Štúdio 24: Netanjahu voľby rozhodne neprehral, tvrdí bývalý diplomat Kuchyňa
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Utorkové parlamentné voľby v Izraeli, v ktorých zaznamenali rekordnú volebnú účasť, nemajú zatiaľ jasného víťaza. Ani jeden z blokov podľa predbežných výsledkov nezískal väčšinu zo 120 kresiel v Knessete. Môžu na tom ešte niečo zmeniť definitívne výsledky? A čakajú Izrael dlhé povolebné rokovania o zostavení vlády? Moderátor JOJ 24 Adam Zavřel sa pýtal bývalého diplomata a spravodajského dôstojníka Jaroslava Kuchyňu z Transatlantického centra CEVRO univerzity.
Parlamentné voľby v Izraeli
Voličov mobilizovali obavy o bezpečnosť
Hoci izraelské parlamentné voľby pritiahli veľkú pozornosť, deň po hlasovaní sa život v krajine vrátil do bežných koľají. "Dnes je bežný pracovný deň, všetci odišli do práce. Samozrejme, tí, ktorí nepracujú alebo nie sú v škole, sa prechádzajú po pláži. Je to normálny izraelský deň. Nič výnimočné sa nedeje,“ uviedol.
Napätie podľa neho panuje predovšetkým vo volebných štáboch, kde pokračuje sčítavanie hlasov. Samotní voliči podľa Kuchyňu nevnímajú povolebnú situáciu s rovnakou nervozitou ako politické tímy.
Volebná účasť presiahla 77 percent, čo podľa Kuchyňu patrí medzi najvyššie hodnoty v izraelskej histórii. Za vysokým záujmom o hlasovanie vidí najmä bezpečnostnú situáciu a obavy obyvateľov o budúcnosť krajiny. "Situácia nie je dobrá. Situácia nie je bezpečná. Ľudia sa necítia bezpečne. Majú obavy, začínajú sa viac zaujímať o politiku. Majú pocit, že ich hlas môže niečo ovplyvniť,“ priblížil.
Pre Izraelčanov išlo zároveň o prvé parlamentné voľby od teroristického útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas zo 7. októbra 2023. Krajina odvtedy prešla viacerými vojenskými konfliktmi, ktoré ovplyvnili život spoločnosti aj politickú atmosféru. Podľa Kuchyňu chceli voliči zároveň vyjadriť svoj postoj k premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi. Hoci voľby neboli priamo referendom o jeho pôsobení, výsledky podľa bývalého diplomata priniesli dôležité signály.
Definitívne výsledky by mali byť známe v novembri
Sčítavanie hlasov ešte pokračuje. Kuchyňa uviedol, že je spočítaných približne 66,5 percenta hlasov. Na konečný výsledok môžu mať vplyv aj takzvané dvojité obálky, ktoré sa používajú pri hlasovaní osobitných skupín voličov. Podľa jeho odhadu sa malo týmto spôsobom prerozdeľovať až 14 parlamentných mandátov. Týkať sa to malo napríklad vojakov, väzňov, diplomatov a štátnych zamestnancov pôsobiacich v zahraničí. "Definitívne potvrdené výsledky volieb budeme mať k dispozícii štvrtého novembra,“ povedal.
Kuchyňa však upozornil, že ani dodatočné hlasy podľa jeho názoru nezmenia základný problém: žiadny z dvoch hlavných blokov nemá dostatočnú podporu na samostatné zostavenie väčšinovej vlády.
Netanjahu podľa Kuchyňu voľby neprehral
Kuchyňa výsledky interpretuje aj ako hodnotenie Netanjahuovho pôsobenia počas bezpečnostnej krízy, ktorá sa začala útokom Hamasu v októbri 2023, ale aj počas následných vojenských konfliktov. "Netanjahu tieto voľby rozhodne neprehral. Tieto voľby boli verdiktom izraelských voličov nad Benjaminom Netanjahuom v otázke, či a do akej miery ako politik zlyhal 7. októbra a či sa ako politik osvedčil po 7. októbri počas vojen," skonštatoval.
Podľa bývalého diplomata tak výsledok neznamená jednoznačné odmietnutie premiéra zo strany voličov. Zároveň však nepredstavuje automatické potvrdenie jeho možnosti zostaviť vládu. Kuchyňa tvrdí, že očakávania časti opozície, ktorá dúfala v rýchle odstavenie Netanjahua od moci, sa zatiaľ nenaplnili. O budúcom zložení vlády však ešte rozhodnú rokovania o parlamentnej podpore.
Rozhodovala bezpečnosť, ekonomika aj charakter štátu
Medzi hlavné témy volieb patrila podľa Kuchyňu bezpečnostná situácia a zodpovednosť za zlyhanie zo 7. októbra. Významnú úlohu zohrávala aj ekonomika, hoci Izrael si podľa neho napriek vojnám udržiaval hospodársky rast. Vojenské konflikty sa však premietajú do nákladov štátu a každodenného života obyvateľov. Problémom zostávajú najmä vysoké ceny bývania a potravín.
Dôležitou témou bol aj charakter izraelského štátu a otázka, akú úlohu má v spoločnosti zohrávať náboženstvo. "A napokon boli tieto voľby aj o charaktere štátu, o charaktere židovského štátu, štátu Izrael, o tom, do akej miery bude viac náboženský a do akej miery bude viac sekulárny,“ pripomenul.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.