Izrael pred voľbami: Kampaň ovládol izraelsko-palestínsky konflikt. Čo rozhodne?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Izrael čakajú 27. októbra parlamentné voľby, ktorých výsledok môže rozhodnúť aj o politickej budúcnosti dlhoročného premiéra Benjamina Netanjahua. Kampaň sprevádza napätie v celom regióne a kontroverzné návrhy krajne pravicového ministra Bena Gvira vrátane plánu na vysídlenie Palestínčanov z pásma Gazy. O tom, akú podporu majú radikálne postoje, prečo môžu byť menšie strany rozhodujúce a akú úlohu zohrajú Spojené štáty, sa v relácii Štúdio 24 rozprávala moderátorka Dana Čapkovičová s Evou Taterovou, analytičkou Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky.

Kampaň ovplyvňuje Gaza aj bezpečnosť celého regiónu

Téma pásma Gazy patrí podľa Evy Taterovej medzi najdôležitejšie otázky izraelskej predvolebnej kampane. Nemožno ju však oddeliť od širšieho izraelsko-palestínskeho konfliktu a bezpečnostnej situácie na Blízkom východe.

Analytička upozornila, že napriek krehkému prímeriu v Gaze pokračuje napätie na Západnom brehu Jordánu, kde dochádza k stretom medzi radikálnymi židovskými osadníkmi a miestnymi Palestínčanmi. Dôležitá je aj budúcnosť Východného Jeruzalema, nestabilná hranica s Libanonom, konflikt s Iránom či riziko zo strany húsíov v Jemene.

„Téma Gazy je nepochybne veľmi dôležitá. Avšak ja by som to neobmedzovala iba na Gazu samotnú, ale skôr by som to rozšírila na celú otázku izraelsko-palestínskeho konfliktu,“ povedala Taterová.

Jednou z najdiskutovanejších postáv kampane je krajne pravicový minister vnútornej bezpečnosti Itamar Ben Gvir. Ten predstavil plán postupného vysídlenia všetkých Palestínčanov z pásma Gazy do šiestich rokov. Podľa analytičky sú jeho ostré vyjadrenia súčasťou dlhodobej politickej stratégie, ktorou získava pozornosť a podporu svojich voličov.

„Takéto silné výroky dlhodobo dáva na verejnosť úmyselne, pretože mu to získava publicitu a pretože mu to získava podporu medzi určitými segmentmi izraelskej spoločnosti, čo je samozrejme v predvolebnej dobe veľmi dôležité,“ vysvetlila.

Taterová zároveň upozornila, že Ben Gvirova viditeľnosť nemusí zodpovedať veľkosti jeho voličskej základne. Podľa prieskumov, ktoré citovala, by jeho strana Židovská sila mohla získať približne sedem kresiel v 120-člennom Knesete.

Trauma zo 7. októbra ovplyvňuje postoje Izraelčanov

Analytička odmieta zjednodušenie, že by izraelská spoločnosť ako celok podporovala vysídlenie Palestínčanov. Mnohí Izraelčania však podľa nej po útokoch Hamasu zo 7. októbra 2023 pociťujú voči Palestínčanom hlbokú nedôveru. Táto trauma sa premieta aj do ich postoja k možnosti vytvorenia nezávislého palestínskeho štátu. „Rada Izraelcov by asi nebola taká radikálna v zmysle, že by jednoznačne podporovala presťahovanie Palestíncov z pásma Gazy niekam preč,“ uviedla Taterová.

Útoky zo 7. októbra podľa nej predstavovali pre izraelskú spoločnosť obrovský šok. Časť obyvateľov preto v súčasnosti nedokáže predstaviť užšie vzťahy s Palestínčanmi a vznik palestínskeho štátu by vnímala ako existenčné ohrozenie.

„Izraelčania to vnímajú ako veľkú traumu a nedokážu si v tejto chvíli predstaviť, že by s Palestínčanmi mohli nadviazať nejaké kontaktnejšie vzťahy. Alebo že by dokonca mohol byť vytvorený nezávislý palestínsky štát,“ povedala analytička.

Tieto obavy podľa nej ovplyvňujú aj politikov, ktorí nezastávajú také radikálne postoje ako Ben Gvir. Bezpečnostné otázky tak zostávajú jedným z hlavných faktorov, ktoré môžu rozhodovať o výsledku volieb.

Ben Gvir môže byť dôležitý pri zostavovaní vlády

Hoci je Židovská sila menšou stranou, v rozdelenej izraelskej politike môže mať pri zostavovaní koalície významnú vyjednávaciu silu. Ben Gvir už avizoval, že jeho osobná účasť v budúcej vláde bude podmienkou prípadných koaličných rokovaní. Podľa Taterovej si minister uvedomuje, že Netanjahu môže po voľbách opäť potrebovať podporu menších strán. Prieskumy, ktoré analytička spomenula, prisudzujú premiérovmu Likudu približne 20 kresiel, pričom celkový výsledok sa očakáva veľmi tesný.

„On na to bude tlačiť nepochybne minimálne verbálne, pretože on si uvedomuje, že v tejto chvíli izraelská politická scéna je veľmi rozdelená a že i menšie strany, ako je tá jeho, budú veľmi dôležité pri zostavovaní koalície,“ uviedla.

Ben Gvir sa podľa nej bude snažiť dostať do budúceho vládneho programu čo najviac zo svojich požiadaviek, aby nesklamal svojich voličov. To môže zahŕňať aj plán na vysídlenie Palestínčanov z Gazy. Jeho realizácia však nie je automatická. Analytička pripomenula, že Ben Gvir bol súčasťou vlády posledné štyri roky, no zďaleka nie všetky jeho návrhy sa podarilo uskutočniť. Zároveň nebol politikom, ktorý by zásadne určoval priebeh vojny v Gaze či ďalšie izraelské vojenské operácie.

„Aby nesklamal svojich voličov, tak si Ben Gvir musí udržať tú svoju radikálnu tvár a bude sa samozrejme snažiť dostať do toho vládneho programu čo najviac zo svojich plánov,“ vysvetlila Taterová.

Bez súhlasu USA si realizáciu plánu nevie predstaviť

Pri prípadnom vysídlení Palestínčanov by podľa analytičky zohrávali rozhodujúcu úlohu Spojené štáty. Izrael je od nich závislý politicky, ekonomicky aj vojensky, a preto by rozsiahly plán s takými vážnymi medzinárodnými dôsledkami pravdepodobne nemohol uskutočniť bez amerického súhlasu.

„Tá podpora je absolútne kľúčová, pretože Izrael a jeho politici, a to sa týka aj Bena Gvira, si veľmi jasne uvedomujú, že Izrael na Spojených štátoch amerických jednoznačne závisí,“ povedala Taterová.

Otázkou podľa nej zostáva, či by Benjamin Netanjahu bol ochotný na takýto plán pristúpiť, ak by nemal podporu Washingtonu a zároveň by poškodil medzinárodnú reputáciu Izraela či jeho praktické zahraničnopolitické záujmy. „Ja si neviem predstaviť, že by takýto plán vo veľkom meradle mal byť presadený bez súhlasu Spojených štátov amerických,“ uviedla analytička.

Taterová pripomenula, že Donald Trump je blízkym spojencom Izraela aj súčasnej vlády a Netanjahu má na amerického prezidenta určitý vplyv. Konkrétne povolebné scenáre však podľa nej bude možné posudzovať až po 27. októbri, keď bude jasné, aké zloženie bude mať nový Kneset a kto dokáže zostaviť vládu.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.