Štúdio 24: Karpatská osmička môže spájať región, hovorí analytik Šír

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oficiálne oznámil vznik nového regionálneho formátu, tzv. Karpatskej osmičky. Združuje Ukrajinu, Rumunsko, Srbsko, Poľsko, Slovensko, Česko, Rakúsko a Maďarsko. Na Ukrajine sa aktuálne koná jej prvý samit. Na to, čo môže nový formát priniesť, sme sa pozreli s analytikom z Inštitútu medzinárodných štúdií Univerzity Karlovej Janom Šírom.

Začiatok nebol podľa Šíra úspešný

Šír upozornil, že očakávania od nového formátu sú zatiaľ skôr skromné. Ako problém vníma už samotnú účasť na úvodnom stretnutí.

"Ten začiatok nebol úspešný. Uvedomíme si, že ani Slovensko, ani Maďarsko sa toho úvodného zasadania vôbec nezúčastnili a aj ďalšie krajiny vrátane Českej republiky sú zastúpené najvyššími štátnymi úradníkmi," uviedol analytik.

Samotný formát však podľa neho zmysel má. Ukrajina susedí so štyrmi krajinami strednej Európy – Poľskom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom.

Spolupráca by sa preto mohla týkať oblastí, ktoré presahujú hranice jednotlivých štátov. "Tá multilaterálna dimenzia dáva zmysel práve preto, že tu niektoré tie problémy je možné riešiť dohromady za účasti viacerých krajín. To sa týka takých vecí, ako sú transregionálne dopravné projekty a tak ďalej," povedal Šír. Zároveň však dodal, že až ďalší vývoj ukáže, čo z nového formátu reálne vzíde.

Obrana zostáva problematická

Jednou z prekážok je podľa analytika rozdielna zahraničnopolitická orientácia jednotlivých krajín. Situáciu navyše komplikuje pokračujúca vojna na Ukrajine.

"Situácia, kedy na Ukrajine prebieha konflikt vysokej intenzity a kedy Ukrajina čelí zničujúcej ruskej agresii, je samozrejme problém a je to faktor, ktorý možnosti ďalšej spolupráce zásadne obmedzuje," uviedol.

Spolupráca sa tak podľa neho môže sústreďovať najmä na oblasti, ktoré nie sú medzi krajinami konfliktné. Naopak, zásadné otázky obrany, vojenskej spolupráce a tvrdej bezpečnosti zostávajú komplikovanejšie. "Nezahŕňajú niektoré zásadné veci spojené s obranou, vojenskou spoluprácou a tou tvrdou bezpečnosťou. Čo je to, čo momentálne na Ukrajine a osudu území v strednej Európe rozhoduje," skonštatoval.

Tusk upozorňuje na bezpečnostné riziká

Na summit pricestoval aj poľský premiér Donald Tusk. Ten v uplynulých dňoch upozorňoval na riziko, že ruské drony alebo rakety môžu zasiahnuť územie niektorej z krajín podporujúcich Ukrajinu. Šír pripomenul, že Tusk má prístup k spravodajským informáciám, ktoré verejnosť nemá k dispozícii.

Jeho otvorenú komunikáciu preto vníma ako súčasť prípravy spoločnosti na zhoršovanie bezpečnostnej situácie. "Tá bezpečnostná situácia v stredoeurópskom regióne a vo východoeurópskom regióne je najhoršia za celý rad desiatok rokov," povedal.

Podľa Šíra Rusko okrem útokov na Ukrajine zintenzívňuje aj hybridné aktivity. Spomenul sabotáže, nájomné vraždy, informačné pôsobenie či kybernetické útoky. "Je potrebné budovať odolnosť a odolnosť dosť dobre nemôže byť vybudovaná bez adekvátnych informácií. Je potrebné pripraviť verejnosť na to, že tá situácia môže eskalovať," uviedol.

Ukrajina potrebuje protivzdušnú obranu

Šír sa vyjadril aj k tomu, čo Ukrajina podľa neho v súčasnosti potrebuje najviac. Za jednu z kľúčových oblastí označil protivzdušnú obranu. "Momentálne potrebuje Ukrajina posilňovať svoju protiraketovú obranu," povedal s tým, že Ukrajina podľa neho nemá dostatok systémov schopných zachytávať niektoré typy ruských rakiet.

Ďalšou výzvou je podľa analytika energetika. Ukrajina sa pripravuje na ďalšiu zimu, pričom počas predchádzajúcej zimy ruské útoky poškodili značnú časť energetickej infraštruktúry. Priestor na pomoc zo strany európskych krajín vidí aj v oblasti energetiky či dopravy. "Ukrajinci veľmi dobre vedia, že ten problém v podobe tej útočnej vojny, ktorú Rusko proti Ukrajine rozpútalo, bude ešte nejakú dobu trvať," dodal.

Sankcie majú najmä signálny význam

Na záver sa analytik vyjadril k debate o ďalšom predlžovaní individuálnych sankcií EÚ voči ruským osobám a subjektom. Šír upozornil, že pri individuálnych sankciách ide najmä o zákaz vstupu na územie EÚ a zmrazenie majetku, ktorý môžu sankcionované osoby v členských krajinách vlastniť. "To je v zásade opatrenie, ktoré má signálnu funkciu, ktorá pôsobí diskomfort osobám, ktoré sú súčasťou ruského režimu," vysvetlil.

Zároveň však podľa neho nemožno očakávať, že samotné individuálne sankcie zásadným spôsobom ovplyvnia ruskú ekonomiku alebo fungovanie ruského štátu. "Ale to nie je faktor, ktorý by zásadným spôsobom ovplyvňoval ani ruskú ekonomiku, ani fungovanie ruského štátu. Takže toto rozhodne nie je niečo, čo by o tom ďalšom výsledku mohlo nejakým spôsobom rozhodnúť," uzavrel Šír.