9°
Bratislava
Rozhovory 24: Halloween má korene v Európe. Ako si naši predkovia uctievali mŕtvych?
Rozhovory 24: Halloween má korene v Európe. Ako si naši predkovia uctievali mŕtvych?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Halloween sa blíži. Vyrezávané tekvice, strašidelné kostýmy a sladkosti si dnes spájame najmä s Amerikou. Pravda je však taká, že korene tohto sviatku siahajú do Európy. Odkiaľ Halloween skutočne pochádza a prečo tento sviatok dodnes vyvoláva vášne? Viac prezradila etnologička Katarína Nádaská.
Halloweenska noc v podaní moderátorov TV JOJ
Halloween má korene v predkresťanskej Európe
Predstava, že Halloween vznikol v Amerike, nie je celkom správna. Ako vysvetlila Katarína Nádaská, jeho historické korene siahajú do Európy, kde si už staroveké národy pripomínali prechod z leta do zimy. Toto obdobie sa spájalo s poďakovaním za úrodu, ale aj s úctou k zosnulým predkom. "Prakorene sviatku Halloween sú naozaj v Európe, dokonca ešte v tom predkresťanskom období,“ uviedla etnologička.
Osobitné miesto mal medzi Keltmi sviatok Samhain. Podľa Nádaskej verili, že počas tejto noci sa duše zosnulých predkov môžu vrátiť medzi živých. Ľudia si ich pripomínali rozprávaním príbehov a spomínaním na ich životy. Tieto tradície zároveň pomáhali upevňovať vzťahy v komunite.
Podoba Halloweenu, ktorú poznáme dnes, sa však výrazne formovala v Spojených štátoch. "No a samozrejme, že Halloween tak, ako ho už my dnes poznáme, čiže v takej, by som povedala, čisto komerčnej podobe, tak ten sa vykreoval naozaj v Spojených štátoch amerických,“ vysvetlila Nádaská.
Na Slovensko sa tento sviatok rozšíril najmä po roku 1989. Oslovil predovšetkým mladých ľudí a deti, ktoré sa dodnes zúčastňujú na tematických karnevaloch, oslavách a ďalších podujatiach.
V Mexiku sa spomienka na zosnulých spája s oslavami
Rozdiely v tradíciách spojených so zosnulými možno pozorovať aj v súčasnosti. Kým na Slovensku sa obdobie Dušičiek spája najmä s návštevami cintorínov, spomienkami a tichou úctou, v niektorých krajinách majú tieto dni odlišnú podobu.
Ako príklad uviedla Nádaská Mexiko, kde sa tradície prelínajú s kresťanskými predstavami o smrti a posmrtnom živote. Oslavy spojené so spomienkou na zosnulých sprevádza hudba, spev aj tradičné jedlá. "Čiže je to také veľmi pekné prepojenie tej spomienky, ktorá sa viaže na minulosť, ale zároveň aj to, čo je tam to kresťanské, je vlastne taká tá nádej na ten večný život,“ priblížila etnologička.
Naši predkovia nechávali zosnulým jedlo
Úcta k mŕtvym predkom bola dôležitou súčasťou života aj u starých Slovanov. Podľa Nádaskej ľudia verili, že zosnulí môžu určitým spôsobom ovplyvňovať životy tých, ktorí zostali na svete. Svoje miesto preto mali aj obetné dary. Ľudia prinášali napríklad medovinu či koláče, aby dali najavo, že na svojich predkov nezabúdajú. "Prinášali aj rôzne obetné dary ako medovina a koláčik, aby, keď sa verilo, že tá duša sa vráti, tak aby videli, že na nich myslia,“ vysvetlila Nádaská.
Niektoré zvyky sa podľa nej zachovali v ľudových tradíciách až do pomerne nedávnej minulosti. Príkladom je symbolické prestieranie pre zosnulých počas Štedrého večera, keď sa na stole nechávalo jedlo aj pre duše mŕtvych.
Etnologička spomenula aj zvyk, s ktorým sa stretla na Záhorí približne pred dvadsiatimi rokmi. Po smrti človeka tam ešte mesiac horela v domácnosti sviečka ako symbol spomienky na zosnulého. "Takže tie rôzne tradície sa tiež prepájajú a v ľudovom prostredí sa ešte udržiavajú,“ dodala Nádaská.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
Súvisiace články
Najčítanejšie
Odporúčame
