Polojasno
Bratislava
Valér
18.4.2024
Kreslo pre kandidáta: Ján Kubiš
Zdielať na

Kreslo pre kandidáta: Ján Kubiš

BRATISLAVA / Ján Kubiš, vek 71 rokov, povolaním diplomat a krízový manažér. Je ženatý už 48 rokov a má jedno dieťa. Kandiduje podľa vlastných slov, lebo ho nenecháva ľahostajným. Situácia na Slovensku, ktorá čelí viacerým domácim a zahraničným krízam a výzvam a taktiež spoločnosť, ktorá je rozpoltená a v ktorej rastie agresivita a konfrontácia.

Dobrý deň pán Kubiš, Vitajte u nás v našej relácii Kreslo pre kandidáta a v tejto chvíli tradične spúšťame aj našich 20 minút na diskusiu. Poďme na to.

Pán Kubiš, vy teda hovoríte o rozpoltenosti spoločnosti, ako by sa práve vám podarilo možno upokojiť tú situáciu z pozície prezidenta?

No v prvom rade by som musel vystupovať ako nadstranícky prezident, že by som musel vystupovať ako prezident, ktorý chce spájať, ale nie umelo spájať. Tým, že sa pokúsim dohodnúť aj s exekutívou, aj s parlamentom, s politickými stranami na tých hlavných témach, ktoré potrebujeme riešiť ako Slovenská republika v prospech občanov Slovenskej republiky. No a potom spoločne hľadať riešenia. Ja by som mohol byť určitým facilitátorom mediátorom a samozrejme mám aj určité prezidentské, respektíve hlava štátu má určité prezidentské kompetencie, ktoré by som využíval veľmi dôsledne a veľmi dôrazne a veľmi aktívne.

K tým kompetenciám sa ešte dostaneme. Mňa zaujalo, že ste v dotazníku napísali, že nemáte taký jeden jediný vzor, konkrétny, výrazný politický, ale ceníte si osobnosti ako Štefánik, Dubček či Henry Kissinger? Čím by ste sa dokázali práve týmito osobnosťami inšpirovať práve aj vo funkcii prezidenta?

Štefánik, to je zakladateľ alebo spoluzakladateľ aj toho, na čom staviame dnešnú Slovenskú republiku a je to človek aj slovenský a pro slovenský. Hľadal partnerstvá, hľadal spojenectvá. Dubček, to bol človek, ktorý si zažil veľmi ťažké doby. Chcel zreformovať niečo, čo sa asi nedalo zreformovať úplne, ale snažil sa o to. Doplatil na to. Nebál sa svojím spôsobom, snažil sa až dokonca postaviť proti niektorým nesprávnostiam, či už to ustál alebo nie. To je už tiež na historické hodnotenie, ale minimálne treba oceniť to, že sa čelom postavil k výzvam tej doby a že sa nie úplne vo všetkom zľakol.

Čiže to by sme si mali aj u vás všimnúť v tom prípade, keby ste boli prezidentom?

Určite určite, ako by som zobral určitú inšpiráciu.

No a pán Kissinger, čo si budeme vravieť, to je človek, ktorý veľmi dobre rozumel svetu, ktorý veľmi dobre rozumel tomu, ako sa majú riešiť krízy. Veľmi dobre rozumel aj tomu, čo to znamená kompromis, rozumel geopolitike, ale vždy dôsledne vychádzal zo štátnych záujmov svojej vlasti Spojených štátov severoamerických, takže mal jasnú orientáciu. Mal jasné nastavenie, ale hľadal riešenia so všetkými, s ktorými bolo treba hľadať riešenia problému.

Vy ste teda diplomat, aj tu hovoríte o tom Kissingerovi, že hľadal riešenia. Poslednú dobu sa len rozprava o tom, že či sa naozaj všetko dá vyriešiť iba tou diplomatickou cestou. Týka sa to najmä práve situácie aj na Ukrajine. Ja som sledovala aj váš rozhovor v Denníku N ešte z minulého roka, kde ste odpovedali na otázku, či si viete predstaviť, že by sa Robert Fico stretol s Putinom a či by vám to neprekážalo? Môžeme sa spoločne pozrieť, ako ste odpovedali.

Podľa toho, aký bol cieľ takéhoto rozhovoru. Pokiaľ by bol cieľ, bolo cieľom pomôcť ekonomike Slovenskej republiky a tým chcem povedať nie v zmysle narušovania sankcií, ale v rámci sankčného uplatňovania sankčného režimu si zabezpečiť nejakú hospodársku pomoc a spoluprácu. To, čo robí nakoniec aj Maďarsko, pretože oni hovoria, že chcú spolupracovať, najmä pokiaľ ide o trebárs dodávky ropy, ktoré sú ešte nejakým spôsobom povolené, pokiaľ sa nemýlim, nechcem, nechcem tvrdiť kategoricky. Takže pokiaľ ide o to, ako by sa nastavili ciele takéhoto stretnutia, tak niekedy áno. Keby išlo o veci, ktoré by boli v príkrom rozpore so smerovaním Európskej únie a NATO, tak by som asi mal k tomu určité poznámky a výhrady. Podľa toho, ako by si nastavil ciele takýchto rokovaní, Opäť hovoríme hypoteticky. A chcem len povedať, že opäť verejne a môžem to potvrdiť aj tu. Som absolútnym odporcom agresie Ruskej federácie na Ukrajine. Jednoducho sa domnievam, že ide o zločin a je to nesprávne z hľadiska dodržiavania medzinárodného práva. Aspoň z môjho postoja. Ja si myslím, že by bolo tiež dobré využiť takúto schôdzku na to, aby sa verejne komunikovalo aj počas a v príležitostiach pri príležitosti. Stretnutia absolútne odmietnutie agresie a pripomenulo, že bombardovanie civilného obyvateľstva je neprípustné. Nech sa deje kdekoľvek a nech to má na svedomí ktokoľvek.

Toto bola taká naozaj diplomatická odpoveď za tým hľadaním toho nejakého riešenia, poprípade aj pripomenúť, že čo sa deje, keď sa pozeráte na túto svoju odpoveď. Možno v kontexte toho, čo sa udialo posledných 24 hodín, práve aj z dôvodu stretnutia nášho ministra zahraničných vecí so svojím náprotivkom za Ruskú federáciu Sergejom Lavrovom a zároveň, že Česká republika dala od nás práve aj kvôli takýmto signálom ruky preč. Upravili by ste svoje tvrdenie?

Vôbec nie. Opäť, stretnutie, ktoré by bolo samoúčelné, ktoré by zavádzalo, ktoré by vysielalo klamlivé signály. Za takéto stretnutia nie som. Ale áno, pokiaľ by to malo prispieť povedzme nejakým riešeniam voči Ukrajine, prosím, viem si to predstaviť. A len opäť je to bude, bude to treba a bolo by to treba príslušne aj odkomunikovať. A napríklad to ostatné stretnutie pána ministra Blanára, ako som pochopil na pozvanie pána ministra Lavrova komunikačne, mne toho veľa nepovedalo, pretože keď sa pozriem na reakciu ruskej strany, tá bola jasná a tá to využila vo svojej propagande a nebudem opakovať to, čo tvrdila, ako to tvrdila slovenská strana, sa obišla, ja som povedal takým veľmi kulantným, nič nehovoriacim skoro, stanoviskom, z ktorého neviem presne ako sa hovorilo, či tie pozície, ktoré v stanovisku ministerstva zahraničných vecí odrážali duch rozhovoru, odrážali rozhovor a boli dostatočne konkrétne, pretože z môjho pohľadu len povedať, že sme za princíp teritória, územnej celistvosti a suverenity, to nestačí.

Vidíme výsledok, to, čo urobila práve Česká republika. Čo by ste vy napríklad z pozície prezidenta mohli urobiť? Keď Česká republika naozaj dala jednoznačné stanovisko.

Viete, Česká republika má svoje svoje názory a svoje postoje a Slovenská republika, vláda Slovenskej republiky, ktorá je tu dnes, má svoje názory, svoje postoje a osobne sa domnievam, že to, čo urobil pán premiér Fiala, že to nebolo dobre zvládnuté a že to je dokonca kontraproduktívne z môjho pohľadu. Neviem, či si uvedomil pán premiér Fiala, čo robí a aké je načasovanie takéhoto kroku. Uznávam, keď nechcel a domnievam sa, že vzhľadom na rozdielne postoje Ukrajiny hodíme pod stôl všetky ostatné veci, ktoré nás spájajú a že nechceme budovať nejaké alebo posilňovať alebo udržiavať si nejaké nadštandardné vzťahy. Nech sa páči, môže zrušiť rokovanie vlád. Rokovania vládnych partnerov sa nezrušia, zrejme budú pokračovať, ale urobiť to takýmto neutrálnym spôsobom, vlastne určitým určitou diplomatickou fackou. Takto hodnotia mnohí komentátori práve aj v Českej republike a vidia to ako mimoriadne nevhodné. A k tomu poviem ešte aj niečo iného: Neviem, či si pán premiér Fiala uvedomil, kedy sa takto vyjadril a urobil tento krok. Urobil to v dobe, keď sme ako spoločnosť rozpoltená na dva politické tábory. Urobil to v dobe, keď prebiehajú prípravy a kampaň na prezidentské voľby. On vlastne zasiahol týmto priamo do vnútropolitického vývoja na Slovenskej republike v Slovenskej republike a stačí sa pozrieť na to, aké boli reakcie. Okamžite sa to využíva. Ja odmietam takéto zasahovanie do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky.

Čiže čo by ste dokázali vy možno v tejto situácii, keď zdá sa, že tie vzťahy nejakým spôsobom ochladli medzi Českou republikou a Slovenskom. Čo by ste dokázali vy potom z pozície prezidenta urobiť, aby sa to napravilo?

No určite by som komunikoval, len tá komunikácia musí prebiehať otvorene. Keď pán Fiala mal záujem zrušiť stretnutie vlád, mohol to Pán v pánovi Ficovi povedať, keď sa zhruba pred dvoma týždňami videli v Prahe, že jednoducho sa nedomnieva, že to je vhodné, že to potrebuje urobiť. Mohlo sa to urobiť bez nejakého veľkého hurhaja a mohlo sa to urobiť takým spôsobom, ako vravím, ktorý by nezasahoval do vnútropolitického boja u nás na Slovensku, ktorý by nepredstavoval hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky. Pán Fiala si asi neuvedomil, že nie je predsedom vlády Československa, ale Českej republike a že Praha nie je Bratislava. Praha nie je hlavným mestom Slovenskej republiky. Tým je Bratislava. Svoje problémy, vrátane tých otázok, ktoré sa týkajú niektorých vyjadrení pána premiéra Fica, s ktorými nesúhlasím a nakoniec som verejne tiež sa takto vyjadroval. Tie si vyriešime u nás doma bez toho, aby nám niekto musel takýmto spôsobom odkazovať spoza hraníc Nota bene, keď je to bratský štát. Ale nesmieme zabúdať, že sa nemôže správať ako veľký brat. Bratia sú si rovní.

Ešte ostaneme v zahraničnej politike, akým chcete byť prezidentom, akým spôsobom chcete udržiavať práve tieto zahraničné vzťahy?

Veľmi aktívnym na základe určitého hodnotového nastavenia, vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky, tá nám dáva rámec a zároveň ďalší rámec nám dáva naše členstvo v Európskej únii. Ja myslím, že tie rámce, záväzky, hodnoty, tie sú dané, tie sme prijali dobrovoľne, či už v ústave, alebo alebo v tom, že sme sa pridali a prihlásili k Európskej únii. A z tohto hľadiska by som budoval naše vzťahy, vrátane toho, čo nás spája ako spojencov v rámci Severoatlantickej aliancie. To sa dá robiť veľmi, veľmi dôsledne, nehľadiac na to, že určité časti exekutívy, pretože hlava štátu je súčasť exekutívy a vláda môže mať niektoré rozdiely, niektoré názory. Ale tam by som pracoval aj s našou vládou a ja sa domnievam, že ja mám dvere otvorené a mám možnosť komunikovať aj s pánom premiérom Ficom. Mal by som ako prezident, na rozdiel od niektorých iných kandidátov, ktorí by mali tie dvere aspoň prizatvorené, keď nie, keď nie úplne zatvorené a hľadali by sme také riešenia, ktoré by jednoducho nám nesťažovali ani pozíciu vo vzťahu k ďalším štátom vo vzťahu k Európskej únii, vrátane. Možno to zjemnenie a vyjadrovanie, ktoré osobne, ako som povedal, takisto niekedy neberiem a musím kritizovať.

V minulosti ste kritizovali napríklad Roberta Fica za to, že išiel oslavovať, oslavovať kubánsku revolúciu práve na kubánsku ambasádu. Vy ste vtedy povedali, že by ste tam rozhodne nešli a nepovažujete to za vhodné. Ale na druhú stranu ste dali taký ten dôvetok, že je to pochopiteľné a dá sa to rešpektovať, keď Fico je ľavicový politik, že takýmto spôsobom si chce viesť svoju politiku. Za tie roky sa niečo zmenilo, alebo by ste možno viacej ráznejšie sa postavili proti tomu, alebo by ste stále volili takýto diplomatický slovník?

Pozrite sa. Pokiaľ sa dobre pamätám na tú dobu a na tú situáciu, čo mne najviac vadilo, že vtedy, dobre, pán premiér išiel osláviť revolúciu, išiel na recepciu, predpokladám, štátnemu sviatku vtedy Kubánskej republiky, keď nechodil na obdobné recepcie našich priateľov, našich spojencov. Toto mne osobne vadilo určitá vyváženosť. Ja nemôžem nikomu brať názory, pán Fico ich mal a má ľavicové, to rešpektujem, ale on vykonával svoju funkciu ako predsedu vlády Slovenskej republiky. To je štátna záležitosť. Tam jednoducho musíme brať do úvahy štátne záujmy a musíme v tomto prípade vychádzať z toho, že máme svojich priateľov a spojencov a s nimi musíme adekvátne takisto reagovať, vrátane toho, že budeme akceptovať pozvania na takéto recepcie. Čiže toto pre mňa bolo to najdôležitejšie. Ani nie tak, že išiel na oslavu jedného štátu, ale že nechodil na štátne oslavy iných krajín.

Vy ste tu spomínali, že chcete byť teda tým a politickým kandidátom, Preto ste si aj sami vyzbierali podpisy. V minulosti ste pôsobili práve vo vláde, kde bol Robert Fico. Bolo to teda medzi rokmi 2006 až 2009. Ako chcete presvedčiť práve verejnosť, že budete naozaj tým skutočným apolitickým politikom? Už to sa dá povedať, lebo aj prezident je politik.

Ja si myslím, že o tom hovoria moje názory. Ja ich vyjadrujem veľmi jasne k mnohým otázkam a domnievam sa, že by ste ma mohli na základe týchto názorov zaradiť do takého alebo do rovnakého politického tábora, ako že by som držal vlajku alebo nosil stranícke tričko, či tej alebo inej politickej strany. Ja vystupujem dôsledne ako občan tejto republiky so svojimi názormi, ako vravím, ktoré z môjho pohľadu sa opierajú na ústavu a na naše zaradenie ako zodpovedného partnera a člena Európskej únie a NATO. To sú názory, ktoré ma definujú a plus potom mám samozrejme nejako nejaké morálne, etické aj ideologické postoje.

Čiže čo sú tie také vaše červené čiary, kedy by ste si vedeli predstaviť, že sa vymedziť voči vláde a parlamentu? Predpokladám, že si nemyslíte, že by malo byť nejaká prirodzená protiváha. Ale kde sú naozaj tie hranice?

No ako prirodzená protiváha, stačí sa pozrieť na ústavu. Prezidentský úrad a hlava štátu nemá čo byť protiváhou. Hlava štátu má jasne definované funkcie, okrem iného aktívnym konaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. To je v priamom rozpore s heslami, ktoré niektorí tuná hlásajú. Tak isto aj kandidáti, že by mal byť protiváhou vláde. To nie je podľa ústavy, takže to treba odmietnuť. Červené čiary, no hodnotové nastavenie. Ústava, duch a text ústavy. Otázky, ktoré sa týkajú právneho štátu. Otázky, ktoré sa týkajú nášho zahraničnopolitického a bezpečnostného smerovania. Pokiaľ by narúšali to naše základné zaradenie ako zodpovedného člena EÚ a NATO, tak by som samozrejme okolo toho hovoril aj verejne. A nakoniec takto som vystupoval, aj keď som bol členom vlády vo vláde pána Fica.

Rovnako ste tu spomínali, že chcete naplno využívať všetky kompetencie, ktoré má prezident. Čo sa týka tých samotných kompetencií, tak niektorí kandidáti otvárali aj otázku toho, že či by sa mali posilniť, poprípade, že či sú dostatočné. Vy to ako vnímate z pohľadu súčasnej situácie?

Ja si myslím, že sú dostatočné, pokiaľ sa aktívne a nepoliticky, nestranícky využívajú. Nesmie byť to zmiešaná politika, pretože tá samozrejme absolútne devalvuje aj niektoré postoje, povedzme z úradu prezidentského, pokiaľ by sa tieto postoje dostali do vleku politických záujmov a niekedy tuná vznikali takéto otázky. A musí to byť úplný rešpekt k ústave ako takej. Viem si predstaviť, ale nechcem tým otvárať diskusiu, ale viem si predstaviť, že by hlava štátu mala takisto iniciatívu, pokiaľ ide o legislatívu, to znamená a mala možnosť predkladať aj niektoré návrhy zákonov na posúdenie Národnej rady, tiež prostredníctvom nejakého medzirezortného pripomienkového konania. Ale to je len téza. Osobne sa domnievam, že naozaj ten celý set kompetencií prezidentského úradu, pokiaľ sa vykonáva aktívne, zodpovedne a bez politického trička a že postačuje na to, aby prezidentský úrad bol naozaj nielen reprezentatívnym úradom, ale takisto fungoval ako integrálna súčasť exekutívy tohto štátu.

Často sa ale stáva, že napríklad právo veta u prezidenta sa ukazuje, že je pomerne slabé, keď ho pravidelne dokážu prelomiť v parlamente úplne jednoduchými počtami je to 76 hlasov. Nemala by sa zvyšovať napríklad kvóra? V prípade Poľska vieme, že tam je 60% všetkých poslancov.

Ja si nemyslím, že my sme parlamentnou demokraciou, ale to nakoniec vec parlamentu, aby prijímal zákony a parlament a zloženie parlamentu vyjadruje vôľu ľudu. Hlasovanie, už viac ľudia ako občania hlasujú, tak hlasujú. Nakoniec pomôžu tomu, že sa vyskladá väčšina a v zásade sa dá aj s týmto pracovať. Stačí sa pozrieť na naše skúsenosti nie tak dávnej doby. Ja sa domnievam, že ten nástroj, ktorý tam je, vrátane toho, že prezidentský úrad, hlava štátu môže vrátiť zákony späť a môže nakoniec ísť až na Ústavný súd, pokiaľ sú tam k tomu dôvody, že keď sa toto bude aktívne využívať, že by to malo byť dostatočné.

Uviedli ste, že ako prvú vec po príchode do úradu by ste sa stretli s ústavnými činiteľmi, nastavili vzájomnú spoluprácu, telefonický kontakt s prezidentmi našich najdôležitejších partnerov, kontakt s predstaviteľmi, vedúce samospráv, kontakt s predstaviteľmi politických strán, občianskej spoločnosti. To znamená, že najbližších potom by ste tri, štyri, päť mesiacov sa venovali iba týmto stretnutiam?

No v zásade áno stretnutiam s ľuďmi to si myslím, že to je integrálna súčasť výkonu funkcie hlavy štátu. Takéto kontakty so zahraničnými partnermi. Keď som nastúpil ako minister zahraničných vecí, tak to bolo presne obdobne. I keď teda je pravda, že vtedy som nechodil až tak často medzi ľudí a nehovoril až tak so samosprávami. Ale pokiaľ ide o mnohé ďalšie prvky, vrátane kontaktov s politickými stranami, so zahraničnými partnermi, to som vlastne začal robiť ten moment, ako som vkročil do svojej kancelárie ako minister zahraničných vecí.

Čo si vieme predstaviť pod tou občianskou spoločnosťou, lebo je to taký boj o tie mimovládne organizácie. Napríklad aj s nimi by ste sa stretli?

Samozrejme samozrejme a s rôznymi reprezentantmi. Prečo by nie? Však to neznamená, že musím s činnosťou každej takejto organizácie súhlasiť, ale nikoho by som teraz apriori nijako nevyjadroval z takýchto kontaktov. Čiže mali by to robiť tak aj politici?

Určite komunikácia je veľmi dôležitá. Komunikácia, to znamená aj stretávanie sa. My musíme zobrať do úvahy názory ľudí, názory spoločnosti, keď ju chceme zjednotiť, keď chceme, aby spoločnosť spolupracovala. Pokiaľ chceme niečo iné iba rozdeľovať a mnohí kandidáti takto majú nastavenie, alebo ako stranícki kandidáti. Jednoducho takto budú fungovať, že budú vlastne sa podieľať na prehlbovanie rozdeľovania spoločnosti. Tak nech sa páči. Keď si budú chcieť ľudia takto zvoliť, prosím. Ale domnievam sa, že by si mali voliť občianskych kandidátov. Dávam, ponúkam svoje služby, pretože ja mám šancu, Mám vôľu spoločnosť spájať a nie rozdeľovať.

No chcem vyzvať občanov, aby išli k voľbám a aby sa neriadili volaním menšieho zla.

Super, už sme akurát vyčerpali práve takto do tej bodky čas. To znamená ale, že ešte máme pred sebou jednu rubriku, napriek tomu, že sme vyčerpali dvadsať minút na rozhovor, ktorý majú všetci kandidáti a tá rubrika je, podpisal by som, súhlasil by som. Je to desať otázok, ktoré rovnako zdieľate vy, všetci kandidáti. Poďme na to.

Pán Kubiš, tu vás poprosím odpovedať iba stručne áno alebo nie.

Predpokladám, že niekedy vás to bude nútiť tam povedať aj nejaký dôvetok, ale od toho som tu ja, aby som to potom skorigovala.

Súhlasili by ste s tým, podpísali by ste registrované partnerstvá? Áno.

Čo sa týka ďalšieho odluku cirkvi od štátu? Nie. 

Sprísnenie interrupcií? Nie

Čo sa týka novely trestného zákona v takej podobe, ako prešla parlamentom? Súhlasím s postojom a s postupom pani prezidentky.

Zásadnú zmenu systému vládnutia, napríklad keby sme sa chceli preorientovať z parlamentnej na prezidentskú republiku alebo nejaký iný systém? Nie.

Súhlasili by ste s bojovaním Slováka za iný štát? Dokázal by som to zvážiť.

Vyhlásenie klimatickej núdze, keby to prešlo parlamentom? Áno.

Zákon, ktorý by mimovládne organizácie označil za zahraničných agentov? Nie.

Súhlasili by ste s tým, alebo vymenovali by ste, keby ostal táto právomoc prezidentovi, Pavla Gašpara za šéfa SNS? Musel by dostať príslušné previerky. A domnievam sa, že pani prezidentka by mala konať a nie utekať od svojej zodpovednosti.

Ste za to, aby ruskí hokejisti hrali na majstrovstvách sveta? Nemám na to jasnú odpoveď

Ďakujem veľmi pekne, že ste prijali pozvanie k nám do štúdia, do relácie Kreslo pre kandidáta.

Súvisiace články

Najčítanejšie