Skoro jasno
11°
Bratislava
Valér
18.4.2024
Kreslo pre kandidáta: Krisztián Forró
Zdielať na

Kreslo pre kandidáta: Krisztián Forró

BRATISLAVA / Krisztián Forró, vek 48 rokov, podnikateľ a aktívny politik, ženatý a má troch synov. Kandiduje, lebo 8,5 percentná maďarská komunita na Slovensku si zaslúži mať svojho vlastného kandidáta, ak chce, aby ju brali vážne.

Vy teda kandidujete, aby maďarskú komunitu brali vážne, neberieme ju teda tak na Slovensku?

Tak ja si myslím, že ako som spomínal, 8,5 percentná komunita by mala ukázať svoju silu. A vidíme to, že máme 11 kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky a takáto komunita, ktorá je takmer 10 %, si zaslúži, aby mala vlastného kandidáta a jedine tak nás budú brať vážne. Vieme dobre, že tie témy, ktoré pre nás sú dôležité, nedostávajú dostatočný priestor, ako napríklad regióny, v ktorých žijeme, že naozaj južná a východná časť Slovenska je stále zabudnutou časťou krajiny. Takže na tieto veci chceme upozorniť samozrejme aj na tie témy, ktoré sú pre nás dôležité, ako napríklad dvojité občianstvo, alebo napríklad keď chceme spomínať Benešove dekréty.

K tým Benešovým dekrétom sa ešte dostaneme, pretože som zachytil, že je to pomerne aj nosná téma, čo diskutujete. Takže môžeme to vnímať skôr tak, že tá kandidatúra je práve na to, aby sa upriamila pozornosť na niečo, čomu sa nevenuje.

Áno, určite áno, lebo vzhľadom na to, že sme mimoparlamentná strana, nedostávame dostatočný priestor a my chceme ukázať, že sme tu 1000 rokov. Žijeme tu teda na našom rodisku. Áno, a samozrejme, chceme tu ešte aj o tisíc rokov s tým, že keď hovoríme o tom, že potrebujeme mať vlastné práva a chceme, aby sme tu mohli zostať, tak to nie je proti niekomu, ale pre niekoho. Chceme, aby tá komunita bola čo najsilnejšia. Vieme dobre z histórie, že vtedy, keď sme sa spojili a dokázali sme držať spolu, tak sme dosiahli veľmi pekné výsledky. Aj vďaka tomu sme zachránili vtedy školy s vyučovacím jazykom maďarským alebo vďaka tomu sa nám podarilo zmeniť smer Slovenska, keď bolo treba. Kurz Mečiarovej vlády zmeniť. Takisto sme boli pri tom, keď sa dostalo Slovensko do Európskej únie alebo do NATO a vtedy sme boli ako SMK ešte vo vláde. Takže vždy sme boli pri dôležitých momentoch Slovenska.

Vy ste vypísali aj dotazník a tam ste uviedli, že váš politický vzor je svätý Štefan. V čom konkrétne a viete si niečo vziať z toho aj v prípade, že vy ste boli zvolený za prezidenta?

Určite áno, lebo však on bol tiež ten, ktorý bol za spolužitie národov. Vytváral štát, ktorý v ktorom žili rôzne národnostné komunity a vďaka tomu tam ten štát bol veľmi silný v to kráľovstvo, takže si myslím, že toto je tiež veľmi pekný príklad toho, že ako môžu spolu žiť rôzne národnosti a takisto, že je veľmi dôležité to spolužitie pomáhať si navzájom. A preto je dôležité aj to, že Slovensko a Maďarsko, aby mali čo najlepší vzťah. Sme susedné štáty, národy, ktoré spolu prežívali tisícročnú históriu a sme jeden na druhého odkázaný. Čo sa týka počtu, tak sme menšie krajiny a pre nás je veľmi dôležité, aby sme sa spojili tiež, aby sme mohli vystupovať spoločne v Európskej únii. Tiež aby sme tým pádom boli protipólom tým silnejším štátom.

Ja som teda, ako som spomínala, aj pozerala tie vaše rôzne vystúpenia, že naozaj tá téma tých Benešových dekrétov je pomerne silná. Nie vždycky v tých svojich rôznych vystúpeniach poviete priamo týmito slovami. Môžeme si ale spoločne pozrieť, ako ste sa na túto tému vyjadrili napríklad aj na svojich sociálnych sieťach.

"Slovensko sa nikdy nezaoberalo so spravodlivosťou páchanom na Maďaroch, ktorí boli vysídlení či odvlečení z ich domovov v rokoch 1946 až 1948. Ani tým sa nezaoberali, že na základe kolektívnej viny je aj dnes niekomu zhabané. Skonfiškovala pôda odvolávajúc sa na národnosť. Po 78 rokoch je stále potrebné vyriešiť tieto problémy. Záleží na našej histórii, na našich predkoch, na našich rodičoch.

V tejto dokrútke odznelo, že ešte stále sa deje tá konfiškácia?

Áno, žiaľ, taká je situácia. Aj dnes sa môže stať, že niekto ide večer spať s tým vedomím, že má pozemok. Ráno, keď sa zobudí, tak už nemá a potom o niekoľko mesiacov sa stavia napríklad diaľnica na tom pozemku z európskych fondov. Žiaľ, kolektívna vina a princíp kolektívnej viny, na základe ktorej ešte aj dnes sa môže stať, že niekomu zoberú pôdu alebo pozemok, tak sú to také veci, ktoré treba riešiť v každom prípade, lebo vďaka tomu, že to stále existuje, samozrejme, my cítime krivdu a takisto stále to môže byť taká téma, ktorá je vytiahnutá, keď treba odpútať pozornosť. Preto si myslíme, že by bolo žiadúce kvôli tomu, aby to spolužitie tých národov bolo čo najlepšie, aby sa na to pozreli. A nemusia byť to politici, ale nech sa na to pozrú historici, nech sa na to pozrú právnici a nech to dajú do poriadku, aby sa to už nemohlo opakovať. Lebo ako ste spomínali, stále sa to môže stať. Stalo sa to aj v minulom roku, aj predtým.

A to sa bavíme teda o takých pozemkoch, ktoré boli ešte v tej minulosti zapísané, že to bude v rámci tej konfiškácie a boli tam nejaké problémy a nevieme dopátrať vlastníka, alebo to sú naozaj, že môže štát niekomu zaklopať, že beriem si váš pozemok?

Odvolávajúc sa na tento princíp kolektívnej viny sa to môže stať. Áno, môže sa to povedať, že ešte sú to nedoriešené prípady, ale stále existuje takáto možnosť. Ja som sa preto pýtala, že či sa to týka tých pozemkov, ktoré boli už vtedy v tých rokoch 46 až 48 predmetom práve tejto konfiškácie. Alebo niekto si teraz maďarskej národnosti kúpil nejaký pozemok a že či aj na tento pozemok sa to vzťahuje. Sú to prípady, ktoré neboli doriešené a stále sa môžu odvolať na tie prípady a je to veľmi komplikované a preto hovorím, že malo by sa na to pozrieť odborníci. Mali by to riešiť historici a mali by to riešiť právnici, aby sa to dalo do poriadku, aby sa to už nemohlo stať.

V minulosti aj bývalý šéf SPF pán Marosz hovoril, že sa týmto môže spustiť aká taká autorita, Pandorina skrinka alebo napríklad aj ďalšie komunity, či už židovská komunita by tiež rovnako mohla sa snažiť vyriešiť svoje vlastnícke práva. Môže sa to podľa vás takýmto spôsobom stať, že sa rozpadne takýto nejaký systém? Nebudeme vedieť čo, kde, ako a môže to spustiť naozaj nejakú lavínu, alebo súhlasíte s historikmi, že nič takého zásadného sa nestane, ak by sa Benešove dekréty zrušili.

Tu sa nejedná o zrušenie Benešových dekrétov. Toto by som chcel zdôrazniť, že tu sa jedná len o niekoľko týchto dekrétov, na ktoré by sa mali pozrieť právnici aj historici, lebo len niekoľko týchto dekrétov sa vzťahuje na otázku kolektívnej viny.

Všetky tie stovky už sú tam vlastne v tomto prípade, keďže vy zastupujete primárne, teda tú maďarskú menšinu. Mnoho napríklad Slovákov sa spýta, že či viete garantovať, že budete naozaj prezidentom pre každého, akoby ste im to chceli garantovať?

Tak pozrite sa, ja vidím to, že napríklad v prípade našej komunity, musíme držať spolu. Len tak dokážeme svoju silu a takisto všetci obyvatelia alebo všetci občania Slovenskej republiky musia byť zastúpení prezidentom. Prezident, ja si myslím, že by nemal byť ten, ktorý sa snaží zákopy prehlbovať a teraz sa rozhodnúť, že či je na jednej strane alebo na druhej strane. Práve naopak, prezident by mal spájať a mal by tie zákopy zasypávať. A my v našej komunite sme prišli na to, že zákopy vytvárať je zlým smerom. Veď vďaka tomu teraz nie sme v parlamente. Predtým sme boli silnou stranou, boli sme v parlamente, mohli sme prispievať k tomu, aby táto krajina išla dopredu a aby sa zveľaďovali. Ale vzhľadom na to, že sme sa v roku 2010 rozdelili aj politicky, tak vďaka tomu nemáme teraz zastúpenie. Takže preto hovorím, cieľom je, aby tieto zákopy boli zasypané, aby sme sa zjednotili a aby sme hľadali spoločnú cestu, lebo takto dokážeme byť silnejší.

Čiže nebudete nejakým spôsobom uprednostňovať iba nejakú komunitu, ale naozaj budete prezidentom pre všetkých. Poďme teda ďalej. Vy ste v rámci dotazníku nám zároveň uviedli, že považujete za momentálne najvplyvnejšieho európskeho politika Viktora Orbána. Ako konkrétne ho považujete za najvplyvnejšieho? Predsa len sa dosť často hovorí o tom, že je nejakým spôsobom odsúdený na okraj v rámci európskeho spoločenstva, ale áno, napríklad sa jeho sila ukáže vtedy, pokiaľ sa majú posielať nejaké peniaze na Ukrajinu, že využíva svoje právo veta, v tomto vidíte tú silu.

Tak silu vidím v tom, že čo sa týka počtu, Maďarsko je malou krajinou, napriek tomu dokáže zastupovať záujmy obyvateľov a keď treba, tak ide proti prúdu. A ja si myslím, že naozaj premiér danej krajiny by mal byť tou osobou, ktorá zastupuje v prvom rade občanov tej krajiny a toto je ten správny smer. Ja si myslím, že všetky krajiny by mali ísť týmto smerom a Európska únia by mala hájiť záujmy vlastných občanov. A toto si myslím, že na tieto veci niekedy zabúdajú niektorí štátnici a snažia sa vyhovieť iným požiadavkám. Ale prvoradé musí byť vždy záujem občana danej krajiny. A toto je najdôležitejšie a preto si myslím, že že pán Orbán to, čo robí pre svoju krajinu, tak sa snaží naozaj zastupovať občanov. A toto ukazujú aj napríklad výsledky volieb, ktoré boli aj naposledy, ak náhodou ľudia si budú myslieť, že ten smer nie je správny, tak samozrejme budú mať možnosť vyjadriť svoj názor na diania v Maďarsku a že ktorým smerom sa chcú vydať.

Vy ale hovoríte, že najvplyvnejší v Európe, preto mo to skôr preto ma to skôr zaujímalo z tej roviny jeho pôsobenia na tej európskej sfére, či napríklad práve to právo veta považujete za naozaj prejavenie tej skutočnej sily, alebo je to taká tá sila zdanlivá, Keďže niektorí napríklad aj hovoria o tom, že ide naozaj proti polu, ako keby sa išiel po vyhrážať, že aby získal čo najväčšie výhody práve pre svoj národ?

Právo veta Ja si myslím, že je veľmi dôležité z pohľadu menších krajín a každý vedel, kedy išiel do Európskej únie, že do čoho ide. Vedel dobre, že existuje toto právo veta. Aj Slovensko sa rozhodlo, že vstúpi do Európskej únie. S tým vedomím, že existuje táto možnosť, Ak nechceme, aby nás veľké štáty prevalcovali, tak jednoducho my musíme trvať na tom, aby toto právo veta zostalo. Tak isto aj v prípade Slovenska, Keď chceme zostať suverénnou krajinou, ktorá háji záujmy vlastných občanov, tak právo veta je presne takýmto prostriedkom, ktorý tomu pomáha. Ak chceme uprednostňovať záujmy vlastných občanov a Slovenska, tak to právo v tom musí zostať.

Napriek tomu, že máte teda k Maďarsku blízko, tak ste nám uviedli aj v dotazníku, že budete rešpektovať takúto nepísaná tradíciu, že prvá služobná cesta z pozície prezidenta by smerovala do Českej republiky. V súvislosti s tým, ako vnímate tie jemné ochladenia vzťahov, čo sa týka českej vlády verzus vláda Slovenska a kde vidíte možno úlohu prezidenta? Ako môže tieto vzťahy upokojovať?

Tak ako som spomínal, prezident má hľadať možnosti a prieniky medzi stranami, ktoré sú postavené proti sebe a takisto má obrovské možnosti na to, aby prejavil tie rôzne. Prejavil alebo sa snažil o to, aby krajiny, národy spoločne mohli čo najviac zastupovať svojich vlastných obyvateľov alebo občanov. A áno, prvá cesta viedla určite do Českej republiky vzhľadom na tie tradície. Druhá cesta určite do Maďarska a tretia cesta určite do Poľska. Vzhľadom na to, že V4 by sme mali posilniť, je to jedna z možností, ako byť naozaj protiváhou proti tým silnejším štátom Európskej únie. Zase, keď budeme držať spolu a budeme, pôjdeme jedným smerom, tak dokážeme oveľa viac, ako keby sme sa o to pokúsili samostatne.

Vnímate, že by mohla narastať nejaká izolácia Slovenskej republiky, keď už takto náš najbližší partner nám odkazuje, že nie všetko, čo robíme, robíme to teda aj podľa Roberta Fica v záujme našej suverenity, je podľa nich správne a takýmto spôsobom takým gestom ukazujú, že sa im to nepozdáva?

Ja si myslím, že nie je správne robiť takéto kroky. Mali sme veľmi dobré a dúfam, že aj budeme mať veľmi dobré vzťahy s Českou republikou si myslím, že aj Česká republika. Vedenie Českej republiky by malo malo akceptovať výsledky volieb tu na Slovensku. Dopadli, ako dopadli ľudia rozhodli a teraz je takýto smer, Ale ja v tom nevidím vôbec žiadny problém, že vedenie krajiny sa snaží o to, aby aby hájil záujmy svojich občanov. A nemyslím si, že je to vhodný spôsob zasiahnuť takýmto spôsobom do vnútorných vecí daných daného štátu si myslím, že v opačnom prípade tiež sa tiež by sa nepáčilo Českej republike, keby sa to stalo opačne.

Jeden z dôvodov je náš postoj voči Ukrajine. Ja som si samozrejme, ako aj väčšina národov mohli prečítať, že vy ste mali odoprený vstup práve na Ukrajinu. To asi už teraz neplatí, to bolo myslím, že dokonca niekedy minulého roka. Viete už konečne, že prečo to naozaj bolo? Lebo nejaké také odpovede boli, že ste sa nejakým spôsobom zapájali do ich volieb na území Ukrajiny. Či už to súviselo možno s tou výzvou, aby volili maďarská komunita práve maďarské strany, alebo stále vám to tak príde pod rúškou tajomstva, že prečo?

Na tri roky som mal zákaz vstupu do Ukrajiny a bolo pre mňa veľmi smutné, že som to zistil až vtedy, keď som chcel vojsť do Ukrajiny, takže nebolo mi to ohlásené. Áno, oficiálne potvrdenie som nedostal, alebo oficiálne vysvetlenie som zatiaľ nedostal. Ale áno, boli náznaky toho, že kvôli tomu, že som povzbudzoval našich maďarských priateľov na Ukrajine, aby volili maďarskú stranu, tak kvôli tomu som mal tento dištanc. Takže pre mňa je to dosť zvláštne. Tiež si myslím, že je úplne prirodzené a samozrejmé, že podporujem ostatných Maďarov žijúcich v iných štátoch. Ja si myslím, že je to prirodzené a malo by to byť úplne normálne. V tomto prípade to tak nebolo.

Aký je potom rozdiel medzi tým, čo urobila Česká republika voči slovenskej, že sa zamiešala do vnútorných záležitostí Podľa vás, čo ste povedali a to, že vy ste povzbudzovali Maďarov, aby podporovali nejaké konkrétne strany na Ukrajine?

Ja som povzbudzoval, aby podporili svojich vlastných, a to hovorím aj teraz. To znamená, že to, keď keď žiadam o to, aby alebo prosím o to, aby každý podporoval svojho, tak si myslím, že je to úplne v poriadku. Keby Česká republika povedala, že ak by bola taká väčšia komunita tu na Slovensku, že Češi nech volia českú stranu. Ja si myslím, že je to úplne v poriadku, však koniec koncov, každý národ sa má zastať svojich vlastných.

Poďme sa ale posunúť na tú domácu politickú scénu. Vy ako vnímate prezident? Mal by byť protiváha vláde parlamentu, alebo len vo výnimočných prípadoch? Pokiaľ ide o nejaké princípy, hodnoty, poprípade o zákony, ktoré by mohli uškodiť obyvateľstvu?

Prezident by mal byť na strane občanov, to znamená, že ako som pred chvíľou spomínal, nie zákopy prehlbovať, ale zákopy zasypávať. Naozaj by prezident mal hľadať možnosti a spôsoby, ako nájsť cestu spoločnú aj medzi opozíciou, aj medzi vládnou koalíciou, Lebo v daných vyhrotených situáciách práve prezident môže byť tá osoba, ktorá dokáže spájať a tieto ideologické rozdiely nejakým spôsobom buď priblížiť, lebo vidíme, že tá polarizácia v spoločnosti aj tu na Slovensku je čoraz silnejšia. Bude niekto na jednej strane alebo na druhej strane a určite to nie je v poriadku. Nie je to správne, lebo v prvom rade by sme mali brať do úvahy záujmy občanov. A keď sú nejaké ideologické názory rozdielne, treba to rešpektovať. Samozrejme ale nehovoriť, že ak niekto povie na druhú stranu, že zle rozmýšľa, alebo druhá strana na prvú, tak každý bude zle rozmýšľať, každý bude z niektorého pohľadu tým hlúpym. A to nie je určite ten smer, ktorý pomáha k tomu, aby sme, aby sme dospeli alebo sa dostali dopredu.

Kde sú tie vaše červené čiary? Lebo vy ste aj po voľbách parlamentných povedali, že chcete spolupracovať so stranou Smer. Niektoré možno tam máte aj názorové prieniky. Tak ma preto zaujíma, že kde sú tie vaše červené čiary, kedy by ste sa dokázali vyhradiť?

My sme spomínali pred voľbami aj po voľbách, že budeme hľadať možnosti, aby sme dosiahli pre naše regióny, v ktorých žijeme a pre našu komunitu Maďarov čo najviac. My budeme hľadať tieto možnosti. Samozrejme, to isté robíme aj na úrovni župnej na župnej úrovni. Vzhľadom na to, že v štyroch krajoch sme veľmi silní v Trnavskom kraji, Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom. Čo sa týka župných volieb, sme najúspešnejšou stranou, veď máme 54 župných poslancov. Žiadna iná strana nemá toľko poslancov. Najviac má potom v poradí druhá strana, ale má iba 20. To znamená, že my v týchto krajoch naozaj hľadáme možnosti spolupráce a som veľmi rád, že župani hovoria, že poslanci Maďarskej aliancie sú spoľahlivým partnerom, čo sľúbia ráno. To platí aj večer a platí aj o mesiac. Takže naozaj hľadáme rôzne možnosti, aby sme dokázali pre našu komunitu a pre jej regióny, kde žijeme čo najviac. A ja vždy hovorím keď sa tu bude dobre dariť Maďarom, bude sa tu dobre dariť aj Slovákom aj Rómom a každej národnosti.

Podľa vás by mal mať prezident posilnené kompetencie, poprípade právo veta, či už by to bolo zvyšovaním kvóra alebo nejakým iným spôsobom?

Myslím si, že prezident vďaka tomu, že má veľmi silný mandát, veď ho volia ľudia a navyše v dvoch kolách, tak mohol by mať vyššie kompetencie. Bolo by to oprávnené. Napríklad možnosť predkladať zákony do Národnej rady. Koniec koncov, aj tak sa rozhodne Národná rada. Takže takúto kompetenciu, keby sa rozšírili jeho kompetencie, si myslím, že by to mohlo byť úplne legitímne a oprávnené.

Čo sa týka práva, veta je dostačujúca ako je momentálne? Lebo vidíme, že parlament pravidelne ho teda prelomí.

Možno v tom prípade, keď je tam veto zo strany prezidenta, tak v druhom kole by tam mohlo byť niečo naviac, že je to veto, aby sa mohlo prelomiť, že väčšia účasť, teda väčšie percento hlasujúcich za. Ale to určite je na väčšiu a hlbšiu debatu odborníkmi.

Akým prezidentom chcete byť? Aká je podľa vás teda úloha prezidenta?

Ako som spomínal, prezident by mal v prvom rade spájať a my v prvom kole musíme ukázať svoju silu. Vieme dobre, že dvojkolové budú tieto voľby a v prvom kole Maďari musia ukázať svoju silu, že sa dokážu zjednotiť čo najviac. A v druhom kole samozrejme predstúpiť pred tých kandidátov, ktorí postúpia do druhého kola a spýtať sa, že čo vedia spraviť pre našu komunitu a čo vedia spraviť pre naše regióny, v ktorých žijeme.

Čiže zatiaľ nemáte predstavu, že koho z týchto dvoch kandidátov, ktorí zatiaľ profilovú vyzerá, že sa dostanú do druhého kola?

Čo sa týka, pána Korčoka to nebude mať určite jednoduché vzhľadom na tie výroky, ktoré mal v minulosti, ale táto otázka príde až po prvom kole.

Čiže zatiaľ nám nepoviete, koho budete podporovať?

Určite nie.

Ďakujem veľmi pekne. V tejto chvíli máme posledné 3 sekundy, takže už sme si čas aj vyčerpali týchto 20 minút. A samozrejme každý jeden kandidát, ktorý nám zasadne do kresla. Ale my stále nekončíme, pretože máme tu ešte jednu rubriku. Táto rubrika je: Podpísal by som, súhlasil by som. Môžme ísť na to. Pán Forró, toto je teda rubrika, kde vás poprosím odpovedať jednoducho áno alebo nie? Dostanete rovnako ako všetci, aj ostatní kandidáti rovnaké otázky. Je to teda 10 otázok. Takže ideme na to.

Podpísali ste registrované partnerstvá? Áno.

Podpísali by ste odluku cirkvi od štátu? Nie.

Boli by ste za sprísnenie interrupcií? Nie.

Podpísali by ste novelu Trestného zákona v takom znení, ako prešla parlamentom? Uvidím.

Podpísali by ste zásadnú zmenu systému vládnutia? Ja tu dávam, Takže napríklad z parlamentnej na prezidentskú, Ale môže to byť samozrejme aj niečo iné. Musíme sa pozrieť na konkrétny prípad.

Súhlasili by ste s tým, aby Slovák bojoval za iný štát, keby ste to mali na stole? Ak individuálnej tak najprv to treba posúdiť.

Boli by ste za vyhlásenie klimatickej núdze? Závisí od situácie.

Zákon, ktorý by mimovládne organizácie označil za zahraničných agentov? Neviem.

Síce už momentálne je námestníkom, ale ďalší prezident môže vymenovať nového šéfa SIS. Vymenovali by ste Pavla Gašpara za šéfa SIS ešte raz? Neviem.

Ste za to, aby ruskí hokejisti hrali na majstrovstvách sveta? Áno.

Ďakujem veľmi pekne, že ste zodpovedali aj tieto otázky a že ste prijali pozvanie k nám do kresla pre kandidáta.

Súvisiace články

Najčítanejšie