Zatiahnuté, dažďové prehánky
8°
Bratislava
Alžbeta
19.11.2026
Štúdio 24: Haag uznal genocídu Rohingov. Analytička: Problém bude vymáhateľnosť rozhodnutia
Zdielať na
Štúdio JOJ 24

Štúdio 24: Haag uznal genocídu Rohingov. Analytička: Problém bude vymáhateľnosť rozhodnutia

BRATISLAVA / Vypaľovanie celých dedín, vraždy aj znásilnenia. Tomu všetkému museli v Mjanmarsku čeliť Rohingovia. Medzinárodný súdny dvor v Haagu vo štvrtok rozhodol, že postup Mjanmarska voči Rohingom spĺňa definíciu genocídy. Stalo sa tak prvýkrát, čo najvyšší súd OSN označil štát za zodpovedný za spáchanie genocídy. Čo toto rozhodnutie znamená nielen pre túto moslimskú menšinu, ale aj pre Ujgurov, ktorí čelia prenasledovaniu v Číne? Aj na tieto otázky odpovedala v relácii Štúdio 24 analytička a pedagogička Kristína Kironská z Katedry ázijských štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci.

Historické rozhodnutie, na ktoré Rohingovia čakali roky

Medzinárodný súdny dvor v Haagu vo štvrtok (19. 11.) rozhodol, že Mjanmarsko je zodpovedné za genocídu moslimskej menšiny Rohingov. Podľa analytičky Kristíny Kironskej ide o historický moment, ktorý má zásadný právny aj symbolický význam. Súd totiž po prvýkrát vo svojej histórii rozhodol, že štát priamo spáchal genocídu. „Ide o veľmi dlho očakávaný deň. Dnes vlastne prebiehalo čítanie rozsudku a odôvodnenia. Trvalo to tri hodiny a celkovo má tento rozsudok veľký význam,“ uviedla Kironská v relácii Štúdio 24.

Pripomenula, že podobný prípad riešil súd už v roku 2007, keď rozhodoval o zodpovednosti Srbska za genocídu v Srebrenici. Vtedy však dospel k záveru, že samotné genocídne činy bosnianskosrbských síl nemožno pripísať Srbsku, hoci krajina porušila povinnosť genocíde zabrániť. „V tomto prípade je to úplne iné. Mjanmarsko je priamo zodpovedné za túto genocídu,“ zdôraznila analytička.

Žalobu proti Mjanmarsku podala ešte v roku 2019 africká Gambia, ktorá nie je susednou ani priamo poškodenou krajinou. Opierala sa pritom o Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948. Do konania následne vstúpilo ďalších jedenásť štátov vrátane Kanady, Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva. Kironská vysvetlila, že súd musel posúdiť nielen to, či boli spáchané genocídne činy, ale aj to, či existoval úmysel zničiť chránenú skupinu. Dokazovanie takéhoto úmyslu je podľa nej mimoriadne náročné a rozhodnutie preto nebolo vopred isté.

Vypaľovanie dedín a masový útek do Bangladéša

Prenasledovanie Rohingov má podľa Kironskej hlboké historické korene. Ide o moslimskú menšinu žijúcu v prevažne budhistickom Mjanmarsku, ktorej tamojšie úrady dlhodobo odmietajú priznať postavenie pôvodnej etnickej skupiny. Rohingov označujú za nelegálnych prisťahovalcov z Bangladéša a mnohí z nich nemajú štátne občianstvo ani základné občianske práva. „Za ich prenasledovaním v podstate stojí kombinácia etnického nacionalizmu, náboženskej neznášanlivosti a politických záujmov armády,“ vysvetlila analytička.

Situácia vyvrcholila v roku 2017, keď mjanmarská armáda pod zámienkou boja proti terorizmu spustila rozsiahle vojenské operácie. Tie sprevádzalo masové zabíjanie civilistov, sexuálne násilie, vypaľovanie dedín a násilné vyháňanie obyvateľstva. Pred útokmi utieklo do susedného Bangladéša viac ako 700-tisíc Rohingov. Kironská upozornila aj na výpovede bývalých príslušníkov mjanmarskej armády, ktoré naznačovali, že násilie nebolo iba výsledkom individuálneho konania vojakov, ale mohlo sa uskutočňovať na základe rozkazov nadriadených. Takéto svedectvá môžu byť dôležité pri dokazovaní genocídneho úmyslu, nemožno však automaticky tvrdiť, že práve ony boli pre rozhodnutie súdu kľúčové.

Návrat domov je zatiaľ nepravdepodobný

Napriek historickému verdiktu zostáva budúcnosť Rohingov neistá. Podľa Kironskej dnes žije v Bangladéši viac ako milión príslušníkov tejto menšiny, prevažne v preplnených utečeneckých táboroch. Ďalších približne pol milióna zostalo v Mjanmarsku, presné počty však nie sú známe. Utečenci sú vo veľkej miere odkázaní na humanitárnu pomoc, nemajú dostatok pracovných príležitostí a ich deti čelia obmedzeným možnostiam ďalšieho vzdelávania. Mnohí takto žijú už celé roky bez jasnej perspektívy návratu.

„Týmto rozhodnutím ani nejde o niečo, že by sa mohli zo dňa na deň vrátiť. Na to tie podmienky v krajine teraz absolútne nie sú,“ upozornila Kironská. Situáciu komplikuje aj vojenský prevrat z roku 2021 a následná občianska vojna v Mjanmarsku. Oblasť Rakhinského štátu, odkiaľ Rohingovia utekali, podľa analytičky už nie je pod kontrolou mjanmarskej armády, ale Arakanskej armády, ktorej vzťah k Rohingom je takisto problematický. Ďalšou prekážkou je zničenie pôvodných obydlí. Kironská uviedla, že približne 40 percent dedín v oblasti bolo vypálených a na niektorých miestach následne vznikli nové stavby alebo sa tam presťahovalo iné obyvateľstvo. Otázkou preto zostáva, kam by sa utečenci vôbec mohli vrátiť.

Rozsudok je záväzný, jeho presadenie však bude náročné

Rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora podľa analytičky vytvára priestor na zvýšenie medzinárodného tlaku na Mjanmarsko. Krajina má povinnosť zabrániť opakovaniu genocídnych zločinov a zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti za ich spáchanie. Najväčšou prekážkou však zostáva samotné presadzovanie rozhodnutia. Hoci sú rozsudky Medzinárodného súdneho dvora právne záväzné, súd nemá vlastné výkonné mechanizmy, ktorými by ich dokázal priamo vynútiť.

„Najväčším problémom bude vymáhateľnosť rozhodnutia,“ skonštatovala Kironská. Podľa nej situáciu ešte viac komplikuje skutočnosť, že v Mjanmarsku má naďalej rozhodujúci vplyv armáda, ktorá je za násilie voči Rohingom zodpovedná. Rozsudok môže mať význam aj pre ďalšie medzinárodné konania týkajúce sa obvinení z genocídy. Kironská spomenula najmä konanie Juhoafrickej republiky proti Izraelu a prípad Ukrajiny proti Rusku. Podľa nej môže rozhodnutie ovplyvniť právnu argumentáciu v týchto sporoch, neznamená však automaticky rovnaký výsledok.

Môže verdikt pomôcť aj Ujgurom v Číne?

Rozhodnutie súdu by podľa Kironskej mohlo byť významné aj pre ďalšie prenasledované menšiny vrátane Ujgurov v Číne. Jeho praktické využitie je však v tomto prípade výrazne obmedzené. Hlavnou prekážkou je jurisdikcia Medzinárodného súdneho dvora. Čína síce ratifikovala Dohovor o genocíde, no uplatnila si výhradu k ustanoveniu, ktoré umožňuje predkladať spory medzi štátmi tomuto súdu.

„Pre Ujgurov môže mať rozhodnutie význam ako taký právny precedens, ale jeho praktické dôsledky sú dosť podstatne obmedzené,“ vysvetlila analytička. Postup, aký využila Gambia voči Mjanmarsku, preto podľa nej nemožno v prípade Číny jednoducho zopakovať. Pre samotných Rohingov má však verdikt aj zásadný symbolický rozmer. Súd uznal, že sa stali obeťami genocídy, a potvrdil ich postavenie chránenej etnickej skupiny. Podľa Kironskej tak rozhodnutie môže posilniť medzinárodný tlak na vytvorenie podmienok, ktoré by im v budúcnosti umožnili bezpečný návrat do vlasti.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.

Zdielať na
Pridať JOJ24 ako preferovaný zdroj

Súvisiace články

Najčítanejšie