Štúdio 24: Vôbec to nevylučujem, hovorí Ondrej Matej o hrozbe železničiarskeho štrajku

Železničiari žiadajú dialóg, nie iba vyššie platy

Podľa Mateja je jedným z hlavných dôvodov nespokojnosti nedostatočná komunikácia medzi vládou a zamestnancami železníc. Odborári pritom upozorňujú na podobné problémy ako vedenia železničných spoločností. Ide najmä o nedostatok financií, personálu a zhoršujúci sa stav infraštruktúry. „V prvom rade ich hnevá nedostatok dialógu. Paradoxom je, že sociálna vláda nevedie sociálny dialóg, a to ani so zamestnávateľmi, ani s odborármi,“ uviedol Matej.

Za nezvyčajné považuje aj to, že sa odborové organizácie dokázali spojiť naprieč jednotlivými železničnými spoločnosťami. Ich požiadavky sa podľa neho tentoraz nesústreďujú predovšetkým na mzdy, ale na fungovanie celého sektora. „Paradoxne sa odborári spojili a hovoria to isté, čo zamestnávatelia. Toto si za 30 rokov nepamätám,“ zdôraznil.

Kritizoval tiež rozhodnutie vlády rozšíriť bezplatné cestovanie vlakmi o vojakov a ich rodinných príslušníkov. Podľa neho môže opatrenie ešte viac zaťažiť už dnes preplnené spoje a zhoršiť situáciu platiacich cestujúcich. „Tie vlaky sú preplnené, meškajú a ľudia sú podráždení. Potom nadávajú na výpravcov či pokladníčky, hoci tí za túto situáciu nemôžu,“ upozornil.

Prečítajte si tiež

Vlaky po zlacnení praskajú vo švíkoch. Železnice pridávajú ďalšie vozne

Železnice potrebujú predvídateľné financovanie

Matej pripomenul, že slovenské železnice sú rozdelené medzi tri štátne spoločnosti - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK) a nákladného dopravcu Cargo. Rozdelenie podľa neho súviselo s požiadavkami Európskej únie na oddelenie železničnej infraštruktúry od osobnej a nákladnej dopravy. Problém však vidí v tom, že štát následne nedokázal zabezpečiť dostatočné a dlhodobé financovanie železníc.

Hoci všetky tri spoločnosti patria štátu, ich zamestnanci majú rozdielne platové aj pracovné podmienky. „Rušňovodič v každej jednej spoločnosti má iné platové podmienky a iné pracovné podmienky. Ale ten pochod dnes primárne nie je o týchto veciach. Je o tom, že železnica nemá dlhodobo predvídateľné financovanie,“ vysvetlil.

Za nevyhnutné považuje prijatie záväzného plánu rozvoja a údržby železničnej infraštruktúry, ktorý by zabezpečil pravidelné investície bez ohľadu na aktuálnu politickú situáciu. Podľa Mateja sa dnes mnohé opravy odkladajú až do momentu, keď sa objaví vážny problém. Dlhodobé zanedbávanie údržby pritom môže mať dôsledky aj na bezpečnosť železničnej dopravy.

Prečítajte si tiež

Vlaky zadarmo pre vojakov aj ich rodiny. Kaliňák a Ráž predstavili nový benefit

Bezpečnosť železníc je ďalším problémom

Odborári podľa Mateja upozorňujú aj na nedostatočné investície do moderných zabezpečovacích systémov. Kritizoval pritom plánovanú investíciu do úseku Palúdzka - Liptovský Mikuláš za približne 530 miliónov eur, ktorá podľa jeho slov nepočíta s európskym vlakovým zabezpečovacím systémom ETCS. „Mali sme nehody, vláda prijala akčný plán zavádzania ETCS, teda bezpečnosti, a ten je akoby bokom. Namiesto toho dáme rušňovodičom kamery a podpíšeme jeden úsek bez ETCS,“ povedal Matej. Podľa odborníka by sa štát mal viac sústrediť na modernizáciu tratí, rekonštrukciu železničných staníc a zlepšovanie pracovných podmienok zamestnancov.

Dôležité je podľa neho aj vzdelávanie pracovníkov a zavádzanie opatrení, ktoré skutočne prispejú k bezpečnosti dopravy. Upozornil tiež na rozdiely v kolektívnom vyjednávaní. Zatiaľ čo zamestnanci ZSSK už majú podpísanú kolektívnu zmluvu so zvýšením platov od januára 2027, v ďalších železničných spoločnostiach rokovania pokračujú. Jednou z požiadaviek odborárov je preto podľa Mateja aj kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá by umožnila spoločné rokovania za celý železničný sektor.

Prečítajte si tiež

Odborník na železnice: Zrážka vlakov by mala byť budíčkom pre politikov

Vlaky zadarmo podľa Mateja situáciu zhoršujú

Odborník sa kriticky vyjadril aj k systému bezplatného cestovania. Navrhuje jeho obmedzenie, aby sa uvoľnila kapacita pre platiacich cestujúcich a zároveň sa zlepšilo financovanie železničnej dopravy. Podľa neho by študenti mohli využívať bezplatné cestovanie predovšetkým na cestách do školy a seniori mimo dopravných špičiek. „Niekedy je menej viac. Potrebujeme, aby si tí plne platiaci cestujúci, ktorí idú do práce, mali kde sadnúť, aby vlak nemeškal a aby bol čistý,“ uviedol.

Kritizoval aj politické rozhodovanie o investíciách do dopravy. Podľa jeho názoru dostáva cestná infraštruktúra väčšiu pozornosť aj preto, že otváranie nových diaľničných úsekov prináša politikom výraznejšiu publicitu než modernizácia železničných tratí.

Prečítajte si tiež

Ako cestovať vlakom zadarmo? Študentom nestačí ISIC, toto musia urobiť

Hrozí úplné zastavenie vlakovej dopravy?

Protest železničiarov sa má uskutočniť v Bratislave, pričom vlaková doprava má zatiaľ fungovať podľa platného grafikonu. Ak však rokovania neprinesú výsledok, nespokojnosť zamestnancov môže podľa Mateja prerásť do rozsiahlejšieho protestu. Na otázku, či by sa 14. novembra mohla železničná doprava na Slovensku úplne zastaviť, odpovedal: „Ja to vôbec nevylučujem. Dnes je to protest, na ktorom budú prednesené požiadavky. Bude záležať na tom, ako na ne zareaguje ministerstvo dopravy, ministerstvo financií a myslím si, že aj premiér.“

Pripomenul pritom železničiarsky štrajk z roku 2003, keď protesty súviseli s plánovaným rušením regionálnych tratí. Podľa neho môže mať aj súčasná nespokojnosť vážne dôsledky, pokiaľ štát nezačne so zamestnancami rokovať. „Keď sa raz masa železničiarov pohne, tak sa ťažko ovláda. Pamätám si to z roku 2003. Nechcem, aby to takto dopadlo,“ dodal Matej.