Štúdio 24: O vymenovaní Kuffu má rozhodnúť Ústavný súd

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Filip Kuffa ministrom životného prostredia zatiaľ nebude. Hoci koalícia trvá na jeho nominácii, prezident Peter Pellegrini ho vymenovať nechce a obracia sa preto na Ústavný súd. Aktuálny vývoj v relácii Štúdio 24 zhodnotil expert na ústavné právo Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka nejde o nový problém. Podobné spory sa na Slovensku objavujú prakticky od vzniku samostatnej republiky. Ústavný súd sa už v roku 1993 zaoberal otázkou, či prezident musí vyhovieť návrhu predsedu vlády na odvolanie ministra. Vtedajší prezident Michal Kováč požiadal o výklad ústavy po tom, ako dostal návrh na odvolanie ministra zahraničných vecí. Ústavný súd vtedy dospel k záveru, že hlava štátu nie je povinná návrhu automaticky vyhovieť, musí sa ním však zaoberať a rozhodnúť o ňom.

Spor, ktorý sa vracia od roku 1993

Bujňák pripomenul, že parlament sa neskôr pokúsil pravidlá upraviť. V roku 1999 sa pri príprave ústavnej novely objavil návrh, podľa ktorého by bol prezident viazaný návrhom premiéra na vymenovanie alebo odvolanie ministra. Táto formulácia však napokon zo schvaľovaného textu vypadla. Ústavná novela zároveň zaviedla povinnosť prezidenta zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov. Podľa Bujňáka preto nemožno jednoznačne tvrdiť, že zmeny ústavy prekonali pôvodné rozhodnutie z roku 1993.

Právnik považuje Pellegriniho postup za dôležitý aj z hľadiska budúcnosti, pretože môže priniesť výklad záväzný nielen pre súčasného prezidenta a premiéra, ale aj pre ich nástupcov. „Treba oceniť to, čo teraz robí hlava štátu, lebo teraz pomôže odstrániť stav právnej neistoty,“ uviedol Bujňák.

Situáciu prirovnal k postupu bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá sa obrátila na Ústavný súd v súvislosti s referendom o predčasných voľbách. Aj vtedy podľa neho rozhodnutie umožnilo vyriešiť otázku, pri ktorej existovali rozdielne právne názory. „Táto vec, ktorá nás trápi a ktorá sa nám neustále vracia od roku 1993, teraz Ústavný súd bude mať možnosť to raz a navždy uzavrieť,“ vysvetlil. Výklad Ústavného súdu by podľa neho zostal záväzný aj pre budúcich prezidentov a predsedov vlád, pokiaľ by sa príslušné ustanovenia ústavy nezmenili.

Rozhodnutie môže prísť na prelome januára a februára

Ústavný súd nemá na rozhodnutie o výklade ústavy stanovenú konkrétnu lehotu. Bujňák však upozornil, že pri podobných konaniach dokáže rozhodnúť v priebehu niekoľkých mesiacov. Ako príklad uviedol predchádzajúce konanie o výklade ústavy, v ktorom súd dostal návrh vo februári a rozhodnutie vydal už v júni. „Vtedy to trvalo štyri mesiace. Takže keby to trvalo rovnako Ústavnému súdu, tak dnes máme október. To by znamenalo november, december, január. Videli by sme to na prelome januára a februára uzavreté,“ povedal Bujňák.

Zdôraznil však, že konkrétny termín závisí od samotného súdu. Po doručení návrhu sa prípad náhodne pridelí sudcovi spravodajcovi. Ten pripraví podklady na rozhodnutie, či súd návrh prijme na ďalšie konanie. Jednou z podmienok je existencia sporu medzi ústavnými orgánmi alebo orgánmi verejnej moci. Podľa Bujňáka sú v tomto prípade rozdielne postoje zrejmé. Prezident zastáva názor, že nemusí automaticky akceptovať každý návrh premiéra, zatiaľ čo predseda vlády verejne vyjadril presvedčenie, že prezident nemá právomoc nomináciu odmietnuť.

Ak Ústavný súd návrh prijme, poskytne obom stranám priestor na vyjadrenie a následne rozhodne o výklade ústavy. Právnik vysvetlil, že súd nemôže rozhodnúť okamžite aj preto, že musí rešpektovať právo oboch strán predložiť svoje argumenty. Výsledný výklad bude mať všeobecnú záväznosť, a preto si jeho prijatie vyžaduje dôkladné posúdenie.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.