Veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine: Rusi nevyhrávajú na bojisku, preto terorizujú civilistov

Veľvyslankyňa Európskej únie na Ukrajine Katarína Mathernová opísala situáciu v Kyjeve, ktorý v poslednom období čelí intenzívnym ruským útokom. Podľa jej slov si Ukrajinci za viac ako štyri roky vojny museli zvyknúť na život v neustálom ohrození, no v posledných týždňoch a mesiacoch sa tlak výrazne zvýšil. Ruské útoky podľa nej zasahujú školy, škôlky, zdravotnícke zariadenia či ďalšie civilné objekty.

„No tak Rusi nevyhrávajú na bojisku a preto terorizujú civilné obyvateľstvo,“ vyhlásila Mathernová. Zdôraznila, že úmyselné útoky na civilné ciele predstavujú vojnové zločiny. Poukázala pritom na nedávne útoky v Kramatorsku a Černihive, pri ktorých podľa jej slov zahynuli desiatky ľudí vrátane detí. Za posledné tri dni si útoky vyžiadali 67 civilných obetí.

Prečítajte si tiež

Ruský útok na Kramatorsk si vyžiadal 30 obetí vrátane detí

Mathernová zároveň upozornila, že ruské útoky sa čoraz viac zameriavajú aj na energetickú a vodárenskú infraštruktúru. V Kyjeve preto podľa nej dochádza k prerušovaniu dodávok elektriny a vody. Napriek náročným podmienkam však obyvatelia pokračujú v každodennom živote a snažia sa fungovať aj počas neustáleho ohrozenia.

Diplomati odmietajú opustiť Kyjev

Veľvyslankyňa sa vyjadrila aj k ruskej výzve, aby zahraniční diplomati opustili ukrajinské hlavné mesto. Takéto upozornenie považuje za cynické, keďže podľa nej práve Rusko nesie zodpovednosť za vojnu a útoky, ktoré ohrozujú aj diplomatické zastúpenia. „No tak, brali sme tú výzvu ako absolútny cynizmus zo strany Ruska a zo strany Putina,“ uviedla Mathernová. Pripomenula, že Rusko je viazané medzinárodnými dohovormi upravujúcimi ochranu diplomatických misií.

Zahraniční diplomati sa podľa jej slov rozhodli v Kyjeve zostať. Nejde pritom iba o zastúpenia členských štátov Európskej únie, ale aj o diplomatov z ďalších krajín vrátane Spojených štátov, Číny či štátov Afriky a Južnej Ameriky.

Prečítajte si tiež

Slovensko nateraz nemení fungovanie veľvyslanectva v Kyjeve, situáciu monitoruje

Situácia na fronte je patová

V rozhovore sa otvorila aj otázka vývoja bojov na Donbase a možností ukončenia vojny. Mathernová súhlasila s hodnotením amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, podľa ktorého sa konflikt v tejto oblasti nachádza v patovej situácii. Ani jedna zo strán podľa nej v súčasnosti nemá dostatočnú vojenskú prevahu na ovládnutie celého Donbasu. „Momentálne ani jedna strana nemá takú presilu, aby vedeli aby vedeli Proste pozemnými silami vedieť zachváti celý Donbas ani jedna,“ povedala Mathernová. Dodala, že frontová línia sa výraznejšie neposúva, hoci podľa jej slov ukrajinské sily v posledných dvoch mesiacoch získali viac územia než ruské.

Práve neschopnosť dosiahnuť rozhodujúci vojenský úspech považuje veľvyslankyňa za jeden z dôvodov pokračujúcich útokov na civilné obyvateľstvo. Pokiaľ ide o prípadné mierové rokovania, Mathernová zatiaľ nevidí výrazný posun. Podľa jej názoru ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nejde iba o získanie územia na Donbase, ale o oslabenie ukrajinskej suverenity a samotnej existencie Ukrajiny ako nezávislého štátu.

Mathernová: Je čas tlačiť na Rusko

Mathernová sa vyjadrila aj k americkým snahám o sprostredkovanie mierových rokovaní. Pripomenula, že Spojené štáty s Ruskom komunikujú od návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu a že Ukrajina už podľa nej pristúpila na určité ústupky. „Takže teraz si myslím, že je čas tlačiť na Rusko, aby urobili ústupky, pretože pretože Putin od začiatku toho, čo on nazýval špeciálna vojenská operácia, zatiaľ vôbec nepoľavil zo svojich cieľov,“ uviedla.

Veľvyslankyňa zároveň vyjadrila nádej, že pokračujúci vojenský tlak a ukrajinské útoky na ruské strategické ciele by mohli Moskvu priviesť k rokovaciemu stolu. Podľa nej totiž Rusko zatiaľ neprejavilo ochotu pristúpiť na skutočné kompromisy. V súvislosti s pozvaním Vladimira Putina na summit G20 v Miami uviedla, že Spojené štáty ako predsedajúca krajina majú právo rozhodovať o pozvaných účastníkoch. Otázne však podľa nej zostáva, ako by summit v prípade Putinovej účasti fungoval.

Prečítajte si tiež

VIDEO: Po ruských útokoch hlásia takmer dve desiatky obetí. Medzi mŕtvymi sú aj deti

Bezpečnostné hrozby v Európe

V rozhovore zaznela aj otázka pribúdajúcich bezpečnostných incidentov v Európe. Mathernová upozornila, že Rusko podľa nej vedie voči európskym krajinám hybridnú vojnu už približne desať rokov. Európske štáty by preto mali posilňovať svoju obranyschopnosť a pripravovať obyvateľstvo na možné bezpečnostné riziká. „Samozrejme, že by sme mali budovať kryty. Samozrejme, že by sme mali prebudovať armádu na modernú,“ povedala veľvyslankyňa. Za dôležitú považuje aj informovanosť obyvateľstva a pripravenosť na krízové situácie, pričom ako príklady uviedla Fínsko, Švédsko a Francúzsko.

Mathernová sa vyjadrila aj k negatívnym postojom voči ukrajinským utečencom na Slovensku. Podľa jej skúseností majú Ukrajinci, s ktorými sa rozpráva a ktorí majú na Slovensku príbuzných, naopak veľmi pozitívne skúsenosti s prístupom Slovákov. Prípadné nepriateľské správanie jednotlivcov preto nepovažuje za dôvod na zovšeobecňovanie.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.