Štúdio 24: Slovensko prehráva súboj o návratnosť mladých ľudí, tvrdí Juraj Lizák

Zdielať na

28.9.2026 Štúdio JOJ 24

Štúdio 24: Slovensko prehráva súboj o návratnosť mladých ľudí, tvrdí Juraj Lizák

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Budú mať dnešní mladí ľudia lepší alebo horší život ako ich rodičia? Odpoveď na túto otázku zisťovala agentúra AKO v exkluzívnom reprezentatívnom prieskume pre spravodajskú televíziu JOJ 24. Čo ukázal? Tak na to sme sa pozreli s výkonným riaditeľom Rady mládeže Slovenska, Jurajom Lizákom.

Kríza očakávaní

Podľa Lizáka ide o výrazný spoločenský signál. „Je to naozaj silný spoločenský signál. Podľa mňa by som povedal takú krízu očakávaní,“ uviedol. Podľa neho sa postupne mení predstava, že každá ďalšia generácia sa bude mať automaticky lepšie ako tá predchádzajúca.

Kedysi podľa neho platil jednoduchý vzorec – človek bude chodiť do školy, dosiahne čo najvyššie vzdelanie a bude sa mať lepšie. „Kríza očakávania nám ukazuje, že toto sa začína búrať a musíme si teda povedať, čo s tým ďalej, aby tá perspektíva mladých ľudí bola lepšia,“ povedal.

Vysoká škola už nemusí znamenať istotu

Samotné vysokoškolské vzdelanie podľa Lizáka už nemusí byť zárukou lepšieho uplatnenia. Trh práce sa podľa neho postupne nasýtil a medzi nezamestnanými sú aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia.

Mladí zároveň riešia najmä otázku dôstojného života. Ide napríklad o primeranú mzdu, dostupné bývanie a schopnosť pokryť bežné životné náklady. Ak tieto podmienky doma nenájdu, môžu podľa Lizáka hľadať iné stratégie, napríklad odchod za lepšími mzdami alebo do regiónov s nižšími nákladmi.

Mladí čelia vysokým životným nákladom

Pesimistické vnímanie budúcnosti podľa Lizáka súvisí aj s tým, koľko stojí osamostatnenie sa. „Keď sa chce mladý človek osamostatniť, tak musíte mať, ja som to odhadol, okolo 3-tisíc až 5-tisíc eur,“ uviedol.

Situáciu podľa neho komplikuje aj bývanie a hypotéky. Mladí ľudia preto často zostávajú v spoločných domácnostiach alebo zdieľaných bytoch. „Vidíme to, že tá nedostupnosť bývania je spôsobená tým, že žijú viacerí ľudia v jednej domácnosti,“ povedal Lizák.

Seniori sa na budúcnosť mladých pozerajú optimistickejšie

Zaujímavým výsledkom prieskumu je, že najväčšími optimistami v otázke kvality života mladých ľudí sú seniori nad 66 rokov. Lizák to pripisuje odlišnej životnej perspektíve a skúsenostiam staršej generácie. „Tí starší ľudia sa vedia pozerať na nejakú tú dlhovekosť. Naozaj tie životné skúsenosti sú tých 60, 70, 80 rokov,“ uviedol.

Podľa neho seniori vnímajú aj súčasné problémy v širšom kontexte a vedia, že počas života zažili rôzne výkyvy. Mladí ľudia naopak podľa Lizáka častejšie vnímajú svoju bezprostrednú situáciu. Rodičia v produktívnom veku zase viac pociťujú zmeny na pracovnom trhu, technologický vývoj či nástup umelej inteligencie.

Rozdiely medzi regiónmi

Budúcnosť vnímajú podľa prieskumu pozitívnejšie obyvatelia západného Slovenska, konkrétne Bratislavského, Trnavského a Trenčianskeho kraja. Lizák to spája najmä s väčším množstvom pracovných a ekonomických príležitostí. „Je to lepšia situácia ekonomická v Bratislave, aj keď tá dostupnosť bývania je horšia. Ale to väčšie mesto priťahuje a vytvára aj množstvo príležitostí,“ vysvetlil.

Výhodou Bratislavy je podľa neho aj blízkosť ďalších pracovných centier. Spomenul napríklad Brno a Viedeň. Na východnom Slovensku je podľa jeho slov príležitostí menej, čo môže mladých ľudí motivovať k odchodu.

Vzdelanie pomáha aj s prispôsobivosťou

Vzdelanie však podľa Lizáka stále zohráva určitú úlohu. Ľudia s vysokoškolským vzdelaním môžu mať podľa neho väčšiu schopnosť prispôsobiť sa zmenám na trhu práce.

„V dnešnej dobe je veľmi podstatný nejaký adaptačný kvocient, o ktorom hovoríme, a teda prispôsobivosť na zmeny,“ uviedol. Vysokoškolské štúdium podľa neho prináša aj mäkké zručnosti, ktoré môžu človeku uľahčiť zmenu zamestnania, odboru či dokonca krajiny.

Odchod do zahraničia nemusí byť problém

Lizák zároveň upozornil, že samotný odchod mladých ľudí do zahraničia nemusí byť negatívny. Môže ísť o študijnú alebo pracovnú skúsenosť. Problémom je podľa neho skôr to, že Slovensko nedokáže dostatočne motivovať mladých ľudí k návratu. „To, čo Slovensko prehráva, v podstate prehráva nejaký súboj o tú návratnosť tých mladých ľudí,“ povedal.

Dôležitú úlohu pritom podľa neho nehrajú iba ekonomické podmienky. Mladí ľudia často hovoria aj o spoločensko-politických dôvodoch. „Tí mladí ľudia pomenúvajú, že sa cítia politikmi nevypočutí. Nezaujímajú sa o môj názor, nenadväzujú na mňa, je tu nízka dôvera vo verejné inštitúcie,“ uviedol Lizák.

Mladí potrebujú konkrétne riešenia

Výsledky prieskumu podľa Lizáka korešpondujú aj s vlastnými výskumami Rady mládeže Slovenska. Za najmenej dôveryhodné verejné inštitúcie podľa jeho slov mladí označujú Národnú radu, politické strany a vládu.

Politici by podľa neho mali mladým ľuďom ponúkať konkrétne riešenia namiesto všeobecných benefitov. „Oni si potrebujú zažiť, že tá krajina je naozaj pre nich prínosná, otvorená a že budú vypočutí,“ povedal.

Ako jeden z možných nástrojov spomenul takzvaný Youth Check, pri ktorom sa posudzuje vplyv politík na život mladých ľudí. Podobné postupy sa podľa neho pilotne testujú v Európskej únii.

Dôležitý je aj medzigeneračný dialóg

Lizák hovoril aj o potrebe medzigeneračnej spravodlivosti. Podľa neho by sa pri rozhodovaní nemali zohľadňovať iba krátkodobé potreby, ale aj dopady na ďalšie generácie. „Treba ale aj pokračovať v takom tom medzigeneračnom dialógu,“ uviedol. Podľa neho je dôležité prepájať záujmy seniorov, detí a mladých ľudí tak, aby sa spoločnosť ďalej nepolarizovala.

Mladí sú ochotní sa rekvalifikovať

Podľa Lizáka pritom mladí ľudia nie sú iba pasívnymi príjemcami pomoci. Mnohí sú ochotní meniť svoju kvalifikáciu a hľadať nové možnosti. „Veľa mladých ľudí je ochotných sa rekvalifikovať,“ uviedol.

Problémom podľa neho často nie je iba výška mzdy, ale aj nedostatok podpory pri návrate do aktívneho života. „Častokrát to môže byť psychologická podpora, ktorá ich vie znovu aktivizovať, naštartovať. Potom dostanú príležitosť a potrebujú len dostať nejaký celistvý obraz podpory,“ uzavrel Lizák.