Štúdio 24: Slovensko zaostáva v zdraví srdca. Riziká treba riešiť už v mladosti, upozorňuje Luknár

Zdielať na

21.9.2026 Štúdio JOJ 24

Štúdio 24: Slovensko zaostáva v zdraví srdca. Riziká treba riešiť už v mladosti, upozorňuje Luknár

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Ochorenia srdca a ciev sú na Slovensku najčastejšou príčinou úmrtí a ročne si vyžiadajú tisíce predčasne vyhasnutých životov. Zvrátiť túto štatistiku chce iniciatíva Zdravšie Slovensko 2030, ktorej cieľom je znížiť počet infarktov a mozgových príhod o tretinu. O tom, ako plán preniesť do praxe, sme sa rozprávali s prezidentom Slovenskej kardiologickej spoločnosti a lekárom Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave Milanom Luknárom.

Slovensko zaostáva za Európou

Podľa Luknára je vysoký výskyt kardiovaskulárnych ochorení problémom nielen Slovenska, ale celej Európy a sveta. Slovensko však podľa neho patrí medzi krajiny, ktoré sú na chvoste v ukazovateľoch týkajúcich sa kardiovaskulárnych chorôb a úmrtí.

„Naši ľudia zomierajú v priemere o dva roky skôr, ako sú občania Českej republiky. Možno skoro takmer o tri roky sa dožívajú menej ako priemer Európskej únie a o štyri roky zaostávame za tými najvyspelejšími krajinami,“ uviedol. Za jeden z hlavných problémov považuje vysoký výskyt rizikových faktorov koronárnej choroby.

Cieľom je znížiť infarkty a mozgové príhody

Iniciatíva Zdravšie Slovensko 2030 má ambíciu znížiť počet infarktov a mozgových príhod o tretinu. Luknár priznáva, že ide o náročný cieľ. „Bude to na knap, ak sa to podarí. Teda ale musíme všetci, aj občania, laici, aj lekári, aj politici, aj ďalšie organizácie a ďalší účastníci urobiť všetko pre to,“ povedal.

Súčasťou plánov má byť aj národný kardiovaskulárny plán. Jeho cieľom je znižovať predčasnú úmrtnosť a predĺžiť obdobie života, počas ktorého ľudia zostávajú zdraví.

Dôležitá je prevencia

Podľa Luknára sa prevencia musí začínať na viacerých úrovniach. Hovorí o potrebe zdravšieho životného prostredia, kvalitných potravín aj vzdelávania ľudí o fungovaní organizmu a ochoreniach.

Zdôrazňuje tiež význam vedeckých poznatkov. „Ľudia musia veriť vede a nie konšpiračným teóriám, pretože to, čo máme k dispozícii, tie vedecké dôkazy sú najlepšie, čo máme,“ uviedol.

Rizikové faktory môžu zostať dlho bez príznakov

Kardiovaskulárne riziko podľa Luknára znamená pravdepodobnosť, že človek v budúcnosti ochorie alebo zomrie na kardiovaskulárne ochorenie. Medzi rizikové faktory patria napríklad vysoký krvný tlak, cukrovka, sedavý spôsob života, fajčenie, vysoký príjem alkoholu či vysoký cholesterol.

Osobitne upozornil na vysoký krvný tlak. Ten môže podľa neho dlhý čas prebiehať bez toho, aby o ňom človek vedel. „Vysoký tlak je tichá choroba, ktorá je tichý zabijak. My nevieme vôbec o tom, že máme vysoký tlak,“ povedal Luknár.

Neliečený stav môže podľa neho viesť až k infarktu či náhlej cievnej mozgovej príhode. Pri podozrení na vysoký tlak odporúča jeho meranie a v prípade zvýšených hodnôt návštevu lekára.

Dýchavičnosť môže signalizovať problém

Kardiológ upozornil aj na príznaky srdcového zlyhávania. Základným príznakom môže byť dýchavičnosť, napríklad pri chôdzi do schodov či do kopca. Varovným signálom môže byť aj nočné budenie s pocitom dusenia.

Medzi ďalšie príznaky zaradil opuchy dolných končatín, búšenie srdca, pocity na odpadnutie či bolesti na hrudníku. „Všetko to môže signalizovať ochorenie srdca, ktoré treba čo najskôr riešiť,“ uviedol.

Prevenciu treba riešiť už od mladosti

Podľa Luknára by sa starostlivosť o kardiovaskulárne zdravie nemala začínať až v dospelosti. Edukácia by podľa neho mala prichádzať už v škole a škôlke a pokračovať pravidelnými preventívnymi prehliadkami.

Upozorňuje, že vysoký tlak, cholesterol či cukrovka sú často „tiché“ ochorenia, ktoré treba aktívne vyhľadávať. Riziko môže byť vyššie aj u ľudí, ktorí majú v rodine výskyt srdcových ochorení. Preventívnu prehliadku odporúča absolvovať minimálne raz ročne a lekára vyhľadať vždy, keď sa človeku zdá, že niečo nie je v poriadku.

Pri bolesti na hrudníku netreba čakať

Luknár na záver upozornil aj na situácie, keď môže rýchla reakcia doslova rozhodovať o živote. Ak bolesť na hrudníku za hrudnou kosťou trvá 20 až 30 minút a neustupuje, podľa neho netreba čakať.

„Keď má niekto dvadsať minút, tridsať minút bolesti na hrudníku za hrudnou kosťou, ktoré neustupujú, nečakať,“ zdôraznil. Dôležitá je podľa neho aj prevencia – pohyb, nefajčenie, obmedzenie alkoholu a starostlivosť o vlastné zdravie.