoval. Najviac sú podľa neho ohrozené odvetvia ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo či doprava, kde sa veľká časť práce vykonáva vonku.

Analytik zároveň pripomenul, že Národná banka Slovenska odhaduje, že zvýšenie priemernej teploty o jeden stupeň Celzia môže v najzraniteľnejších odvetviach priniesť dvojciferný pokles tržieb a zvýšiť riziko, že niektoré firmy sa dostanú do straty.

Riziká sa týkajú aj Slovenska

Vaňo upozornil, že klimatické zmeny sa prejavia aj na cenách konkrétnych potravín. Podľa neho možno očakávať nižšie úrody obilnín, kukurice či cukrovej repy. Pestovatelia v Španielsku už hlásia približne 28-percentný pokles úrody olív, čo môže zdražiť olivový olej. Podobné riziká sa týkajú aj kávy či kakaa.

Na záver upozornil, že ekonomické riziká klimatických zmien netreba podceňovať ani na Slovensku. „OECD vo svojej štúdii identifikovala napríklad Žitný ostrov ako jednu z oblastí, ktorá môže byť ohrozená zvyšujúcim sa suchom,“ pripomenul Vaňo. Dodal, že krajina by sa mala oveľa viac sústrediť na preventívne opatrenia, keďže škody spôsobené extrémnym počasím každoročne rastú.

Celý rozhovor o problematike nájdete vo videu.