Zatiahnuté
9°
Bratislava
Alžbeta
19.11.2026
Štúdio 24: Samit Trumpa, Putina a Siho aj rokovanie v Berlíne. Politológ: Nie je to náhoda
Zdielať na
Štúdio JOJ 24

Štúdio 24: Samit Trumpa, Putina a Siho aj rokovanie v Berlíne. Politológ: Nie je to náhoda

BRATISLAVA / Deväťdesiat minút- toľko trval mimoriadne očakávaný samit čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina. Stretnutie neprinieslo zastavenie bojov na Ukrajine ani výraznejší tlak na Kremeľ. V rovnakom čase sa v Berlíne konalo zasadnutie koalície ochotných, ktorá rokovala o ďalšej pomoci Ukrajine a postupe spojencov Kyjeva pred ďalším kolom rusko-ukrajinsko-amerických rokovaní, na ktorých by mala mať zastúpenie aj Európa. O význame oboch stretnutí hovoril v relácii Štúdio 24 politológ Jakub Škoda.

Samit veľmocí priniesol podľa politológa skôr symboliku než prelom

Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga sprevádzali veľké očakávania. Podľa politológa Jakuba Škodu však jeho výsledky zatiaľ nenaznačujú zásadný zlom vo svetovej politike. Pripomenul, že ešte pred samitom časť analytikov pochybovala, či sa stretnutie vôbec uskutoční. Iní ho prirovnávali k novej Jalte, teda k stretnutiu Churchilla, Roosevelta a Stalina, na ktorom sa počas druhej svetovej vojny rokovalo o povojnovom usporiadaní sveta.

Jednou z tém, ktoré podľa Škodu predchádzali samitu, bola potreba nových dohôd o kontrole strategických jadrových zbraní. Pripomenul, že platnosť zmluvy New START vypršala 5. februára 2026. Prípadné uzavretie novej dohody by preto považoval za pozitívny výsledok diplomacie. „Zatiaľ to však vyzerá, že skôr tu išlo o nejakú symboliku než prelom,“ zhodnotil Škoda.

Samit podľa neho priniesol spoločné vyhlásenie o strategickej stabilite, reforme OSN a znižovaní rizík spojených s jadrovými zbraňami. Hovorilo sa aj o ekonomických otázkach vrátane dodávok palív. Otázne však podľa politológa zostáva, čo sa odohralo za zatvorenými dverami a či z rokovaní vzídu konkrétne dohody.

Čína vyslala diplomatické signály Trumpovi aj Putinovi

Politológa zaujali aj rozdiely v prijatí amerického a ruského prezidenta. Si Ťin-pching podľa jeho slov osobne privítal Donalda Trumpa na pristávacej ploche, zatiaľ čo Vladimirovi Putinovi sa nedostalo rovnakého prijatia. Škoda v tom vidí prejav nerovnováhy medzi Čínou a Ruskom. Zatiaľ čo Peking sa snaží postupne posilňovať svoje postavenie vo svetovom poriadku, Moskva sa podľa neho usiluje o návrat medzi rozhodujúce veľmoci. „Čína pomaly, trpezlivo pretvára ten svetový poriadok vo svoj prospech, pričom USA sa snažia udržať tú pozíciu lídra a hegemóna,“ vysvetlil.

Rusko sa podľa politológa chce dostať medzi štáty, ktoré rozhodujú o svetovom dianí, a obnoviť svoje mocenské postavenie. Samotná účasť Putina na stretnutí s Trumpom a Si Ťin-pchingom preto mala pre Moskvu význam. Škoda však zdôraznil, že zatiaľ nevidí dôvod hovoriť o novom rozdelení sfér vplyvu. Podľa neho bude rozhodujúce, či sa všeobecné vyhlásenia pretavia do konkrétnych krokov.

Rokovanie koalície ochotných nebolo podľa Škodu náhodné

V rovnakom čase, keď sa v Číne stretli lídri troch veľmocí, sa v Berlíne zišli predstavitelia koalície ochotných podporujúcej Ukrajinu. Na otázku, či išlo o náhodné načasovanie, odpovedal politológ jednoznačne. „Nie je. Určite nie je to náhoda, lebo je to presne v tej reči diplomacie,“ uviedol Škoda. Podľa neho sa európske krajiny snažili vyslať signál, že napriek svojej neprítomnosti pri rokovacom stole veľmocí majú vlastný postoj k vojne na Ukrajine a chcú pokračovať v tlaku na Rusko. „Hoci neboli pri stole s veľmocami, my máme vlastné stretnutie, kde komunikujeme, že budeme k Rusku tvrdí a budeme uplatňovať sankcie. Sme súdržní,“ priblížil význam berlínskeho rokovania.

Zároveň však upozornil, že koalícia ochotných čelí problémom, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvniť jej jednotu. Jedným z nich sú politické zmeny v jednotlivých európskych krajinách. Škoda spomenul najmä nadchádzajúce voľby vo Francúzsku, ktoré podľa neho môžu zmeniť postoj krajiny k podpore Ukrajiny. Druhým problémom je podľa politológa rastúce bezpečnostné napätie v Európe. Poukázal na dronové incidenty, špionážne aktivity a hybridné či vplyvové operácie, ktoré pripisuje Ruskej federácii. Európske štáty podľa jeho hodnotenia nedokážu na všetky tieto hrozby dostatočne reagovať.

Americkí vyslanci presadzujú Trumpov pohľad na diplomaciu

Na rokovaniach v Berlíne sa zúčastnili aj americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner. Podľa Škodu ide o predstaviteľov, ktorí presadzujú transakčný prístup Donalda Trumpa k medzinárodným vzťahom. Politológ ich opísal ako emisárov pohybujúcich sa medzi Blízkym východom, Európou a Ruskom. Ich prístup podľa neho spočíva v snahe dosahovať dohody, ktoré by priniesli výhody všetkým zúčastneným stranám. „Všetko chcú riešiť nejakým win-win dealom, nejakou transakciou,“ uviedol.

Škoda však upozornil, že Vladimir Putin podľa jeho názoru uvažuje odlišne. Ruský prezident podľa neho kladie dôraz predovšetkým na ideologické predstavy o veľkosti Ruska a jeho mocenskom postavení. Skepticky preto vníma aj ruskú ponuku pozvať európskych predstaviteľov do Moskvy na diskusiu o ich možnej účasti na rokovaniach pod vedením Spojených štátov. „Ruská diplomatická škola väčšinou jedno hovorí a druhé myslí. Takže ja tomu uverím, až keď sa to stane,“ reagoval politológ.

Rusko podľa Škodu zatiaľ neustupuje zo svojich požiadaviek

Napriek samitu v Číne a rokovaniam v Berlíne politológ zatiaľ nevidí jasné náznaky, že by sa vojna na Ukrajine blížila ku koncu. Podľa neho Rusko naďalej presadzuje maximalistické ciele, hoci sa mu nepodarilo dosiahnuť všetky pôvodné strategické zámery. „Tie jeho ciele sú stále maximalistické, čiže nevidím zatiaľ nejaké ústupky,“ povedal Škoda.

Predpokladá, že Vladimir Putin a ruská diplomacia sa budú snažiť pri ďalších rokovaniach dosiahnuť čo najvýhodnejšie podmienky. Dôležitou otázkou podľa neho zostáva aj postavenie Európy. Pripomenul, že európske štáty poskytujú Ukrajine významnú finančnú, vojenskú aj spravodajskú pomoc. Spomenul podporu zo severských krajín a Poľska, nemecké zbrane či francúzske spravodajské informácie. „V Európe je stále dosť zdrojov na to, aby dokázala Ukrajinu podporovať,“ skonštatoval.

Celý rozhovor nájdete v priloženom videu.

Zdielať na
Pridať JOJ24 ako preferovaný zdroj

Súvisiace články

Najčítanejšie