Zatiahnuté
8°
Bratislava
Klaudia
17.11.2026
Štúdio 24: „Vojna nemá diplomatické riešenie.“ Analytik Šír vidí jedinú cestu
Zdielať na

Štúdio 24: „Vojna nemá diplomatické riešenie.“ Analytik Šír vidí jedinú cestu

BRATISLAVA / Oko za oko, zub za zub. A most za most. Ukrajina i Rusko v rámci vzájomných útokov už otvorene útočia na bežnú infraštruktúru nepriateľa. Napriek tomu, že úmyselné a nerozlišujúce útoky na civilnú infraštruktúru sú podľa medzinárodného práva považované za vojnový zločin. Svedčia o tom aj posledné útoky na mosty - po ukrajinskom útoku na Krymský most sa jeho cestná časť zrútila do mora, Rusi zase neušetrili Severný a Južný most v Kyjeve, ktoré boli po útokoch uzavreté. Do akej miery je to súčasť vojenskej stratégie oboch strán - alebo je to len zrkadlová reakcia na akciu nepriateľa? Na to odpovedal v Štúdiu 24 analytik Inštitútu medzinárodných štúdií Univerzity Karlovej v Prahe Jan Šír.

To najdôležitejšie z článku:

  • Šír neverí v diplomatické riešenie vojny. Podľa neho je možné konflikt vyriešiť iba vojensky.
  • Útoky na Krymský most komplikujú ruskú logistiku. Moskva má obmedzené možnosti zásobovania polostrova.
  • Ukrajina odhaľuje slabiny ruskej protivzdušnej obrany.
  • Rusko systematicky útočí na ukrajinské mosty. Poškodenie dopravnej infraštruktúry zasahuje aj civilistov.
  • Psychologický nátlak podľa Šíra nefunguje. Ukrajinci napriek útokom pokračujú v obrane.

Krymský most je kľúčový pre zásobovanie ruskej armády

Jednou z hlavných tém rozhovoru boli útoky na Krymský most, ktorý spája Rusko s okupovaným Krymským polostrovom. Stavba otvorená v roku 2018 má pre Moskvu mimoriadny strategický aj symbolický význam.

Šír pripomenul, že pred začiatkom rozsiahlej ruskej invázie v roku 2022 predstavoval most prakticky jediné priame pozemné spojenie medzi Ruskom a Krymom. Po obsadení ďalších ukrajinských území si však Rusko vytvorilo alternatívny pozemný koridor cez okupované oblasti na juhu Ukrajiny.

Aj tento koridor sa podľa analytika dostal pod tlak ukrajinských vojenských operácií. „Z ruského hľadiska a z pohľadu ruskej logistiky je to veľký problém, pretože tých trás, ako sa na Krym dostať a zásobovať tam vojenské zoskupenie, nie je toľko,“ vysvetlil Šír. Ako ďalšiu možnosť spomenul trajektovú dopravu. Upozornil však, že ukrajinské útoky v minulosti zasiahli aj plavidlá využívané na zásobovanie Krymu.

Môže poškodenie mosta znamenať zlom vo vojne?

Hoci útoky na Krymský most predstavujú pre Moskvu významný problém, Šír odmietol hovoriť o bezprostrednom zlome v bojoch o Krym. Podľa neho by prípadné oslobodenie polostrova vyžadovalo rozsiahlu pozemnú operáciu cez územia, ktoré sú v súčasnosti pod ruskou kontrolou.

Ruská armáda tam navyše vybudovala obranné postavenia, ktorých prekonanie by bolo mimoriadne náročné. „Domnievam sa, že tak ďaleko, aby sme hovorili o nejakom zlome, ešte nie sme,“ uviedol analytik.

Za dôležité však považuje, že Ukrajina dokáže opakovane zasahovať strategické ruské ciele. „Ukrajinci majú postupne prostriedky, ktoré sú schopné spôsobiť Rusom bolesť, ktorá nejde len tak ignorovať,“ povedal. Podľa neho tieto operácie zároveň ukazujú, že ruská protivzdušná obrana nie je taká účinná, ako by Moskva potrebovala.

Útoky na mosty v Kyjeve zasahujú každodenný život

Šír odmietol zjednodušené vysvetlenie, že útoky na mosty v Kyjeve sú iba priamou odvetou za ukrajinské operácie proti Krymskému mostu. Podľa neho Rusko vedie systematickú kampaň proti ukrajinským mostom už dlhší čas. Ako príklad uviedol situáciu v Záporoží, kde sa počas rozhovoru nachádzal. „Prakticky denne sme svedkami útokov na premostenia cez rieku Dneper,“ uviedol.

Podobne vážna situácia je podľa neho aj v Kyjeve. Ukrajinská metropola je rozdelená riekou Dneper, pričom významná časť pracovných príležitostí sa nachádza na pravom brehu a množstvo obytných štvrtí na ľavom. Poškodenie mostov preto môže výrazne obmedziť pohyb obyvateľov medzi jednotlivými časťami mesta.

Situáciu komplikujú aj opakované letecké poplachy a ruské útoky na energetickú infraštruktúru. Tie môžu narúšať fungovanie elektrickej verejnej dopravy vrátane trolejbusov či metra.

Rusko chce zlomiť odhodlanie Ukrajincov

Podľa Šíra majú útoky na civilnú infraštruktúru aj psychologický cieľ. Moskva sa podľa neho snaží vytvoriť také náročné životné podmienky, aby obyvatelia Ukrajiny začali požadovať ukončenie odporu. Analytik však tvrdí, že táto stratégia zatiaľ nepriniesla očakávané výsledky. „Tá ruská vzdušná kampaň je neúspešná a dlho neúspešná,“ vyhlásil.

Vysvetlil, že ani rozsiahle výpadky elektriny, dopravné obmedzenia a pokračujúce bombardovanie podľa jeho pozorovaní neviedli k tomu, aby Ukrajinci začali masovo požadovať prijatie ruskej okupácie. Práve naopak, podľa Šíra prevláda presvedčenie, že krajina musí v obrane pokračovať napriek utrpeniu a náročným životným podmienkam.

Analytik neverí v diplomatické ukončenie konfliktu

Moderátorka sa Šíra opýtala, či ešte verí v diplomatické úsilie o ukončenie konfliktu. Jeho odpoveď bola jednoznačná. „Nie, ja v to neverím, ale ja som nikdy nebol v tomto ohľade optimista,“ povedal.

Následne vysvetlil, že podľa jeho presvedčenia vojna na Ukrajine nemá diplomatické riešenie. „Ja si myslím, že máme čo dočinenia s konfliktom, ktorý nemá diplomatické riešenie. A pokiaľ má nejaké riešenie, tak to riešenie je čisto vojenské,“ vyhlásil.

Podľa analytika si európske spoločnosti dostatočne neuvedomujú rozsah bezpečnostnej hrozby, ktorú predstavuje pokračujúca ruská agresia. Upozornil, že časť politikov aj verejnosti stále verí, že konflikt možno vyriešiť predovšetkým diplomatickými rokovaniami.

Šír však považuje takéto očakávania za nereálne. Podľa neho je potrebné čeliť vojenskej hrozbe priamo, namiesto spoliehania sa na to, že ju dokážu odstrániť samotní vyjednávači.

ZDROJE: JOJ 24, Inštitút medzinárodných štúdií Karlovej univerzity v Prahe

Pridať JOJ24 ako preferovaný zdroj

Súvisiace články

Najčítanejšie