Analýzy 24: „Nemocnica nemôže byť hotelom pre opilca,“ hovorí Šaško

Násilie voči zdravotníkom nie je novým problémom

Útoky na zdravotníkov sa podľa oboch hostí neriešia dostatočne už dlhé roky. Minister zdravotníctva Kamil Šaško pripustil, že súčasné opatrenia sú nedostatočné, odmietol však tvrdenie, že sa v tejto oblasti doteraz nič neurobilo. „Nie je úplná pravda, že sme v bode nula,“ uviedol. Zároveň pripustil, že slovenské zdravotníctvo sa v mnohých oblastiach stále riadi zastaranými pravidlami, ktoré sa roky nemenili.

Podľa Šaška je potrebné prijať nielen okamžité opatrenia, ale aj systémové riešenia, ktoré budú mať zabezpečené financovanie. Pripomenul tiež, že agresivita voči zdravotníkom súvisí so širšou atmosférou v spoločnosti, na ktorej majú podľa neho podiel aj politici. Podobný názor vyjadril aj poslanec František Majerský. Ako bývalý zástupca záchranárov pripomenul, že problém násilia rieši približne desať rokov. Po vážnych útokoch na záchranárov sa v minulosti podarilo presadiť štatút chránenej osoby, ani prísnejšie tresty však podľa neho útočníkov neodradili.

Majerský upozornil na to, že len na urgentnom príjme v bratislavskom Ružinove evidovali za rok 354 prípadov fyzického alebo verbálneho napadnutia zdravotníkov. Situácia sa podľa neho výrazne zhoršila po pandémii. „Spoločnosť je paralyzovaná, rozdelená, je agresívna,“ vyhlásil Majerský. Zároveň kritizoval spôsob komunikácie niektorých politikov, ktorý podľa neho prispieva k napätiu medzi ľuďmi.

Prečítajte si tiež

Agresívnych pacientov pribúda. Zdravotníci aj policajti žiadajú systémové riešenie

Panikové tlačidlá a nepretržitá ochranka do konca roka

Minister predstavil opatrenia, ktorými chce rezort zvýšiť bezpečnosť zdravotníkov. Zdôraznil, že niektoré z nich sa už realizujú. „Naši zdravotníci od záchranárov, sanitárov, sestier po lekárov sú nedotknuteľní,“ vyhlásil Šaško. Do konca roka majú byť podľa neho zároveň vo všetkých nemocniciach povinne zavedené panikové tlačidlá prepojené so zvukovým alarmom. Zdravotnícky personál má mať zároveň zabezpečenú nepretržitú fyzickú prítomnosť bezpečnostnej služby.

Minister vysvetlil, že v niektorých nemocniciach síce bezpečnostné služby fungujú, no pracovníci nie sú priamo na rizikových oddeleniach. Pri útoku tak môže pomoc prísť neskoro. Posilniť sa majú aj policajné hliadky počas najrizikovejších hodín. Každá nemocnica by mala mať určeného kontaktného policajta. Súčasne sa začínajú bezpečnostné audity jednotlivých nemocníc, ktoré chce ministerstvo dokončiť v prvom štvrťroku budúceho roka. Ich výsledky majú ukázať, kde je potrebné doplniť kamerové systémy, upraviť priestory alebo zaviesť ďalšie bezpečnostné opatrenia.

Majerský plánované kroky privítal, upozornil však, že samotná prítomnosť bezpečnostnej služby nestačí. Podľa neho musia byť pracovníci fyzicky aj odborne pripravení zvládať agresívnych pacientov. Za dôležité označil aj legislatívne zmeny, ktoré by zdravotníkom umožnili účinnejšie zasiahnuť v situáciách, keď pacient ohrozuje personál. Potvrdil, že KDH je pripravené podporiť návrh zákona, ak bude skutočne prispievať k ochrane zdravotníkov.

Napadnutie môže znamenať aj koniec práce v zdravotníctve

Majerský pripomenul, že útoky nemajú iba fyzické následky. Zdravotníci sa po napadnutí nemusia dokázať vrátiť na pracovisko, kde zažili násilie. „Ja som sa rozprával so svojimi dvomi kolegyňami, ktoré boli napadnuté. Jedna z nich sa už nikdy nevrátila a ja som tiež zvedavý, či sa tie dievčatá vrátia naspäť do práce,“ povedal. Podľa poslanca je preto nevyhnutné, aby štát dokázal zdravotníkom garantovať čo najbezpečnejšie pracovné prostredie. Upozornil, že zdravotníctvo si pri súčasnom nedostatku personálu nemôže dovoliť prichádzať o ďalších zamestnancov.

Prečítajte si tiež

Počty útokov rastú: Šaško a Šutaj Eštok podpísali memorandum o ochrane zdravotníkov

Minister následne otvoril aj otázku personálnych normatívov a ich dodržiavania. Rezort podľa neho pripravuje mechanizmus, prostredníctvom ktorého by sa zamestnanci mohli obrátiť na príslušné miesto, ak by dochádzalo k porušovaniu pravidiel alebo šikane na pracovisku. Šaško zdôraznil, že nedostatok personálu sa nedá vyriešiť zo dňa na deň. Pomôcť má aj stratégia rozvoja ľudských zdrojov v zdravotníctve, ktorú chce ministerstvo priebežne aktualizovať.

Hostia sa zhodli aj na potrebe bezpečnostných školení zdravotníkov. Majerský odmietol kritiku, podľa ktorej sa majú zdravotné sestry učiť bojové umenia. Vysvetlil, že cieľom podobných školení je predovšetkým naučiť zdravotníkov rozpoznávať rizikové situácie, správne reagovať na agresívne správanie a predchádzať konfliktom. Pripomenul, že záchranári takéto školenia absolvujú už niekoľko rokov, pretože sa pri výjazdoch pravidelne dostávajú do nebezpečných situácií. Šaško s týmto vysvetlením súhlasil a kritizoval opozičného poslanca Tomáša Szalaya (SaS), ktorý podľa neho školenia verejne zľahčoval prirovnaniami k výučbe kung-fu. Minister zdôraznil, že ide o legitímne preventívne opatrenie, ktoré má zdravotníkom pomôcť zvládať konfliktné situácie.

Šaško chce obnoviť záchytky minimálne v ôsmich krajských mestách

Jednou z hlavných tém relácie bol návrat záchytných miestností pre ľudí pod vplyvom alkoholu. Podľa ministra dnes urgentné príjmy často suplujú starostlivosť o intoxikovaných ľudí, ktorí už nepotrebujú nemocničné ošetrenie. „Nemocnica nemôže byť hotelom pre opilca,“ zopakoval Šaško svoje vyjadrenie. Minister vysvetlil, že ak má intoxikovaný človek úraz alebo iný zdravotný problém, musí dostať potrebnú starostlivosť. Problém však nastáva v prípadoch, keď už ošetrenie nepotrebuje, no pre svoj stav nedokáže samostatne odísť.

Rezort preto spolu s ministerstvom vnútra analyzuje fungovanie záchytných miestností v ďalších európskych krajinách. Cieľom je vytvoriť nový typ verejnej služby a určiť, kto ju bude prevádzkovať a financovať. Do konca roka, ideálne už do konca novembra, chce mať Šaško pripravené základné pravidlá. Určiť sa má najmä úloha miest, vyšších územných celkov, zdravotníctva a ďalších rezortov. Následne by sa mal spustiť jeden alebo dva pilotné projekty. Dlhodobým cieľom je vytvoriť záchytné miesta minimálne v ôsmich krajských mestách. Minister chce pri financovaní využiť aj európske zdroje z nového programového obdobia.

Majerský chce, aby si opití ľudia za starostlivosť platili

František Majerský návrat záchytných miestností podporuje. Podľa neho je potrebné jasne oddeliť poskytovanie zdravotnej starostlivosti od následnej starostlivosti o človeka, ktorý je pod vplyvom alkoholu, ale už nepotrebuje hospitalizáciu. „Nemocnica nemôže byť odložiskom pre opitých ľudí, ktorí si z toho robia dobrý deň,“ zdôraznil. Poslanec navrhol, aby zdravotné poisťovne dôslednejšie vymáhali náklady na ošetrenie od ľudí, ktorí si zdravotné komplikácie spôsobili dobrovoľným požívaním alkoholu alebo drog. „Natvrdo by si to mali zaplatiť a potom, ak na to peniaze nemajú, (...) by nastúpili verejnoprospešné práce, aby si to tí ľudia museli odpracovať,“ uviedol Majerský.

Zároveň upozornil, že záchytné miestnosti musia mať zdravotnícky personál aj bezpečnostnú službu. Stav intoxikovaného človeka sa totiž môže náhle zhoršiť a zariadenie musí byť pripravené poskytnúť mu pomoc. Šaško upozornil, že návrat záchytiek bude sprevádzať viacero právnych a finančných problémov. Ako príklad uviedol Českú republiku, kde sa podľa jeho slov podarí vymôcť len približne 20 až 25 percent poplatkov za pobyt v záchytných zariadeniach. Za komplikáciu označil aj obmedzenie osobnej slobody. Samotná opitosť totiž nie je trestným činom a štát musí presne určiť, za akých okolností môže človeka umiestniť do záchytnej miestnosti. „Keď vám niekto tvrdí, že záchytky vyrieši na druhý deň, tak jednoducho zavádza,“ vyhlásil minister. Zdôraznil, že pred ich obnovením treba vyriešiť praktické aj legislatívne otázky, aby nové zariadenia skutočne fungovali. Diskusia sa dotkla aj ľudí pod vplyvom drog a psychiatrických pacientov. Šaško zdôraznil, že každý, kto potrebuje zdravotnú starostlivosť, ju musí dostať. Záchytky majú riešiť predovšetkým prípady, keď človek už zdravotnú starostlivosť nepotrebuje.

Prečítajte si tiež

Útok na zdravotníkov v Ružinove má dohru. Obvinený 34-ročný Ír skončil vo väzbe

Nové nemocnice majú priniesť aj bezpečnejšie urgentné príjmy

V závere relácie sa diskusia presunula k výstavbe nových nemocníc, ktoré by mali priniesť nielen modernejšie priestory, ale aj vyššiu bezpečnosť pre zdravotníkov a pacientov. V mnohých starších zdravotníckych zariadeniach totiž technický stav budov neumožňuje realizovať všetky potrebné bezpečnostné opatrenia. Minister zdravotníctva Kamil Šaško označil výstavbu nových nemocníc za najlepšie dlhodobé riešenie. Pripomenul, že niektoré nemocničné budovy na Slovensku majú 60, 80 či dokonca viac ako 100 rokov. Ich zastaraná infraštruktúra podľa neho výrazne obmedzuje možnosti modernizácie a rozsiahlejších stavebných úprav.

Minister vyzdvihol investície z plánu obnovy, vďaka ktorým sa rekonštruovali nemocničné oddelenia. Spomenul tiež prípravu novej nemocnice v Trnave a projekt detskej nemocnice. Zdôraznil však, že rozsiahly investičný dlh nedokáže zdravotníctvo financovať iba zo svojho rozpočtu. Preto podľa neho štát musí hľadať aj ďalšie zdroje vrátane eurofondov a spolupráce s inými rezortmi.

Stihne sa výstavba nemocnice v Prešove?

Diskusia sa následne presunula k nemocnici v Prešove, ktorej výstavbu zabezpečuje ministerstvo obrany. Šaško priznal, že nemá podrobné informácie o všetkých komplikáciách na stavbe. Podľa informácií, ktoré má k dispozícii, sa však vzniknutý sklz podarilo alebo podarí dobehnúť v horizonte niekoľkých týždňov. Vyjadril presvedčenie, že plánované termíny budú dodržané.

Prečítajte si tiež

KDH zverejnilo fotografie stĺpov z prešovskej nemocnice. Chce odvolať Kaliňáka

Majerský ocenil postup výstavby nemocnice v Martine, ktorú podľa neho realizujú kvalitne a napriek náročným podmienkam napreduje. Zároveň zdôraznil, že KDH podporuje dokončenie nemocníc bez ohľadu na to, ktorá vláda ich začala stavať. Ostro však kritizoval projekt v Prešove. Podľa neho je netransparentný a poslanci nemajú dostatočnú možnosť kontrolovať jeho priebeh ani financovanie. Šaško následne pripomenul, že štát už zabezpečuje aj ďalšie financovanie nemocníc v Martine a Banskej Bystrici. Podľa jeho slov je potrebné pokračovať v investíciách a zároveň zvyšovať efektivitu obstarávania zdravotníckej techniky.

Čo bude s pozemkami na Rázsochách?

Poslednou témou relácie bola budúcnosť pozemkov na Rázsochách, kde sa v minulosti plánovala výstavba nemocnice. Šaško uviedol, že ministerstvo rokuje o možnosti vybudovať na tomto mieste komplexné centrum pre dlhodobo chorých pacientov a geriatrickú starostlivosť. „Rokujeme o tom, že je to veľmi dobrý priestor na verejno-súkromné partnerstvo, kde by mohlo vzniknúť jedno komplexné centrum pre dlhodobo chorých a geriatrickú starostlivosť,“ priblížil minister.

Zdôraznil, že zatiaľ ide o rokovania a nechce predčasne predstavovať konkrétny projekt. Majerský vyjadril pochybnosti, či sa takýto zámer podarí uskutočniť. Podľa neho by pozemky mali zostať vo verejných rukách a mali by slúžiť na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. „Neverím tomu, že to bude reálne,“ reagoval poslanec. Zároveň vyjadril obavy, aby pozemky neskončili v rukách súkromného investora, ktorý by tam vybudoval komerčné zariadenie.

Záznam z celej relácie Analýzy 24 si môžete pozrieť vo videu.