Štúdio 24: Nepál zasiahla ničivá katastrofa. Podobné udalosti sa nedajú presne predpovedať, tvrdí geológ

+51 fotiek

Ničíve záplavy v Nepále

​Otrasy v Nepále mohol vyvolať masívny pád skál a ľadu

Prvotné správy o udalosti v Nepále hovorili o zemetrasení. Podľa vedeckého pracovníka Ústavu vied o Zemi SAV Pavla Simana však bolo všetko naopak. Otrasy, ktoré zachytili seizmológovia, podľa neho vyvolal masívny pád ľadu a skál z vysokých polôh Himalájí. Vo vysokých nadmorských výškach sa podľa odborníka stále nachádzajú hrubé vrstvy ľadu. Tie však v dôsledku klimatickej zmeny postupne degradujú a môžu strácať svoju stabilitu.

Prečítajte si tiež

Nové nebezpečenstvo pri hraniciach Nepálu: Jazero po zosuve ľadovca začalo pretekať

​"Geologická služba Spojených štátov uvádza, že sa odtrhla časť ľadovca vo výške 5300 metrov, ak sa nemýlim, ktorá mala plochu nejakých 80 futbalových ihrísk,“ uviedol Siman. Takáto masa môže pri páde do údolia vyvolať veľmi silné otrasy. Práve tie mohli byť podľa geológa pôvodne nesprávne interpretované ako dôsledok zemetrasenia.

"Táto masa, keď sa valí dole údolím, tak samozrejme spôsobí jednak tie otrasy, čo vlastne seizmológovia hovorili, že vlastne tou prvotnou príčinou mohlo byť zemetrasenie, ale bolo to naopak,“ vysvetlil.

Masa sa môže rozbehnúť rýchlosťou až 200 kilometrov za hodinu

K odtrhnutiu masy podľa Simana mohlo prispieť viacero faktorov.  "Jednak máme teraz monzúnové obdobie a jednak ten ľad musel dostať nejaký podnet. On sa podľa môjho názoru, ten spodok, začal roztápať,“ povedal odborník. Voda tak mohla uľahčiť zosunutie celej masy. "Keď tá masa sa, poviem to, rozbehne, tak to sú rýchlosti do 200 kilometrov za hodinu,“ uviedol Siman. 

Prečítajte si tiež

Ničivé prívalové povodne v Nepále: 1400 nezvestných, 472 obetí

​Pri ešte extrémnejších javoch môžu byť rýchlosti výrazne vyššie. Geológ pripomenul napríklad materiál rútiaci sa zo svahov sopiek, ktorý môže dosahovať 600 kilometrov za hodinu. Pri udalosti v Nepále preto podľa neho ľudia v zasiahnutých dedinách prakticky nemali možnosť uniknúť. "To sa nedá. V tomto prípade tí ľudia, tie dediny pod tým nemali naozaj šancu,“ skonštatoval.

Podobné udalosti sa nedajú presne predpovedať

Dnes nevieme s presnosťou povedať, kedy sa konkrétna masa odtrhne. Vedci dokážu pomocou satelitov, meracích technológií a umelej inteligencie identifikovať rizikové či potenciálne zosuvné územia.

"Presne sa to predpovedať nedá. Tak ako sa nedá predpovedať zemetrasenie, dá sa očakávať, ale nedá sa to predpovedať,“ vysvetlil Siman. Himaláje tak podľa neho zostávajú územím, kde treba s podobnými javmi počítať.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.