Štúdio 24: Mierové rokovania priniesli dohodu o zajatcoch. Šír však zostáva skeptický

Výmena zajatcov je úspech, otázka mieru zostáva otvorená

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio označil rokovania za veľmi produktívne, ukrajinský prezident ich hodnotil ako konštruktívne a vecné. Podľa Šíra je však zatiaľ známa iba časť výsledkov, ktoré jednotlivé strany zverejnili. Za konkrétny úspech považuje dohodu o výmene vojnových zajatcov. „To je určite vec, ktorá vzhľadom na podmienky, v akých sa nachádzajú ukrajinskí vojaci a ďalšie zadržané osoby v Rusku, stojí za zmienku a predstavuje úspech pri riešení niektorých humanitárnych otázok,“ uviedol analytik.

Rokovania sa týkali aj bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktoré by mali zabrániť opakovaniu ruskej agresie. Moskva zároveň otvorila otázku zmeny európskeho bezpečnostného usporiadania. „Pokiaľ ide o výsledky spojené s možným urovnaním konfliktu, bol by som určite veľmi skeptický. Myslím si, že máme do činenia s konfliktom, ktorý bude ťažké vyriešiť diplomatickou cestou,“ povedal Šír.

Prečítajte si tiež

Rusko a Ukrajina sa dohodli na veľkej výmene zajatcov. Mierové rozhovory pokračujú

Rusko chce podľa analytika presadzovať svoju moc silou

Šír vysvetlil, že Moskve podľa jeho názoru nevyhovuje medzinárodné usporiadanie založené na pravidlách a princípoch medzinárodného práva, ktoré sa v Európe presadzovali najmä po skončení studenej vojny. „Rusom vyhovuje taký systém, kde pravidlá neplatia a kde môžu staviť na tie svoje stránky, ktoré považujú za silné. A to je predovšetkým hrubá sila a ochota použiť ju kedykoľvek, keď to zo svojho pohľadu považujú za potrebné,“ uviedol.

Podľa analytika preto Rusko presadzuje predstavu bezpečnostného usporiadania, v ktorom by malo rozhodujúci vplyv na okolité štáty.

Prečítajte si tiež

Rusko, USA a Ukrajina zasadli za rokovací stôl. Prvý deň mierových rozhovorov sa skončil, Rubio hovorí o pokroku

Územie nie je jediným problémom

Rusko podľa dostupných vyjadrení naďalej trvá na svojich územných požiadavkách vrátane častí Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré sú pod ukrajinskou kontrolou. Šír však upozornil, že územné otázky nie sú hlavnou prekážkou mieru. „Hlavným problémom je to, že Rusi si kladú také požiadavky, ktoré by Ukrajinu a ďalšie štáty, ktoré považujú za súčasť svojej sféry vplyvu, urobili zraniteľnými a bezbrannými voči ďalšiemu ruskému tlaku vrátane vojenskej agresie,“ vysvetlil.

Moskva zároveň požaduje, aby Ukrajina ústavne zakotvila neutralitu a výrazne obmedzila počet svojich vojakov v mierovom období. Podľa Šíra by takéto podmienky predstavovali zásah do ukrajinskej suverenity a oslabili by schopnosť krajiny brániť sa. Pripomenul tiež, že Ukrajina bola v čase ruskej agresie v roku 2014 neutrálna. Svoje euroatlantické ambície následne zakotvila v ústave až v roku 2019.

Prečítajte si tiež

Američania chcú prekresliť mapu Ukrajiny. Putin by získal Donbas víťazstvom na papieri

Šír neočakáva dobré správy pre Európu

Po rokovaniach v Abú Zabí majú americkí vyjednávači pokračovať v diplomatických kontaktoch s Moskvou. Jednou z tém má byť aj zapojenie európskych krajín do mierového procesu. Šír však upozornil, že ruské požiadavky pripomínajú ultimáta z decembra 2021, ktoré predchádzali rozsiahlej invázii na Ukrajinu.

Podľa neho sa týkajú vytvorenia ruskej sféry vplyvu, ktorá by zahŕňala nielen postsovietske krajiny, ale aj štáty strednej a východnej Európy, ktoré vstúpili do NATO po roku 1997. „Už len samotný fakt, že tieto veci sú na stole, neveští pre Európu a pre bezpečnosť a mier na európskom kontinente nič dobré,“ uzavrel analytik.