Zatiahnuté
8°
Bratislava
Klaudia
17.11.2026
Analýzy 24: Melicher odmieta symboliku rokovania s Ruskom na 17. november
Zdielať na

Analýzy 24: Melicher odmieta symboliku rokovania s Ruskom na 17. november

BRATISLAVA / Rokovanie vlády na výročie Nežnej revolúcie, obnovenie spolupráce s Ruskom aj návrat ukrajinských detí odvlečených počas vojny. Tieto témy vyvolali ostrú výmenu názorov v relácii Analýzy 24 medzi štátnym tajomníkom ministerstva obrany Igorom Melicherom (Smer-SD) a podpredsedom KDH Jánom Horeckým.

To najdôležitejšie z článku:

  • Politici sa sporili o rokovanie vlády na 17. november. Melicher odmietol jeho symbolický význam.
  • Horecký kritizoval obnovovanie spolupráce s Ruskom. Považuje ho za nevhodné počas vojny na Ukrajine.
  • Diskusiu vyostril spor o ukrajinské deti. 
  • Horecký označil Melicherove slová za nehumánne. Kritizoval jeho otázky o postavení detí na okupovaných územiach.
  • Obaja politici hovorili o odkaze Nežnej revolúcie. 

Rokovanie vlády na 17. november vyvolalo spor

Jednou z prvých tém diskusie bolo zasadnutie vlády, ktoré sa uskutočnilo práve 17. novembra, v deň výročia Nežnej revolúcie. Pozornosť vyvolalo aj zaradenie materiálu týkajúceho sa slovensko-ruskej spolupráce. Igor Melicher odmietol, že by vláda týmto krokom chcela vyslať politický alebo symbolický odkaz. „Nebol to žiadny odkaz. Bola to čisto funkčná záležitosť,“ vyhlásil.

Vysvetlil, že vláda sa zaoberala výsledkami zasadnutia slovensko-ruskej medzivládnej zmiešanej komisie. Podľa neho by sa materiál dostal na rokovanie kabinetu bez ohľadu na konkrétny dátum.

Ján Horecký však upozornil, že politické rozhodnutia môžu niesť symbolický význam aj bez toho, aby bol zámerný. „Odkazy a posolstvá sú niekedy aj nechcené. Nemusí to byť úmysel,“ povedal. Podpredseda KDH pripomenul historický význam 17. novembra, ktorý je spojený s odporom proti nacistickej aj komunistickej totalite. Za problematické považuje, že práve v tento deň vláda rokovala o spolupráci s Ruskom, ktoré vedie vojnu proti Ukrajine. Podľa Horeckého takýto krok vypovedá o politických prioritách a hodnotovom smerovaní vlády.

Spor o mierové rokovania a pomoc Ukrajine

Melicher argumentoval, že Slovensko sa neusiluje o neobmedzené rozširovanie vzťahov s Ruskom, ale o obnovenie dialógu v oblastiach, v ktorých je spolupráca možná. Podľa neho je komunikácia s Moskvou potrebná aj pri hľadaní spôsobov ukončenia vojny. „Dialóg je jedna z najlepších ciest, ako sa konečne dostať k mierovým riešeniam,“ povedal.

Štátny tajomník zároveň kritizoval postup Európskej únie voči Rusku. Tvrdil, že európske štáty mali začať intenzívnejšie rokovať už skôr. Vyjadril tiež nespokojnosť s tým, že Európska únia napriek rozsiahlej finančnej podpore Ukrajiny podľa neho nemá dostatočné zastúpenie pri mierových rokovaniach.

Za možného európskeho vyjednávača označil slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča, pričom zdôraznil, že o prípadnom zastúpení by museli rozhodnúť členské štáty spoločne.

Melicher súčasne uviedol, že Smer-SD neuznáva anexiu Krymu ani porušovanie medzinárodného práva, no podľa neho treba pri rokovaniach vychádzať aj z aktuálnej situácie na bojisku.

Horecký s takýmto prístupom nesúhlasil. „Ukrajina nebráni len seba, Ukrajina bráni aj nás,“ zdôraznil. Podpredseda KDH odmietol predstavu, že by Rusko malo z vojenskej agresie získať územné alebo politické výhody.

Hlasovanie o ukrajinských deťoch vyvolalo konflikt

Diskusia sa výrazne vyostrila pri téme ukrajinských detí deportovaných alebo násilne presunutých počas ruskej vojny. Moderátorka pripomenula, že štyria europoslanci Smeru-SD hlasovali proti uzneseniu Európskeho parlamentu, ktoré požadovalo návrat týchto detí. Europoslankyňa Monika Beňová hlasovala odlišne.

Melicher uviedol, že keby bol členom Európskeho parlamentu, hlasoval by rovnako ako štvorica poslancov Smeru-SD, ktorá uznesenie odmietla. Svoj postoj vysvetľoval nesúhlasom s ďalšími časťami dokumentu. „Bolo tam 99 percent politiky a jedno percento niečoho, čo sa týka detí,“ vyhlásil.

Horecký pripomenul, že podľa údajov uvádzaných v európskom uznesení bolo zaznamenaných 20 651 prípadov deportácií alebo násilných presunov ukrajinských detí. „Mne by stačilo jedno, keby mi niekto napríklad zobral môjho vnuka,“ povedal.

Podpredseda KDH zdôraznil, že návrat detí k rodinám by podľa neho nemal byť predmetom politického vyjednávania ani sporov o formulácie v rezolúcii. „Je jedno, či je niekto progresívny liberál, kresťanský demokrat, smerák,“ vyhlásil s tým, že ochrana detí musí byť spoločnou prioritou.

Melicher spochybnil metodiku, Horecký hovoril o nehumánnosti

Melicher následne otvoril otázku, akým spôsobom sa určuje počet deportovaných alebo násilne presunutých detí. Zaujímalo ho, či sa do štatistík započítavajú aj deti žijúce na územiach, ktoré Rusko okupuje, napríklad v Donecku. Hovoril tiež o rusky hovoriacich deťoch a položil otázku, či sa pri posudzovaní ich situácie zohľadňuje jazykové prostredie, v ktorom vyrastali.

Horecký takéto uvažovanie dôrazne odmietol. Zdôraznil, že o budúcnosti detí nesmie rozhodovať okupačná moc. „Ja by som nikdy nechcel, aby o mojom vnukovi rozhodovala, kde má žiť, komu má patriť, okupačná agresívna armáda,“ vyhlásil. „Hovoríte, odpustite, obludné veci,“ povedal Horecký.

Melicher odmietol, že by obhajoval oddeľovanie detí od rodín. Opakovane zdôrazňoval, že podporuje ich návrat. „Ja som celý čas za to, aby tie deti, ktoré boli odlúčené od rodiny, sa s tými rodinami spojili,“ reagoval. Povedal tiež, že europoslanci Smeru-SD by podľa neho podporili samostatné uznesenie zamerané výlučne na návrat detí.

Politici sa nezhodli ani na odkaze 17. novembra

Melicher priznal, že udalosti novembra 1989 osobne nezažil a pozná ich predovšetkým zo spomienok starších generácií. Za najdôležitejšie výsledky demokratických zmien označil slobodu prejavu, možnosť cestovať, študovať v zahraničí a otvorene diskutovať o rozdielnych názoroch. „Slovensko je jeden úspešný príbeh,“ vyhlásil pri hodnotení vývoja krajiny po roku 1989.

Horecký priblížil vlastné skúsenosti z obdobia komunistického režimu. Spomenul obmedzené možnosti bývania, nedostatok slobodnej diskusie a osobný konflikt s vysokoškolským vyučujúcim, ktorý mu podľa jeho slov hrozil, že pre kritické otázky nebude môcť získať diplom ani vykonávať učiteľské povolanie.

Pripomenul aj účasť na novembrových udalostiach, keď spolu s ďalšími ľuďmi roznášal letáky a zapájal sa do protestov. Zdôraznil, že sloboda získaná v roku 1989 nie je samozrejmosťou a jej zachovanie si vyžaduje neustálu občiansku angažovanosť.

ZDROJE: JOJ 24, Igor Melicher, Ján Horecký, Európsky parlament

Pridať JOJ24 ako preferovaný zdroj

Súvisiace články

Najčítanejšie