Štúdio 24: Ťažko môžete vyjednávať s niekým, kto vás prišiel zabiť, analytik o mierových rokovaniach s Ruskom
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Volodymyr Zelenskyj dúfa, že po víťazstve Demokratickej strany vo voľbách do Kongresu Spojené štáty zosilnia pomoc Ukrajine. Ako povedal, jeho krajina má podporu aj medzi republikánmi, no na rozdiel od nich demokrati o tejto podpore hovoria otvorene. Je to tak? Môžu sa Ukrajinci v novej politickej realite Spojených štátov, keď demokrati ovládli Snemovňu reprezentantov i Senát, viac spoliehať na podporu Washingtonu? Na tieto otázky odpovedal analytik Jan Šír z Inštitútu medzinárodných štúdií Univerzity Karlovej v Prahe.
Víťazstvo demokratov nemusí zmeniť americkú politiku
Výsledky kongresových volieb v Spojených štátoch vyvolali na Ukrajine nádej na posilnenie americkej vojenskej pomoci. Šír však upozorňuje, že samotná zmena rozloženia politických síl v Kongrese nemusí znamenať zmenu prístupu Bieleho domu. „Ja optimizmus určite nezdieľam, pretože si myslím, že problém, ktorému je Ukrajina vystavená, je oveľa komplikovanejší, než aby ho dokázala vyriešiť zmena politických nálad v Spojených štátoch, prípadne zmena v zložení oboch komôr amerického Kongresu,“ uviedol Šír.
Podľa neho má americký prezident v oblasti zahraničnej politiky rozsiahle právomoci. Kongres síce môže ovplyvňovať financovanie jednotlivých aktivít či sprísňovať pravidlá, rozhodujúce smerovanie americkej diplomacie však zostáva v rukách Bieleho domu. Ako príklad uviedol doterajšie pôsobenie Donalda Trumpa, ktorý podľa neho opakovane ukázal, že dokáže prijímať zahraničnopolitické rozhodnutia aj bez podpory Kongresu. Spomenul pritom aj vojnu proti Iránu. Šír preto nepovažuje za isté, že posilnenie demokratov povedie k zvýšeniu americkej vojenskej pomoci Ukrajine.
Ukrajina sa musí spoliehať predovšetkým na seba
Analytik odmieta aj predstavu, že by ukrajinské vedenie mohlo zásadným spôsobom využiť vnútropolitické oslabenie Trumpovej administratívy. Podľa neho si Ukrajinci uvedomujú, že ich bezpečnosť a zachovanie nezávislosti nemôžu závisieť výlučne od rozhodnutí zahraničných partnerov. „Ukrajinci vedia, že nikto nebude viac proukrajinský než samotní Ukrajinci,“ zdôraznil.
Vývoj v Spojených štátoch podľa neho pozorne sledujú, no ich hodnotenia zostávajú zdržanlivé. Dôvodom je predovšetkým pokračujúca ruská agresia, ktorá ich núti sústrediť sa na bezprostredné bezpečnostné a existenčné problémy. Šír zároveň pripomenul skúsenosti Ukrajiny s Donaldom Trumpom a jeho spolupracovníkmi. Tie podľa neho ukázali, že spoliehanie sa na zahraničných aktérov môže byť riskantné.
Americkú pomoc už vo veľkej miere financujú Európania
Šír upozornil, že Spojené štáty po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu podľa verejne dostupných informácií neposkytujú Ukrajine pomoc v takej podobe ako predtým. Súčasné dodávky sa podľa neho týkajú predovšetkým kontraktov, ktoré z veľkej časti financujú európski partneri.
Pokračuje aj určitá spolupráca pri výmene spravodajských informácií, najmä pri poskytovaní údajov, ktoré Ukrajina nedokáže získať vlastnými prostriedkami. Ide napríklad o informácie potrebné na včasné varovanie pred raketovými útokmi. Budúci vývoj však politológ nechcel predpovedať. Zdôraznil, že ani nové rozloženie síl v Kongrese nemusí automaticky ovplyvniť rozhodnutia americkej administratívy.
Silnejšia pomoc by mohla Kyjevu pomôcť
V prípade výraznejšieho posilnenia vojenskej pomoci by sa podľa Šíra mohla zlepšiť vyjednávacia pozícia Ukrajiny. Takýto vývoj však podmieňuje tým, že by sa skutočne začali mierové rokovania vedené v dobrej viere. Zatiaľ považuje za pravdepodobnejší scenár pokračovanie vojny. „Vychádzame z toho štandardného, konzervatívneho, základného, asi najpravdepodobnejšieho scenára, že tá vojna bude ešte dlhší čas pokračovať,“ povedal.
Upozornil tiež na nebezpečné trendy z posledných mesiacov, predovšetkým na eskaláciu konfliktu. Čím dlhšie bude vojna pokračovať, tým väčšie je podľa neho riziko, že sa niektoré procesy vymknú spod kontroly. Takýto vývoj by síce mohol vytvoriť novú situáciu, konkrétne predpovede však politológ odmietol.
Od rokovaní v Abú Zabí neočakáva prelom
Veľkú skepsu vyjadril Šír aj v súvislosti s avizovanými trojstrannými mierovými rokovaniami v Abú Zabí, naplánovanými na 10. a 11. novembra. Podľa neho už samotné informácie o zložení ruskej delegácie nenaznačujú, že by Moskva mala záujem o konštruktívny prístup.
Osobitne spomenul Vladimira Medinského, ktorý má podľa dostupných indícií viesť ruskú delegáciu. „Myslím, že nie. A už aj tie indície, ktoré máme o tom, kto má za ruskú stranu viesť delegáciu, pričom narážam na pána Vladimira Medinského, nedávajú nijaké šance na to, že by tie rozhovory boli z ruskej strany vedené v dobrej viere,“ uviedol Šír. Politológ nepredpokladá, že by Rusko bolo v súčasnosti pripravené minimálne pozastaviť svoju vojenskú agresiu.