Polojasno
25°
Bratislava
Bernard
20.5.2024
Profil politickej strany Smer-SD a jej predsedu Roberta Fica
Zdielať na

Profil politickej strany Smer-SD a jej predsedu Roberta Fica

Zdroj: TASR

BRATISLAVA / Strana Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) získala vo voľbách do Národnej rady (NR) SR v sobotu 30. septembra podľa oficiálnych výsledkov 22,94 percenta hlasov.

Výsledky parlamentných volieb nájdete TU.

Nový ľavicový politický subjekt s názvom Smer predstavil 29. októbra 1999 v tom čase nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Robert Fico. Na Ministerstve vnútra (MV) SR ho zaregistrovali 8. novembra 1999. Ustanovujúci snem sa uskutočnil 11. decembra 1999 v Stupave. Delegáti zvolili za predsedu Roberta Fica.

Novovzniknutá strana Smer sa na prvých parlamentných voľbách zúčastnila v septembri 2002. So ziskom 13,46 percenta hlasov, čo znamenalo 25 kresiel v NR SR, skončila na treťom mieste.

Menšie ľavicové subjekty Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) sa k 1. januáru 2005 začlenili do Smeru, ktorého názov sa zmenil na Smer-sociálna demokracia (Smer-SD). Pod touto skratkou prijali stranu 19. mája 2005 za člena Strany európskych socialistov (PES). Okrem toho je strana členom Socialistickej internacionály.

Prvé volebné víťazstvo Smer-SD zaznamenal v predčasných parlamentných voľbách v roku 2006, keď získal 29,14 percenta hlasov (50 poslaneckých kresiel). Prezident SR Ivan Gašparovič poveril Fica zostavením vlády. Smer-SD vyhral parlamentné voľby aj v júni 2010. Vládu sa mu ale vytvoriť nepodarilo, tú zostavila Iveta Radičová (SDKÚ).

​V predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012 získal Smer-SD 44,41 percenta hlasov (83 poslaneckých mandátov) a prvýkrát vytvoril jednofarebnú vládu.

V parlamentných voľbách 5. marca 2016 Smer-SD opäť zvíťazil, keď získal 28,28 percenta hlasov (49 poslaneckých kresiel). Vládu vytvoril so stranami Most-Híd, Slovenskou národnou stranou (SNS) a stranou #Sieť. Po odchode viacerých poslancov stratila #Sieť postavenie vládnej strany a po podpise novej koaličnej dohody 1. septembra 2016 vytvorila vládne zoskupenie už len trojica Smer-SD, SNS a Most-Híd.

Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej podal premiér Fico

15. marca 2018 demisiu. Jeho nástupcom sa stal 22. marca 2018 Peter Pellegrini (Smer-SD).

V parlamentných voľbách, ktoré sa konali 29. februára 2020 získala strana Smer-SD 18,29 % hlasov voličov. Voľby vyhralo hnutie OĽANO a nezávislé osobnosti, NOVA, Kresťanská únia a Zmena zdola vedené Igorom Matovičom (25,02 %).

Peter Pellegrini, ktorý bol volebným lídrom strany Smer-SD 10. júna 2020 vyhlásil, že sa vzdáva postu podpredsedu strany a po 20 rokoch stranu opúšťa. Koncom júna 2020 oznámil, že zakladá novú politickú stranu Hlas - sociálna demokracia. Spolu s Petrom Pellegrinim odišlo z poslaneckého klubu Smer-SD aj desať ďalších poslancov. V NR SR pôsobili až do predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konali 30. septembra 2023 ako nezaradení poslanci.

Profil predsedu strany Smer-SD Roberta Fica

Robert Fico sa narodil 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. V roku 1986 vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V postgraduálnom štúdiu, ako aj na študijných pobytoch v USA, vo Veľkej Británii, vo Fínsku, v Belgicku a vo Francúzsku sa orientoval na oblasť trestného práva, neskôr sa venoval aj problematike ľudských práv. Na docenta sa habilitoval v roku 2002.

V rokoch 1994 - 2000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.
Za poslanca Národnej rady SR bol prvýkrát zvolený v roku 1992 za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Jej členom sa stal v roku 1990, v rokoch 1996 - 1999 bol podpredsedom SDĽ. Dňa 29. októbra 1999 predstavil nový politický subjekt s názvom Smer (od 1. januára 2005 Smer-sociálna demokracia), stal sa jeho predsedom a tento post v strane zastáva dodnes.

Robert Fico je trojnásobným premiérom - na čele slovenských vlád stál v rokoch 2006 - 2010, 2012 - 2016 a 2016 - 2018.

V decembri 2013 oznámil záujem kandidovať na post hlavy štátu. V druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnilo 29. marca 2014 získal 40,61 % hlasov, čo na víťazstvo nestačilo - úspešnejší kandidát Andrej Kiska dostal 59,38 % hlasov.

Súvisiace články

Najčítanejšie