Štúdio 24: Ako chrániť deti pred šikanou? Dôležité je pozorovanie a správne otázky, radí psychologička

Aká je dnešná generácia deti?

Dnešná generácia detí vyrastá v digitálnom prostredí a podľa detskej psychologičky Márie Tóthovej Šimčákovej je v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami technicky zdatnejšia, no zároveň môže byť aj úzkostlivejšia. 

"Určite sú vždy odrazom svojej doby. To znamená, že áno, máme generáciu, ktorá je na jednej strane oveľa viac technicky zdatná, digitálnejšia a žijú aj nielen v reálnom, ale aj vo virtuálnom svete. Na druhej strane sú na to výskumy, ktoré hovoria, že sú trošku úzkostnejší,“ uviedla psychologička.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Návrat do školy je za dverami. Mladšie deti potrebujú v septembri pokojný režim, radí psychológ

​Podľa nej je dnes zároveň rodičovstvu venovaná veľká pozornosť. "Máme jednoznačne deti, ktoré majú vo väčšine veľmi dobré rodinné a výchovné stabilné podmienky. To znamená, že dnes je to rodičovstvo naozaj takou silnou rolou v živote ľudí,“ dodala.

Deti by mali poznať svoje hranice

Psychologička upozornila aj na prípady nevhodného zaobchádzania s deťmi v školách či iných inštitúciách. Za dôležité považuje, aby deti vedeli rozpoznať situácie, ktoré už prekračujú hranice prijateľného správania. "Určite máme jasné podmienky, čo je správne a nesprávne voči našim deťom, či už to majú školy, učitelia, ale aj rodičia,“ povedala.

Podľa nej je pozitívne, že deti sa dnes učia o svojich právach a vedia, že násilie voči nim nie je bežnou súčasťou života. "Je veľmi fajn, že učíme tie deti, že majú svoje práva,“ vysvetlila. Rodičia by podľa nej mali deti pripraviť aj na situácie, keď sa ocitnú v prostredí s inými autoritami. Dieťa by malo vedieť, že učiteľa či inú autoritu má rešpektovať, no zároveň existujú hranice, ktoré nikto nesmie prekročiť.

Nejde len o fyzické násilie

Deťom pritom podľa Tóthovej Šimčákovej nemusí ublížiť iba fyzické násilie. Negatívny vplyv môžu mať aj opakované tresty, ponižovanie, nevhodné poznámky či vylučovanie z kolektívu. Ako príklad spomenula aj vyčleňovanie dieťaťa z aktivít, do ktorých sa zapájajú ostatní spolužiaci.

"Ani to, čo by sme mohli považovať za násilie v zmysle psychického teroru, ale ani fyzické ubližovanie a prípadné nejaké nevhodné tresty nepatria do kategórie, ktorá má byť naozaj ponúknutá našim deťom,“ zdôraznila.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Ako zvládnuť návrat do škôlky či školy? Psychologička radí, čo môže deťom pomôcť

​Takéto situácie môžu mať podľa jej skúseností aj vážnejšie následky. V praxi sa stretla s deťmi, u ktorých sa psychický tlak prejavil aj zdravotnými problémami. Spomenula napríklad tiky či problémy spojené so stresom.

Zmeny v správaní by rodičia nemali prehliadnuť

Rodič si pritom nemusí okamžite všimnúť, že dieťa niečo trápi. Prvým signálom môžu byť podľa psychologičky nenápadné zmeny v jeho správaní a prežívaní. "Vidíme narušenú emocionalitu, viac plaču alebo ľútosti. Napríklad aj veľmi klesá to sebavedomie, že to dieťa zrazu nič nedokáže samé,“ opísala.

Pozornosť by podľa nej mali rodičia venovať aj tomu, či sa dieťa nezačne vyhýbať kolektívu, nemení vzťah k dospelým alebo zrazu odmieta aktivity, ktoré predtým zvládalo bez problémov. Dôležité je podľa psychologičky aj to, ako sa rodič dieťaťa pýta. Všeobecné otázky totiž nemusia priniesť konkrétne odpovede.​"Ak dáme také všeobecné otázky, dostaneme všeobecné odpovede,“ upozornila.

Prečítajte si tiež

Detský psychológ Viktor Križo: Známkovanie patrí medzi najväčšie príčiny psychickej záťaže detí

Rodič by preto mal vytvoriť pokojné prostredie a dať dieťaťu priestor hovoriť: "Skúsme sa opýtať v takej nejakej popoludňajšej dobe, v pohodových podmienkach, spomalíme, zahráme sa, vytiahneme niečo zaujímavé pre to dieťa a naozaj dávajme tie otázky, kde by to dieťa mohlo povedať: Áno, mám problém.“

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.