Štúdio 24: Smútok, hnev či vina. Psychologička radí, ako sa vyrovnať s emóciami počas sviatkov

Smútok netreba potláčať

Dušičkové obdobie je podľa psychologičky časom, keď sa ľudia prirodzene zastavujú a intenzívnejšie myslia na zosnulých. Vynárajú sa im pekné spoločné chvíle, ale aj náročné spomienky a pocity spojené so stratou. "Začíname si vybavovať veci, ktoré boli pekné, možno veci, ktoré boli ťažké. Začíname viac pociťovať pocity straty, ktoré sme mali už v minulosti,“ vysvetlila Eva Klimová.

Medzi najčastejšie emócie patrí predovšetkým smútok. Ten môže sprevádzať plač, hnev či dokonca telesné príznaky. Objaviť sa môže aj hnev na samotného zosnulého, na seba alebo na ľudí v jeho okolí. Psychologička zdôrazňuje, že takéto prežívanie je prirodzenou súčasťou smútenia.

Prečítajte si tiež

Všetkých svätých a Dušičky nie sú to isté. Viete, ako tieto sviatky vznikli?

​Ľudia sa niekedy snažia byť pred okolím silní a svoje emócie skrývajú. Vety ako "musíme byť silní“ alebo "život ide ďalej“ však podľa Klimovej nemusia človeku pomôcť. "Tieto vety úplne nie sú v poriadku, pretože keď o niečo prídem, tak trvá nejaký čas, než sa s tým vyrovnám a ten smútok je práve ten sprevádzajúci jav,“ upozornila. Dôležité je podľa nej dovoliť si smútiť a nesnažiť sa za každú cenu potlačiť to, čo človek cíti. Ak sú súčasťou rodiny aj deti, ktoré zosnulého nepoznali, treba im primerane vysvetliť, prečo dospelí smútia a že ide o prirodzenú reakciu na stratu.

Návšteva cintorína nemusí byť pre každého

Zapálenie sviečky na hrobe môže byť pre mnohých ľudí dôležitým symbolickým gestom. Predstavuje spomienku, úctu a spôsob, ako sa so zosnulým ešte raz vnútorne spojiť. "Keď niečo také urobíme, tak naozaj sme prejavili úctu, prejavili spomienku a človeku sa dosť často uľaví. Nemusí tá úľava prichádzať hneď, môže prichádzať aj s odstupom niekoľkých hodín,“ povedala psychologička.

Nie každý však musí cintorín navštíviť práve počas Dušičiek. Niektorí ľudia potrebujú byť pri hrobe sami, iným môže prekážať veľký počet návštevníkov alebo samotné prostredie cintorína. "Človek by sa mal správať tak, ako to cíti, a nemal by podliehať tlaku verejnosti, že je potrebné chodiť na cintoríny, lebo práve teraz sú Dušičky,“ zdôraznila Klimová.

Prečítajte si tiež

7 mýtov o smútení a strate blízkeho. Naozaj je najťažší prvý rok?

​Ak človek príde o blízkeho len nedávno, nemal by od seba očakávať, že sa s touto stratou vyrovná v priebehu niekoľkých dní. Smútenie je proces, ktorý môže trvať týždne, ale aj mesiace.

Hnev a pocit viny sú súčasťou smútenia

Po strate blízkeho človeka sa môže objaviť aj hnev. Človek si spätne prehráva okolnosti úmrtia a premýšľa, či nemohol urobiť niečo inak. Niekedy sa hnev obracia proti sebe, inokedy voči okoliu, zdravotníkom alebo samotnému zosnulému. "Hnev prichádza vtedy, keď si potrebujeme odôvodniť, prečo sa to stalo,“ vysvetlila Klimová.

S hnevom často prichádza aj pocit viny. Psychologička preto odporúča pripomínať si, že človek v danej situácii urobil maximum toho, čo bolo v jeho silách. "To, čo si potrebujeme povedať, je: Urobili sme to najlepšie, čo sme urobiť mohli. Snažili sme sa ovplyvniť situáciu, ovplyvniť napríklad toho človeka, aby sa liečil. Nemohli sme urobiť v tej danej situácii viac,“ uviedla.

Prečítajte si tiež

Ako hovoriť s deťmi o smrti? Psychologička vysvetľuje, čo potrebujú počuť

​Zároveň odporúča emócie neignorovať, ale snažiť sa im porozumieť. Pomôcť môže otázka, prečo daný pocit vznikol a čo sa za ním skrýva. Jednou z možností je aj písanie listu zosnulému. Nemusí byť určený na odoslanie ani na čítanie iným ľuďom. Dôležité je dostať emócie zo seba von a vyjadriť aj to, čo človek nestihol povedať.

Obdobie Dušičiek môže byť náročné aj pre ľudí, ktorí sa cítia osamelo. Klimová odporúča vytvoriť si počas dňa jednu alebo dve takzvané kotvy, teda aktivity či stretnutia, na ktoré sa môžu spoľahnúť. Môže ísť o prechádzku s blízkym človekom, návštevu známeho alebo zapojenie sa do aktivít, pri ktorých človek nie je sám. Dôležité je nebáť sa požiadať o pomoc a otvorene povedať, že prežíva náročné obdobie a potrebuje blízkosť druhých.

Kedy už vyhľadať odbornú pomoc?

Dĺžka smútenia je individuálna. Podľa psychologičky môže u detí trvať približne šesť mesiacov a u dospelých šesť až dvanásť mesiacov. Samotné trvanie však nie je jediným ukazovateľom toho, či človek potrebuje odbornú pomoc. Dôležité je najmä to, ako strata ovplyvňuje jeho každodenný život. "Akonáhle ma to obmedzuje v mojom živote, neviem chodiť do práce, neviem dobre fungovať, každú voľnú chvíľu plačem, začínam prežívať úzkosť, depresiu, strach z toho, ako bude vyzerať môj ďalší život, tak vtedy je určite čas navštíviť odborníka,“ upozornila Klimová.

Pomoc môže poskytnúť poradenský psychológ alebo psychoterapeut. Smútenie nemá univerzálny časový harmonogram. Každý človek sa so stratou vyrovnáva vlastným tempom a dôležité je dopriať si priestor na spomienky, emócie aj podporu od blízkych.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.